Zlé trendy je vidieť prakticky všade. Máme nízky ekonomický rast, zato dvakrát takú infláciu, ako je priemer v eurozóne, povedal v TASR TV Mikuláš Dzurinda (Modrí, Most-Híd). (správa, PODCAST, VIDEO)
Autor Teraz.sk
Bratislava 15. júla (Teraz.sk) – Dôvodom návratu Mikuláša Dzurindu do politiky nie sú osobné ambície, ale opakované zlyhávanie slovenských politických reprezentácií a dlhodobo negatívne trendy prakticky vo všetkých sektoroch spoločnosti. V TASR TV to povedal líder strany Modrí, Most-Híd Mikuláš Dzurinda.
Posledných desať rokov sa bývalý dvojnásobný premiér podľa vlastných slov venoval európskej politike a na Slovensku chcel skôr len radiť nastupujúcej politickej generácii. „Ale doma to išlo pravidelným tempom dole kopcom. Zlé trendy je, žiaľ, vidieť prakticky všade,“ konštatuje.
Tvrdí, že primárnou motiváciou pre neho nie je snažiť sa znovu získať funkcie, ktoré zastával už v minulosti, ale dosiahnuť posun v slovenskej politike. „Nechcem sa pozerať, ako Slovensko upadá. Mám len dve možnosti. Zavrieť sa do svojej ulity, osobne sa nemám celkom zle, alebo priznať farbu a uvedomiť si, že mojou profesiou je politika,“ vyhlásil.
Za problém považuje veľmi nízku kultúru politiky, ale aj praktickú manažérsku neschopnosť politickej reprezentácie. „Máme nízky ekonomický rast, zato dvakrát takú infláciu, ako je priemer v eurozóne. Narástol dlh cez maastrichtské kritérium,“ pripomína Dzurinda.
Tvrdí, že v minulosti preukázal schopnosť o problémoch nie iba hovoriť, ale ich aj postupne, jeden po druhom riešiť. Za takéto riešenie považuje aj rozhodnutie svojich vlád privatizovať strategické podniky. Pripomína, že Slovensko bolo po poslednej vláde Vladimíra Mečiara v katastrofálnej finančnej situácii. „Nemali sme šancu bez toho. Všetky peniaze, ktoré sme získali z predaja, podotýkam predaja a nie rozdávania štátneho majetku, sme použili iba na dva účely, ozdravenie finančného sektora a dôchodkovú reformu,“ vyhlásil Dzurinda s tým, že ekonomická kondícia Slovenska sa počas jeho dvoch vlád výrazne zlepšila.
Spojenectvo s Mostom-Híd László Sólymosa považuje za zárodok niečoho, čo môže napokon dospieť k slovenskej variante nemeckej kresťanskodemokratickej a kresťansko-sociálnej únie CDU/CSU. „Ožili sme vďaka tomuto spojenectvu,“ priznáva. V kampani sa opiera aj o podporu svojho bývalého koaličného partnera Bélu Bugára. Tvrdí, že ako spojenec nie je jednoduchý, lebo dôrazne presadzuje vlastné politické priority, na dohodu s ním sa však vždy dá spoľahnúť. „Odchádzal mi z koalície, nebola komárňanská župa, búchal mi po stole. Zvolával mimoriadne rokovania Republikovej rady. Ale nakoniec sme sa vedeli úprimne porozprávať a rešpektovať jeden druhého,“ tvrdí Dzurinda.
Za jednu z mála v princípe dobre nastavených politík tohto volebného obdobia považuje Dzurinda postoje Slovenska ku konfliktu na Ukrajine. Aj tu by však privítal komplexnejší politický manažment. „Vnímam aj absenciu komplexnejšieho postoja slovenskej bezpečnostnej politiky a absenciu prípravných prác na to, že keď vojna skončí, pomôže to aj celému východnému Slovensku,“ upozornil. Napríklad vstup Slovenska a Česka do Európskej únie podľa neho výrazne pomohol prihraničným regiónom Rakúska. Budúci rozvoj Ukrajiny podľa Dzurindu môže podporiť regióny na východe Slovenska, potrebná infraštruktúra na hraniciach však chýba. „Máme iba dva cestné priechody, iba jeden kompletný aj pre nákladnú dopravu,“ pripomenul Dzurinda.
Posledných desať rokov sa bývalý dvojnásobný premiér podľa vlastných slov venoval európskej politike a na Slovensku chcel skôr len radiť nastupujúcej politickej generácii. „Ale doma to išlo pravidelným tempom dole kopcom. Zlé trendy je, žiaľ, vidieť prakticky všade,“ konštatuje.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Mikulášom Dzurindom vo forme PODCASTU nájdete TU.
Tvrdí, že primárnou motiváciou pre neho nie je snažiť sa znovu získať funkcie, ktoré zastával už v minulosti, ale dosiahnuť posun v slovenskej politike. „Nechcem sa pozerať, ako Slovensko upadá. Mám len dve možnosti. Zavrieť sa do svojej ulity, osobne sa nemám celkom zle, alebo priznať farbu a uvedomiť si, že mojou profesiou je politika,“ vyhlásil.
Za problém považuje veľmi nízku kultúru politiky, ale aj praktickú manažérsku neschopnosť politickej reprezentácie. „Máme nízky ekonomický rast, zato dvakrát takú infláciu, ako je priemer v eurozóne. Narástol dlh cez maastrichtské kritérium,“ pripomína Dzurinda.
Tvrdí, že v minulosti preukázal schopnosť o problémoch nie iba hovoriť, ale ich aj postupne, jeden po druhom riešiť. Za takéto riešenie považuje aj rozhodnutie svojich vlád privatizovať strategické podniky. Pripomína, že Slovensko bolo po poslednej vláde Vladimíra Mečiara v katastrofálnej finančnej situácii. „Nemali sme šancu bez toho. Všetky peniaze, ktoré sme získali z predaja, podotýkam predaja a nie rozdávania štátneho majetku, sme použili iba na dva účely, ozdravenie finančného sektora a dôchodkovú reformu,“ vyhlásil Dzurinda s tým, že ekonomická kondícia Slovenska sa počas jeho dvoch vlád výrazne zlepšila.
Spojenectvo s Mostom-Híd László Sólymosa považuje za zárodok niečoho, čo môže napokon dospieť k slovenskej variante nemeckej kresťanskodemokratickej a kresťansko-sociálnej únie CDU/CSU. „Ožili sme vďaka tomuto spojenectvu,“ priznáva. V kampani sa opiera aj o podporu svojho bývalého koaličného partnera Bélu Bugára. Tvrdí, že ako spojenec nie je jednoduchý, lebo dôrazne presadzuje vlastné politické priority, na dohodu s ním sa však vždy dá spoľahnúť. „Odchádzal mi z koalície, nebola komárňanská župa, búchal mi po stole. Zvolával mimoriadne rokovania Republikovej rady. Ale nakoniec sme sa vedeli úprimne porozprávať a rešpektovať jeden druhého,“ tvrdí Dzurinda.
Za jednu z mála v princípe dobre nastavených politík tohto volebného obdobia považuje Dzurinda postoje Slovenska ku konfliktu na Ukrajine. Aj tu by však privítal komplexnejší politický manažment. „Vnímam aj absenciu komplexnejšieho postoja slovenskej bezpečnostnej politiky a absenciu prípravných prác na to, že keď vojna skončí, pomôže to aj celému východnému Slovensku,“ upozornil. Napríklad vstup Slovenska a Česka do Európskej únie podľa neho výrazne pomohol prihraničným regiónom Rakúska. Budúci rozvoj Ukrajiny podľa Dzurindu môže podporiť regióny na východe Slovenska, potrebná infraštruktúra na hraniciach však chýba. „Máme iba dva cestné priechody, iba jeden kompletný aj pre nákladnú dopravu,“ pripomenul Dzurinda.