Slovensko nezačalo v Afrike na zelenej lúke. Priame alebo sprostredkované kontakty existovali dávno pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky. Z južnej Nigérie pochádzajú bronzové predmety zo 16. storočia, ktoré podľa spektrálnej analýzy obsahujú meď vyťaženú v medených hámroch v Banskej Bystrici a okolí. Svedčia o existencii obchodných stykov medzi Slovenskom a Afrikou v stredoveku.

Okrem pôsobenia legendárneho Mórica Beňovského na Madagaskare smerovali do Afriky cesty príslušníkov uhorskej šľachty slovenského pôvodu - Esterháziovcov, Zičiovcov, či Pálffiovcov, ktoré boli zvlášť čulé v 19.storočí. V roku 1905 viedol rodák z Bratislavy Ludwig von Hoehnel cisársko-kráľovskú obchodnú delegáciu do Abesínie (Etiópie). V období prvej ČSR pôsobil v Egypte ako chargé d´affaires Vladimír Svetozár Hurban, ktorý rokoval s egyptskou vládou o podmienkach hospodárskych vzťahov. Po roku 1948 študovali na Slovensku mnohí Afričania, v niektorých afrických krajinách pracovali experti zo Slovenska a za československých veľvyslancov boli nominovaní aj Slováci.

Foto: wikipedia.org

Naše diplomatické zastúpenie v Afrike

Slovensko má dnes v Afrike päť veľvyslanectiev – v Egypte, Etiópii, Juhoafrickej republike, Keni a v Nigérii. Od roku 1993 efektívne pôsobili s výnimkou Etiópie aj veľvyslanectvá v Alžírsku a Zimbabwe, ktoré boli neskôr z ekonomických dôvodov zrušené, a v Líbyi, ktorého činnosť bola prerušená.

Na čele niektorých veľvyslanectiev boli na začiatku diplomati vo funkcii chargé d´affaires ad interim, ktorých neskôr nahradili riadne akreditovaní veľvyslanci. Veľvyslanectvo v Káhire viedol Ján Bóry (1994 -1998), Jozef Cibula (2002-2007), Peter Zsoldos (2007-2012) a Anton Pinter (2012-2016). Súčasným veľvyslancom je Valér Franko. Veľvyslanectvo v Addis Abebe viedol Milan Dubček (2010-2012) a Jozef Cibula (2012-2018). V súčasnosti úrad vedie veľvyslanec Drahomír Štos. Veľvyslancami v Pretórii boli František Dlhopolček (1993), Ladislav Vlašič (1993-1998), František Hudák (1998-2003), Pavol Ivan (2003-2008), Ladislav Straka (2008-2011) a Alexander Ilaščík (20011-2016). V súčasnosti je veľvyslankyňou Monika Tomašovičová. Veľvyslanci v Nairobi boli Ivan Zachar (1994-1998), Radomír Boháč (1998-2000), Štefan Morávek (2001-2004), Igor Liška (2005-2009), Milan Zachar (2009-2011) a Michal Mlynár (2012-2015). Veľvyslanectvo aktuálne vedie veľvyslanec František Dlhopolček. Veľvyslanectvo v Lagose viedol Anton Hajduk (1994-1998). Po presťahovaní úradu do Abudže ho viedli veľvyslanci Igor Hajdušek (2002-2009), Miroslav Hacek (2009-2015) a Peter Holásek (2015-2020). V súčasnosti vedie veľvyslanectvo Tomáš Felix.

Teritoriálna pôsobnosť zastupiteľských úradov SR v Afrike

Veľvyslanectvá Slovenskej republiky v uvedených krajinách majú diplomatickú a konzulárnu pôsobnosť aj v ďalších krajinách. Veľvyslanectvo v Káhire má okrem Egypta pôsobnosť v Sudáne, Líbyi a v Tunisku. Veľvys-lanectvo v Addis Abebe zastupuje Slovensko aj v Džibutsku, Stredoafrickej republike a v Čade. Zastupiteľský úrad v Pretórii pokrýva okrem Juhoafrickej republiky vzťahy s ďalšími 10 krajinami – Botswanou, Lesothom, Madagaskarom, Mauríciom, Malawi, Mozambikom, Namíbiou, Eswatini, Zambiou a Zimbabwe. Veľvyslanectvo SR v Nairobi pôsobí aj v Burundi, Eritrei, Južnom Sudáne, Komoroch, Kongu, Konžskej demokratickej republike, Rwande, Seychelách, Somálsku, Tanzánii a v Ugande. Veľvyslanectvo v Abudži má diplomatickú a konzulárnu pôsobnosť okrem Nigérie v Benine, Burkine Faso, Gabone, Gambii, Ghane, Guinei, Kamerune, Libérii, Mali, Nigeri, Pobreží Slonoviny, Rovníkovej Guinei, Senegale, Sierre Leone a v Togu. Okrem zastupiteľských úradov na africkom kontinente zaisťujú vzťahy SR s africkými krajinami aj niektoré veľvyslanectvá v Európe.
Zastupiteľský úrad v Lisabone má diplomatickú a konzulárnu pôsobnosť pre Angolu, Guineu-Bissau, Kapverdy a Svätý Tomáš a Princov ostrov, veľvyslanectvo v Paríži pre Alžírsko a Mauritániu a veľvyslanectvo v Madride pre Maroko.

Honorárne konzuláty SR

V krajinách Afriky pôsobí 20 slovenských honorárnych konzulárnych úradov. V pôsobnosti veľvyslanectva v Káhire sú honorárne konzuláty v egyptskej Alexandrii a v sudánskom Chartúme, ktorý je vedený generálnym honorárnym konzulom. Veľvyslanectvo v Addis Abebe vedie aj honorárny konzulárny úrad v Addis Abebe. Veľvyslanectvo v Nairobi riadi honorárne konzuláty v kenskej Mombase, komorskom Moroni, seychelskej Viktórii, v tanzánskom Dar es Salaame a v ugandskej Kampale. Veľvyslanectvo v Pretórii má v pôsobnosti popri honorárnych konzulátoch v juhoafrickom Johannesburgu a Kapskom Meste aj honorárne konzuláty v madagaskarskom Antananarive, malawijskom Blantyre, maurícijskom Port Louise, mozambickom Mapute a v zambijskej Lusake.

Napokon slovenské zastúpenie v Abudži vedie okrem honorárnych konzulátov v nigérijskom Lagose a Port Harcourte aj honorárne konzuláty v guinejskej Konakry, tožskom Lomé, senegalskom Dakare a v kamerunskom Yaoundé. V dvoch ostatných úradoch je miesto vedúceho úradu v súčasnosti neobsadené.

Diplomatické zastúpenie afrických krajín v SR

V Slovenskej republike majú svoje zastupiteľské úrady iba Egypt a Líbya.
Honorárne konzuláty na Slovensku majú Ghana, Juhoafrická republika, Kapverdy, Madagaskar Mali, Maroko, Namíbia, Pobrežie Slonoviny, Sey-chely, Senegal, Sierra Leone, Tunisko a Uganda.

Hlavné záujmy SR v Afrike

V Afrike žije 16% svetovej populácie. Prudký demografický rast, vnútorné konflikty, terorizmus a islamský radikalizmus, negatívne dopady klimatických zmien, nedostatky v organizácii zdravotníctva a vzdelávania sužujúce africké krajiny sú v centre pozornosti medzinárodného spoločenstva. Okrem týchto problémov sa Európy dotýka aj nežiaduca migrácia. Afrika je však považovaná aj za perspektívny kontinent s množstvom strategických surovín, ktoré sú pre svetovú ekonomiku vitálne. Mnoho afrických krajín prežíva v poslednom období dynamický ekonomický rozvoj.

Naša diplomacia sa v krajinách Afriky angažuje od vzniku samostatnosti Slovenska a osobitne po našom vstupe do EÚ. Vzájomná interakcia EÚ s Africkou úniou prinášajú pre slovenskú zahraničnú politiku nové témy a možnosti, ale aj záväzky prispievať na rozvoj Afriky. Benefitom členstva Slovenska v EÚ je efektívnejšie formovanie dvojstranných vzťahov s africkými štátmi a nové príležitostí na presadzovanie slovenských záujmov v Afrike. Slovensko vníma Afriku predovšetkým ako kontinent, kde sa realizuje rozvojová pomoc a aktivity na podporu mieru a bezpečnosti.

Našim záujmom je tiež získavať u afrických krajín podporu pre presadzovanie našich záujmov v medzinárodných organizáciách a rozvíjať s nimi obchodnú a ekonomickú spoluprácu, pričom prioritou je vytváranie pred-pokladov na posilňovanie slovenského exportu. Podiel celej Afriky na celkovom vývoze tovarov zo Slovenska je síce nízky a dosahuje menej ako 1%, no index rastu vývozu má zo všetkých kontinentov najväčšiu dynamiku. Kritériom pre spoluprácu Slovenska s africkými štátmi je stabilita politického režimu, úroveň ich bezpečnosti, zdieľanie demokratických hodnôt, dobré vládnutie, úroveň právneho štátu, ekonomická sila partnerskej krajiny, udržateľnosť ekonomických príležitostí, uskutočňovanie reforiem a pod.

Inšpirujúcim pre budovanie vzťahov je aj záujem porovnateľných krajín z EÚ, vrátane V4, a ich snaha prenikať na africké trhy. Súčasťou nášho pôsobenia v Afrike sú konzulárne služby a pomoc krajanom v krajinách pôsobnosti našich veľvyslanectiev. Africké krajiny navštevuje v dôsledku ich dynamického ekonomického rozvoja a turizmu stále viac našich občanov.

Foto: TASR/AP

Naši najvýznamnejší partneri

Vo vzťahoch s africkými partnermi Slovensko podporuje partnerskú spoluprácu, ktorá prispieva k stabilite, rozvoju a prosperite afrických krajín a súčasne je vzájomne výhodná pre obe strany. Medzi najvýznamnejších partnerov patrí Egypt a Juhoafrická republika, s ktorými Slovensko udržiava politický dialóg, má širokú zmluvnú základňu a efektívne ekonomické a obchodné vzťahy. V roku 2020 predstavoval vývoz tovarov zo Slovenska do Egypta sumu 178,6 mil. eur a do JAR 109,9 mil. eur.

Otázky mieru a bezpečnosti

Osobitnú kapitolu v zahraničnej politike SR k Afrike predstavujú otázky mieru a bezpečnosti. Slovensko sa zúčastňovalo v pozorovateľských misiách pod hlavičkou OSN - v Angole, v Libérii a v hraničnom pásme medzi Ugandou a Rwandou. V rokoch 1999-2005 slovenskí vojaci monitorovali mierovú dohodu medzi vládou Sierra Leone a Spoločným revolučným frontom. V roku 2000-2004 SR vyslala do misie v Eritrei ženijnú jednotku za účelom podporiť mierový proces medzi Etiópiou a Eritreou. Podieľali sme sa aj na úsilí OSN a Africkej únie o zmeny v sudánskom regióne Dárfúr v oblasti právneho štátu.

Slovensko sa dlhodobo aktívne zapája aj do misií a operácií EÚ na podporu udržania mieru v nestabilných regiónoch Afriky. V rokoch 2005-2006 sa pozorovatelia zo Slovenska zúčastnili na misii EÚ a Africkej únie na podporu mieru v Dárfúre. V rámci Spoločnej obrannej a bezpečnostnej politiky EÚ pôsobí Slovensko od roku 2015 s prerušením v Mali vo výcvikovej misii EUTM. Slovenská republika schválila aj nasadenie vojakov do misie EUCAP CAR v Stredoafrickej republike.

Slovensko sa od roku 2007 aktívne zasadzuje za zefektívnenie prístupov medzinárodného spoločenstva v oblasti reformy bezpečnostného sektora (RBS, anglicky Security Sector Reform - SSR), najmä v pozícii spolupred-sedu Skupiny priateľov OSN pre RBS spolu s Juhoafrickou republikou.

Pomáhame africkým krajinám

Slovenská rozvojová spolupráca na kontinente sa sústreďuje najmä na východnú subsaharskú Afriku. Vychádza z princípov Agendy 2030, Spoločnej stratégie EÚ a Afriky a ďalších dokumentov. Koordinátorom rozvojovej spolupráce je Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitosti SR. Rozvojovú spoluprácu definuje ministerstvo ako spoluprácu, ktorá stojí na troch pilieroch: odovzdávaní transformačných skúseností a podpore reforiem, odstraňovaní chudoby a pomoci krajinám postihnutým konfliktami.

Medzi hlavných prijímateľov rozvojovej pomoci v Afrike patrí od roku 2004 Keňa, kde slovenské mimovládne organizácie pôsobili už od roku 1995. Finančná podpora SlovakAid smerovala hlavne do zdravotníctva, rozvoja vidieka, vzdelávania, ochrany životného prostredia a rozvoja infraštruktúry. Projekty sa realizovali prostredníctvom mimovládnych organizácií, akademických inštitúcií výskumných ústavov a podnikateľských subjektov. V rokoch 2004-2011 patril medzi teritoriálne priority SlovakAid Mozambik. Pomoc bola od roku 2011 poskytovaná aj Južnému Sudánu ako krajine s mimoriadnymi humanitárnymi a rozvojovými potrebami.

V ostatnej Strednodobej stratégii rozvojovej spolupráce na roky 2019-2023 Slovensko identifikovalo ďalších osem partnerských krajín - Burundi, Etiópiu, Eritreu, Južný Sudán, Rwandu, Somálsko, Tanzániu a Ugandu - ktoré patria podľa OSN k najmenej rozvinutým štátom sveta.

Okrem účasti slovenských subjektov na rozvojových projektoch slovenská vláda vyčlenila finančné prostriedky na riešenie migračnej krízy v Afrike. Slovensko od prepuknutia migračnej a utečeneckej krízy pripomínalo potrebu riešenia príčin nelegálnej migrácie a zastavenia masových migračných tokov. Ako jeden z prvých členských štátov EÚ prispelo v roku 2015 do Núdzového zvereneckého fondu pre Afriku zriadeného na samite o migrácii v maltskej La Vallette.

Okrem toho v rámci iniciatívy V4, Talianska a Európskej komisie poskytlo Slovensko zvereneckému fondu v roku 2018 mimoriadny príspevok na ochranu hraníc v Líbyi.

Výzvy pre zahraničnú politiku SR

Globalizačné procesy narastajúceho medzinárodného prepojenia vo všetkých oblastiach vzťahov a ľudských aktivít, ktoré sa intenzívne prejavujú v relácii EÚ–Afrika, postupne silnejšie zasahujú aj vzťahy SR–Afrika.

Demografické a migračné trendy môžu mať tendenciu ďalej posilňovať rozdielne názory medzi tými členskými krajinami EÚ, ktoré sú stúpencami a odporcami kvót na prerozdelenie migrantov. Je vo vitálnom záujme EÚ, vrátane Slovenska, aby podporovali ekonomický rozvoj v mieste, predchádzali nežiaducim dôsledkom migrácie, klimatického vývoja či zlyhávaniu niektorých afrických štátov.

Hoci v zahraničnej politike Slovenska nemá Afrika prioritné postavenie, pre našu diplomaciu je principiálnou výzvou neignorovať africkú realitu, nepristupovať k nej iba na základe stereotypov, ale rešpektovať potenciál a pozitívne stránky afrického vývoja podobne, ako ich v súčasnosti vníma medzinárodné spoločenstvo. Africký kontinent predstavuje dnes oveľa komplexnejšiu výzvu než sú otázky chudoby a bezpečnosti.

Afriku treba chápať ako zdroj strategických surovín, ale aj ako priestor príležitostí, kde rastú globálne trhy, zákazníci a zamestnanci budúcnosti, kam prenikajú moderné technológie. Projekt kontinentálnej africkej zóny voľného obchodu (AfCFTA), ak bude úspešný, posunie celú Afriku bližšie k integrácii a spojí k tesnejšej spolupráci africké krajiny cez obchod, investície a voľný pohyb osôb. Napokon, hlasy afrických krajín a subregionálnych organizácií sú a naďalej budú dôležité aj v medzinárodných organizáciách, ako aj pri očakávanej reforme OSN.