Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
ME futbalistov do 21 rokov v Poľsku už klopú na dvere, a tak sme sa s niekdajším trénerom reprezentácie SR tejto vekovej kategórie Dušanom Radolským v štúdiu TABLET.TV aj na túto tému porozprávali.
Autor Tablet.TV/Andy Smatana
Bratislava 10. júna (Teraz.sk) – V piatok 16. júna sa v Poľsku začnú majstrovstvá Európy do 21 rokov, na ktorých sa po dlhých sedemnástich rokoch predstaví aj slovenská futbalová reprezentácia. Pri svojej doteraz jedinej účasti na kontinentálnom šampionáte tejto vekovej kategórie obsadila v roku 2000 fantastickú štvrtú priečku, na čom mal nemalý podiel jej vtedajší kormidelník Dušan Radolský. Aj preto sme dnes už 66-ročného uznávaného trénera a futbalového odborníka pozvali pred pár dňami do televízneho štúdia TABLET.TV, kde sme si s ním na spomínaný turnaj zaspomínali. Okrem toho sa charizmatický rodák z Trnavy zamyslel i nad tým, či má podľa neho terajšia „dvadsaťjednotka“ vo svojom kádri nového Mintála či Greška, ktorých mal on v tom čase pod palcom, no prezradil aj to, čo závidí súčasnému koučovi slovenských mladíkov Pavlovi Hapalovi.
Bravúrne účinkovanie zverencov Dušana Radolského na ME ´21 v roku 2000 bolo prvou lastovičkou medzi futbalovými úspechmi na reprezentačnej úrovni v ére samostatnosti Slovenska. Ako často si na tento šampionát, ktorý sa mimochodom konal u nás pod Tatrami, spomína skúsený tréner po sedemnástich rokoch? „Sem-tam sa to stane, a to najmä pri príležitostiach, keď sa hovorí o historických úspechoch slovenského futbalu. Vďaka štvrtému miestu sme sa prebojovali na olympiádu v Sydney, čo bol vôbec prvý veľký úspech nášho futbalu a z toho dôvodu ma mrzí, že sa na to spomína veľmi málo. A škrie ma to najmä kvôli hráčom, ktorí sa o to zaslúžili,“ rozhovoril sa Dušan Radolský.
Pozrite si celý televízny rozhovor s Dušanom Radolským:
Niekdajší uznávaný kouč najmä slovenských a poľských klubov mal na prelome tisícročí v reprezentácii pod palcom silnú generáciu inteligentných futbalistov. Mal vôbec s niektorým z nich problémy, čo je v dnešnom futbale už takmer bežné na každej úrovni? „Priznám sa, že si na niečo také nepamätám. Občas ma vytáčal Peter Hlinka, a to najmä vtedy, keď si nastavil hodinky podľa mojich a všade chodil na sekundu presne. Niekedy to bolo až provokatívne, no nemohol som ho potrestať, keďže vždy došiel načas,“ smeje sa ešte aj po rokoch úspešný kormidelník vtedajšej „dvadsaťjednotky“.
Ťahúňmi vtedajšej reprezentácie SR do 21 rokov boli hráči ako Vratislav Greško, Szilárd Németh, Peter Babnič či Pavol Sedlák. Ktorí hráči z Hapalovej družiny by nimi mohli byť na tohtoročnom európskom šampionáte v Poľsku? „Myslím si, že v súčasnom kádri je viacero mimoriadne talentovaných futbalistov. Či už je to Milan Škriniar, Adam Zreľák, Branislav Niňaj, alebo zopár ďalších. Podstatné však je, že väčšina z nich už má skúsenosti zo zahraničných líg. Ďalším veľkým plusom tohto výberu je, že spolupráca ich trénera s kormidelníkom seniorského áčka Jánom Kozákom funguje na vysokej úrovni. To Pavlovi Hapalovi v dobrom závidím,“ pokračoval Dušan Radolský.
Radolský viedol počas svojej bohatej trénerskej kariéry viac než dvadsiatku klubov, no tešiť sa z majstrovského titulu mu nikdy dopriate nebolo. „Samozrejme, že ma to mrzí, azda najviac rok 2003, keď sme k nemu so Slovanom boli veľmi blízko. Bol som však trikrát vicemajstrom a okrem toho ma pri srdci hrejú aj niektoré individuálne ocenenia, ako napríklad víťazstvá v anketách Najlepší tréner na Slovensku i v Poľsku, alebo spomínaný úspech s reprezentáciou do 21 rokov. Na druhej strane nie som sám, komu majstrovský titul chýba. No vnímam to tak, že človek nemôže mať zasa všetko.“
Dušan Radolský oslávi na jeseň tohto roku 67. narodeniny a po viac než 30-ročnej trénerskej praxi by sa mohlo zdať, že konečne nastal čas si od futbalu oddýchnuť. Aká by však bola jeho reakcia na prípadnú zaujímavú ponuku? „Ťažko povedať. Bolo by to o jej serióznosti, rozhovore, predstavách... Na jednej strane totiž cítim, že by som trénovať ešte pokojne mohol, keďže futbalom stále žijem, nezanevrel som naň, no na druhej strane sa priznám, že po dlhých rokoch sa teraz snažím všetko vrátiť rodine, keďže v minulosti som trénerské príležitosti využíval. Či by teda vyhrala ponuka alebo rodina, by bola veľká dilema,“ dodal na záver.
Bravúrne účinkovanie zverencov Dušana Radolského na ME ´21 v roku 2000 bolo prvou lastovičkou medzi futbalovými úspechmi na reprezentačnej úrovni v ére samostatnosti Slovenska. Ako často si na tento šampionát, ktorý sa mimochodom konal u nás pod Tatrami, spomína skúsený tréner po sedemnástich rokoch? „Sem-tam sa to stane, a to najmä pri príležitostiach, keď sa hovorí o historických úspechoch slovenského futbalu. Vďaka štvrtému miestu sme sa prebojovali na olympiádu v Sydney, čo bol vôbec prvý veľký úspech nášho futbalu a z toho dôvodu ma mrzí, že sa na to spomína veľmi málo. A škrie ma to najmä kvôli hráčom, ktorí sa o to zaslúžili,“ rozhovoril sa Dušan Radolský.
Pozrite si celý televízny rozhovor s Dušanom Radolským:
Niekdajší uznávaný kouč najmä slovenských a poľských klubov mal na prelome tisícročí v reprezentácii pod palcom silnú generáciu inteligentných futbalistov. Mal vôbec s niektorým z nich problémy, čo je v dnešnom futbale už takmer bežné na každej úrovni? „Priznám sa, že si na niečo také nepamätám. Občas ma vytáčal Peter Hlinka, a to najmä vtedy, keď si nastavil hodinky podľa mojich a všade chodil na sekundu presne. Niekedy to bolo až provokatívne, no nemohol som ho potrestať, keďže vždy došiel načas,“ smeje sa ešte aj po rokoch úspešný kormidelník vtedajšej „dvadsaťjednotky“.
Ťahúňmi vtedajšej reprezentácie SR do 21 rokov boli hráči ako Vratislav Greško, Szilárd Németh, Peter Babnič či Pavol Sedlák. Ktorí hráči z Hapalovej družiny by nimi mohli byť na tohtoročnom európskom šampionáte v Poľsku? „Myslím si, že v súčasnom kádri je viacero mimoriadne talentovaných futbalistov. Či už je to Milan Škriniar, Adam Zreľák, Branislav Niňaj, alebo zopár ďalších. Podstatné však je, že väčšina z nich už má skúsenosti zo zahraničných líg. Ďalším veľkým plusom tohto výberu je, že spolupráca ich trénera s kormidelníkom seniorského áčka Jánom Kozákom funguje na vysokej úrovni. To Pavlovi Hapalovi v dobrom závidím,“ pokračoval Dušan Radolský.
Titul mu chýba
Radolský viedol počas svojej bohatej trénerskej kariéry viac než dvadsiatku klubov, no tešiť sa z majstrovského titulu mu nikdy dopriate nebolo. „Samozrejme, že ma to mrzí, azda najviac rok 2003, keď sme k nemu so Slovanom boli veľmi blízko. Bol som však trikrát vicemajstrom a okrem toho ma pri srdci hrejú aj niektoré individuálne ocenenia, ako napríklad víťazstvá v anketách Najlepší tréner na Slovensku i v Poľsku, alebo spomínaný úspech s reprezentáciou do 21 rokov. Na druhej strane nie som sám, komu majstrovský titul chýba. No vnímam to tak, že človek nemôže mať zasa všetko.“
Dušan Radolský oslávi na jeseň tohto roku 67. narodeniny a po viac než 30-ročnej trénerskej praxi by sa mohlo zdať, že konečne nastal čas si od futbalu oddýchnuť. Aká by však bola jeho reakcia na prípadnú zaujímavú ponuku? „Ťažko povedať. Bolo by to o jej serióznosti, rozhovore, predstavách... Na jednej strane totiž cítim, že by som trénovať ešte pokojne mohol, keďže futbalom stále žijem, nezanevrel som naň, no na druhej strane sa priznám, že po dlhých rokoch sa teraz snažím všetko vrátiť rodine, keďže v minulosti som trénerské príležitosti využíval. Či by teda vyhrala ponuka alebo rodina, by bola veľká dilema,“ dodal na záver.
