Bratislava 22. júna (Teraz.sk) – Kritika politiky ministerstva zdravotníctva spojila celý zdravotnícky sektor, či sú to ambulancie, nemocnice, lekárnici, pacienti, alebo dokonca zdravotné poisťovne. V TASR TV to povedala podpredsedníčka Hlasu-SD Zuzana Dolinková.

Dôvodom je podľa nej uvedomenie si vážnosti situácie, kedy sú ohrozené prakticky všetky segmenty sektora. „Pamätám obdobie, keď sme boli rozhádaní. Keď sme rokovali so zdravotnými poisťovňami, alebo keď chceli navýšiť platy sestry aj lekári a hádali sa medzi sebou,“ povedala Dolinková, ktorá v minulosti pôsobila na pozícii prezidentky Zväzu ambulantných poskytovateľov.

Zdravotnícky sektor podľa nej prešiel ťažkou skúškou v období pandémie covidu a v aktuálne čelí množstvu akumulovaných problémov, úbytkom lekárov a zdravotníckeho personálu počnúc a chýbajúcou víziou revitalizácie a rozvoja sektora končiac.



Pripomenula, že všetky okolité krajiny v období pandémie zvýšili platy lekárom, sestrám a zdravotníckemu personálu, iba Slovensko nie. „Pamätám sa, ako pán minister Lengvarský (OĽANO) minulý rok rozprával o tom, že má vyčlenené peniaze na navýšenie platov zdravotníkov od januára 2022. Za to ťažké covidové obdobie, ktoré sme zvládli nie vďaka štátu, ale len vďaka zdravotníkom a pomoci samospráv,“ povedala Dolinková s tým, že k navýšeniu dodnes nedošlo. „Tritisíc lekárov povedalo, že sú ochotní podať výpovede a zo systému hromadne odchádzajú sestry,“ tvrdí.



Opatrenia, ktoré zaviedla ešte vláda Petra Pellegriniho (Hlas-SD) sú podľa nej zrušené a projekty zastavené, zatiaľ bez adekvátnej náhrady. „Za vlády Petra Pellegriniho bolo zdravotníctvo premiérskou témou. V tom čase sa zbúrali Rázsochy, vyčlenili sa peniaze na rekonštrukciu Rooseveltovej nemocnice, alebo ružinovskej nemocnice,“ pripomenula Dolinková. „Navýšili sa počty slovenských medikov na lekárskych fakultách na úkor tých zahraničných. Štát doplatil peniaze, ktoré by si platili zahraniční študenti, aby študovali slovenskí študenti,“ povedala s tým, že aj z tohto projektu zišlo.

Pri stabilizácii počtov pracujúcich v sektore by mal podľa nej štát využívať paralelne viacero možností, od dlhodobej podpory štúdia slovenských medikov, cez vytváranie podmienok pre návrat našich lekárov a sestier pôsobiacich v zahraničí až po snahu angažovať personál z Ukrajiny. „Pokiaľ sa bavíme o ukrajinských lekároch, respektíve lekárkach a sestrách, lebo lekári sa vrátili na Ukrajinu, určite je to jedna z ciest,“ konštatovala.

Zdroje z Plánu obnovy podľa nej dávajú určitú nádej na revitalizáciu zdravotníckeho sektora. „Ale ak by sme sa mali niekam posunúť, tak mal už dávno existovať nejaký plán, projekt, predstavená vízia, ktoré nové nemocnice ideme z tohto plánu stavať, ktoré ideme rekonštruovať. Čo vlastne ideme s tými peniazmi robiť. Dodnes to nevieme,“ tvrdí Dolinková.

Nemocnice sú pritom podľa nej len jedným z článkov zdravotníckeho reťazca. Samotnú stratifikáciu nemocníc preto odmieta stotožňovať s reformou zdravotníctva. Prvým krokom by podľa nej mala byť reforma ambulantného sektora, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť najlacnejšie a mal by pokryť pokiaľ možno čo najväčšiu časť zdravotnej starostlivosti. „Aj vy, ak sa vám niečo stane, nezaklopete na dvere v nemocnici, ale idete k svojmu všeobecnému lekárovi, pri deťoch k pediatrovi,“ povedala s tým, že množstvo lekárov a sestier v ambulanciách je už v dôchodkovom veku a ak by odišli, systém skolabuje. „Pamätám si pediatričku, ktorá pracovala niekoľko dní v týždni a mala viac ako 90 rokov,“ povedala Dolinková.

Za veľký problém považuje stratený čas, nie iba z hľadiska rokov potrebných na výstavbu nemocníc, ale aj z hľadiska množstva zdravotníkov, ktorí každoročne zo slovenských nemocníc a ambulancií odchádzajú. „Všetci by sme si želali, aby Plán obnovy rezort zdravotníctva rozbehol. Ale už včera bolo neskoro. Poďme už konečne niečo robiť. Aby sme pacientovi zabezpečili tú kvalitu, ktorú mu garantujeme a aby nám zo Slovenska neodchádzali zdravotníci,“ uzavrela Dolinková.