Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nie je jednoduché stať sa z úradníka politikom, aj keď pán Ódor bol úradníkom vysoko postaveným. Aj politika je remeslo, povedal líder strany Modrí, Most-Híd Mikuláš Dzurinda (správa, PODCAST, VIDEO)
Autor Teraz.sk
Bratislava 1. septembra (Teraz.sk) – Zatiaľ čo priatelia Kremľa a kritici euroatlantickej politicky na Slovensku svojho politického lídra majú, zástancom politiky Európskej únie a NATO takáto politická osobnosť chýba. V TASR TV to povedal predseda strany Modrí, Most-Híd Mikuláš Dzurinda.
Na otázku, prečo podpora euroatlantickej politiky medzi ľuďmi na Slovensku počas posledných troch rokov nestúpla, ak sa k nej jednoznačne hlásili všetky vlády tohto volebného obdobia, Dzurinda odpovedal, že aj politika je podľa neho remeslo, ktoré treba vedieť robiť.
Politický líder podľa neho potrebuje skúsenosti, kvalitný tím spolupracovníkov a hodnotovú konzistentnosť, ktorá mu pomôže pri vytyčovaní konkrétnych cieľov. „Keď chýba základná kultúra, keď nemáte cieľ, politika nemôže vyzerať inak, ako vyzerala posledné tri roky,“ konštatoval Dzurinda.
Lídra Smeru-SD Roberta Fica považuje za oportunistu, ktorý najskôr kritizoval plánované zavedenie eura a neskôr sa ním chválil. „Pánovi Ficovi nemôžete veriť ani jedno jediné slovo, je to klasický oportunista. Hral som s ním futbal už v roku 1991,“ spomína Dzurinda.
Napriek opakovaným vyhláseniam Smeru-SD, že bude pokračovať v európskej a transatlantickej orientácii Slovenska, líder Modrých považuje politiku tejto strany za proruskú a z tohto dôvodu riskantnú. „Aj Robert Fico je dnes iný, ako bol pred desiatimi rokmi. Bojí sa sám o seba a v takejto pozícii je jeho počínanie nepredvídateľné,“ povedal Dzurinda.
„Prísne vzaté, to nemusí byť hneď referendum o vystúpení z NATO. Stačí, keď sa Fico pridá k Orbánovi a budú úniu rozkladať tak, ako sa o to dnes pokúša Orbán,“ poznamenal na margo úvah lídra Republiky Milana Uhríka o organizovaní referenda s cieľom vystúpenia z NATO.
Strany vládnej koalície tohto volebného obdobia podľa Dzurindu zlyhali nie len ako politickí oponenti Smeru-SD, ale aj pri riadení svojich rezortov. „Keď sa teátro alebo cirkus povýši na politiku, nemôže to dobre skončiť. Vývoj bol veľmi nepekný, ukázalo sa, že široká (vládna) kompozícia nemá cieľ,“ tvrdí Dzurinda.
Špeciálne sa pozastavil nad predvolebnými heslami z roku 2020, v ktorých strany sľubovali nepolitickú politiku a za svoju prednosť vydávali práve malé alebo žiadne skúsenosti s výkonom politiky. „Keď som to videl, povedal som si, že zajtra môžem ísť s boľavým zubom k automechanikovi, lebo veď to nie je zubár. Tieto tri roky ukázali, aká bludná a populistická je takáto politika,“ reaguje Dzurinda. „Akoby ľudia prestali politiku vnímať ako vážnu službu samým sebe, ale ako zábavu. A výsledkom bol nekonečný chaos, už sa potom na to nedalo pozerať,“ dodáva.
Malé skúsenosti s politikou spôsobujú podľa neho problémy aj úradníckej vláde Ľudovíta Ódora. „Vôbec nie je jednoduché stať sa z úradníka politikom, aj keď pán Ódor bol úradníkom vysoko postaveným,“ poznamenal Dzurinda.
Nechápe, prečo premiér tak dlho váhal s výmenou na poste riaditeľa SIS, ktorú mal vo svojej kompetencii, a na druhej strane vlastného ministra vnútra v osobe Ivana Šimka vôbec nepodržal. „Nepochopil, že spochybnením vlastného ministra uberá na autorite aj sám sebe a vláde ako takej. Ja som nezachytil jediné slovo o tom, v čom Šimko pochybil,“ povedal Dzurinda.
Strana Modrí, Most-Híd je podľa neho dlhodobý projekt s cieľom priniesť voličom solídnu stredopravú konzervatívno – liberálnu stranu, radi by však uspeli už vo svojich prvých voľbách. Dzurinda tvrdí, že rýchlejší rast preferencií strany paradoxne brzdí strach voličov z prepadnutia hlasu v prípade, že neprekročia päťpercentný prah pre vstup do parlamentu. „A s tým sa pracovať dá. Budeme celý mesiac ľudí povzbudzovať,“ povedal.
Program strany Modrí, Most-Híd je prioritne orientovaný na naštartovanie ekonomiky, ktorá je podľa Dzurindu v mimoriadne zlom stave, majú však pripravené aj reformy v oblastiach zdravotníctva, školstva a kultúry. Špeciálnou prioritou je cieľ zapojiť slovenské firmy do zákaziek súvisiacich s budúcou obnovou Ukrajiny. Slovensko má podľa neho významné kapacity vo výrobe ocele, aj strojárenskej a automobilovej výrobe. „Viete, ako by to pomohlo východnému Slovensku?,“ pripomenul Dzurinda rozvoj prihraničných regiónov Rakúska po našom vstupe do EÚ.
Pri príležitosti dnešného štátneho sviatku Dzurinda pripomenul hektické obdobie, v ktorom text ústavy vznikal. "Bola to naozaj lavína. Už od roku 1991, kedy si ma Ján Čarnogurský vybral za štátneho tajomníka, respektíve námestníka ministra dopravy, ma, aj vzhľadom na to, že som už vtedy vedel niečo o trhovej ekonomike, brával na rôzne rokovania. Vrátane toho slávneho v Milovách," poznamenal na margo jedného z posledných pokusov zachrániť spoločný štát Čechov a Slovákov.
"Keď sa Václav Havel rozhodol, že už nebude kandidovať na prezidenta, boli sme sa s ním spolu s Mikloškom a Čarnogurským rozlúčiť na Hrádečku," dodáva Dzurinda. V lete 1991 sa to podľa neho "začalo valiť" a zastavilo sa to až parlamentnými voľbami 1992.
"Dopadli tak, ako dopadli, Mečiar mohutne vyhral. Nebol som si istý, či tú lavínu ustojíme. Nie, že by sme mali fundamentálne iný názor na budúcnosť Slovenska, ale fundamentálne iný názor na výkon politiky. Tie voľby boli poslednou šupou a potom už ten rýchlik tak utekal, deklarácia o zvrchovanosti republiky, ústava, nezávislosť, samostatný štát," spomína Dzurinda.
Bol to podľa neho veľmi dramatický rok, zvlášť pre kresťanských demokratov, ktorí Mečiarovu cestu k samostatnosti Slovenska nepodporovali. "Skončil sa napokon svojim spôsobom aj dobre, lebo nás tá lavína nestrhla. Vtedy mi Ján Čarnogurský vysvetľoval, že ak sa mečiarovskej lavíne poddáme, bude so Slovenskom koniec. Nenechali sme sa strhnúť, boli sme zárodkom niečoho nového, čo sa presadilo po roku 1998," tvrdí.
K úvahám o potrebe napísania úplne novej ústavy je Dzurinda skeptický. "Čím som starší, tým menej chcem byť revolucionár. Aj keď som človek reforiem a viem, že sú nevyhnutné, ale revolúcia je na mňa trochu veľa," povedal. "Nie som proti tomu, aby sa do ústavy zasiahlo, keď je na to dôvod, ale veľa takýchto dôvodov nevidím. Ale za súčasnej ústavy sme sa integrovali so svetom, vstúpili sme do OECD, do NATO, do Európskej únie. Vnútorne dramaticky silný impulz na zásadnú zmenu ústavy alebo nebodaj na úplne novú ústavu nepociťujem," uzavrel Dzurinda.
Na otázku, prečo podpora euroatlantickej politiky medzi ľuďmi na Slovensku počas posledných troch rokov nestúpla, ak sa k nej jednoznačne hlásili všetky vlády tohto volebného obdobia, Dzurinda odpovedal, že aj politika je podľa neho remeslo, ktoré treba vedieť robiť.
Politický líder podľa neho potrebuje skúsenosti, kvalitný tím spolupracovníkov a hodnotovú konzistentnosť, ktorá mu pomôže pri vytyčovaní konkrétnych cieľov. „Keď chýba základná kultúra, keď nemáte cieľ, politika nemôže vyzerať inak, ako vyzerala posledné tri roky,“ konštatoval Dzurinda.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Mikulášom Dzurindom vo forme PODCASTU nájdete TU.
Lídra Smeru-SD Roberta Fica považuje za oportunistu, ktorý najskôr kritizoval plánované zavedenie eura a neskôr sa ním chválil. „Pánovi Ficovi nemôžete veriť ani jedno jediné slovo, je to klasický oportunista. Hral som s ním futbal už v roku 1991,“ spomína Dzurinda.
Napriek opakovaným vyhláseniam Smeru-SD, že bude pokračovať v európskej a transatlantickej orientácii Slovenska, líder Modrých považuje politiku tejto strany za proruskú a z tohto dôvodu riskantnú. „Aj Robert Fico je dnes iný, ako bol pred desiatimi rokmi. Bojí sa sám o seba a v takejto pozícii je jeho počínanie nepredvídateľné,“ povedal Dzurinda.
„Prísne vzaté, to nemusí byť hneď referendum o vystúpení z NATO. Stačí, keď sa Fico pridá k Orbánovi a budú úniu rozkladať tak, ako sa o to dnes pokúša Orbán,“ poznamenal na margo úvah lídra Republiky Milana Uhríka o organizovaní referenda s cieľom vystúpenia z NATO.
Strany vládnej koalície tohto volebného obdobia podľa Dzurindu zlyhali nie len ako politickí oponenti Smeru-SD, ale aj pri riadení svojich rezortov. „Keď sa teátro alebo cirkus povýši na politiku, nemôže to dobre skončiť. Vývoj bol veľmi nepekný, ukázalo sa, že široká (vládna) kompozícia nemá cieľ,“ tvrdí Dzurinda.
Špeciálne sa pozastavil nad predvolebnými heslami z roku 2020, v ktorých strany sľubovali nepolitickú politiku a za svoju prednosť vydávali práve malé alebo žiadne skúsenosti s výkonom politiky. „Keď som to videl, povedal som si, že zajtra môžem ísť s boľavým zubom k automechanikovi, lebo veď to nie je zubár. Tieto tri roky ukázali, aká bludná a populistická je takáto politika,“ reaguje Dzurinda. „Akoby ľudia prestali politiku vnímať ako vážnu službu samým sebe, ale ako zábavu. A výsledkom bol nekonečný chaos, už sa potom na to nedalo pozerať,“ dodáva.
Malé skúsenosti s politikou spôsobujú podľa neho problémy aj úradníckej vláde Ľudovíta Ódora. „Vôbec nie je jednoduché stať sa z úradníka politikom, aj keď pán Ódor bol úradníkom vysoko postaveným,“ poznamenal Dzurinda.
Nechápe, prečo premiér tak dlho váhal s výmenou na poste riaditeľa SIS, ktorú mal vo svojej kompetencii, a na druhej strane vlastného ministra vnútra v osobe Ivana Šimka vôbec nepodržal. „Nepochopil, že spochybnením vlastného ministra uberá na autorite aj sám sebe a vláde ako takej. Ja som nezachytil jediné slovo o tom, v čom Šimko pochybil,“ povedal Dzurinda.
Strana Modrí, Most-Híd je podľa neho dlhodobý projekt s cieľom priniesť voličom solídnu stredopravú konzervatívno – liberálnu stranu, radi by však uspeli už vo svojich prvých voľbách. Dzurinda tvrdí, že rýchlejší rast preferencií strany paradoxne brzdí strach voličov z prepadnutia hlasu v prípade, že neprekročia päťpercentný prah pre vstup do parlamentu. „A s tým sa pracovať dá. Budeme celý mesiac ľudí povzbudzovať,“ povedal.
Program strany Modrí, Most-Híd je prioritne orientovaný na naštartovanie ekonomiky, ktorá je podľa Dzurindu v mimoriadne zlom stave, majú však pripravené aj reformy v oblastiach zdravotníctva, školstva a kultúry. Špeciálnou prioritou je cieľ zapojiť slovenské firmy do zákaziek súvisiacich s budúcou obnovou Ukrajiny. Slovensko má podľa neho významné kapacity vo výrobe ocele, aj strojárenskej a automobilovej výrobe. „Viete, ako by to pomohlo východnému Slovensku?,“ pripomenul Dzurinda rozvoj prihraničných regiónov Rakúska po našom vstupe do EÚ.
Dzurinda o prijímaní ústavy v roku 1992
Pri príležitosti dnešného štátneho sviatku Dzurinda pripomenul hektické obdobie, v ktorom text ústavy vznikal. "Bola to naozaj lavína. Už od roku 1991, kedy si ma Ján Čarnogurský vybral za štátneho tajomníka, respektíve námestníka ministra dopravy, ma, aj vzhľadom na to, že som už vtedy vedel niečo o trhovej ekonomike, brával na rôzne rokovania. Vrátane toho slávneho v Milovách," poznamenal na margo jedného z posledných pokusov zachrániť spoločný štát Čechov a Slovákov.
"Keď sa Václav Havel rozhodol, že už nebude kandidovať na prezidenta, boli sme sa s ním spolu s Mikloškom a Čarnogurským rozlúčiť na Hrádečku," dodáva Dzurinda. V lete 1991 sa to podľa neho "začalo valiť" a zastavilo sa to až parlamentnými voľbami 1992.
"Dopadli tak, ako dopadli, Mečiar mohutne vyhral. Nebol som si istý, či tú lavínu ustojíme. Nie, že by sme mali fundamentálne iný názor na budúcnosť Slovenska, ale fundamentálne iný názor na výkon politiky. Tie voľby boli poslednou šupou a potom už ten rýchlik tak utekal, deklarácia o zvrchovanosti republiky, ústava, nezávislosť, samostatný štát," spomína Dzurinda.
Bol to podľa neho veľmi dramatický rok, zvlášť pre kresťanských demokratov, ktorí Mečiarovu cestu k samostatnosti Slovenska nepodporovali. "Skončil sa napokon svojim spôsobom aj dobre, lebo nás tá lavína nestrhla. Vtedy mi Ján Čarnogurský vysvetľoval, že ak sa mečiarovskej lavíne poddáme, bude so Slovenskom koniec. Nenechali sme sa strhnúť, boli sme zárodkom niečoho nového, čo sa presadilo po roku 1998," tvrdí.
K úvahám o potrebe napísania úplne novej ústavy je Dzurinda skeptický. "Čím som starší, tým menej chcem byť revolucionár. Aj keď som človek reforiem a viem, že sú nevyhnutné, ale revolúcia je na mňa trochu veľa," povedal. "Nie som proti tomu, aby sa do ústavy zasiahlo, keď je na to dôvod, ale veľa takýchto dôvodov nevidím. Ale za súčasnej ústavy sme sa integrovali so svetom, vstúpili sme do OECD, do NATO, do Európskej únie. Vnútorne dramaticky silný impulz na zásadnú zmenu ústavy alebo nebodaj na úplne novú ústavu nepociťujem," uzavrel Dzurinda.
