Na snímke sú bannery s portrétom zakladateľa moderného Turecka Mustafu Kemala (vľavo) a súčasného prezidenta Recepa Erdogana.Foto: TASR
Malý Recep sa hral gulôčky s kamarátmi v Istanbule. Dospelý Erdogan, pragmatický moslimský politik na vrchole moci rozhoduje o osude Turecka. Kam nasmeruje svoju krajinu? Problémov je veľa.
Bratislava 22. apríla (TASR/Teraz.sk) - Turecký prezident Recepp Erdogan (63) je muž, o ktorom v Európe v poslednom čase často počuť. Vďaka nemu a jeho vládnej konzervatívnej Strane spravodlivosti a pokroku a výhre v aprílovom referende bude mať prezident strategickej krajiny na pomedzí Európy, Ázie s výborne vyzbrojenou armádou väčšie právomoci. K víťazstvu v referende, hoci tesnom (51,41 % hlasov za a 48,59 % proti), mu zablahoželali ruský prezident Vladimír Putin a americký prezident Donald Trump. Líder Turecka sa dostal do klubu silných mužov sveta, čo však domáca opozícia veľmi neoceňuje. Jej prívrženci demonštrovali niekoľko večerov v uliciach miest. Prezidentský systém, kontroverzný priebeh hlasovania a Erdogan ako politik sa im nepáči.
Protest v uliciach tureckého Instanbulu proti výsledkom referenda, 18.4.2017.Foto: TASR AP
Ctižiadostivý aj pri púšťaní šarkanov
Hoci práve Erdogan je pre mnohých v sekulárnom Turecku symbol úspešného moslima, ktorý sa nenarodil so zlatou lyžičkou v ruke. Detstvo prežil v robotníckej štvrti Istanbulu, ako mladý muž bol nádejným futbalistom.Vypracoval sa v konzervatívnej politike, v roku 1999 strávil niekoľko mesiacov vo väzení, pretože porušil zákon a brojil proti sekulárnemu Turecku. Erdogan má za sebou primátorovanie v Istanbule a post premiéra. Ako si na neho spomína v médiách kamarát z detstva Ali Sivritepe? Aj pri púšťaní šarkanov alebo v hre s guľôčkami musel byť najlepší. Jeho šarkan musel lietať najvyššie. Akákoľvek prehra mu pokazila náladu. Starší kamarát z dvora Hasan Ozlam pridáva, že Erdogan sa vedel aj pobiť: "Vždy udieral prvý. Neváhal ani zlomok sekundy.V tom sa nezmenil!"
Električka premáva z Istiklal Avenue na Námestie Taksim v Istanbule. História mesta Istanbul siaha až Byzancii, ku Konštantínopolu. Foto: TASR/AP
Trest smrti ako lakmusový papierik
V blízkej budúcnosti uvidíme ako si prezident bude počínať ďalej v hrách na niekoľkých jamkách súčasne, kde majú guľôčky vysokú hodnotu. Napríklad v hre s Európskou úniou a jej členskými štátmi, kde žijú početné turecké menšiny, s rokovaním o členstve Turecka v EÚ a vízovej povinnosti a, samozrejme , v hre o vojne v Sýrii a utečencami. V krajinách únie platia iné právne štandardy. Nie je v nich trest smrti, ktorý spomínal prezident Erdogan v emotívnej kampani pred svojimi prívržencami.
Turecký prezident Recep Erdogan s manželkou Emine a priaznivcami počas vyhlásenia výsledkov referenda. Foto: TASR AP
"Bratia moji, moje rozhodnutie o treste smrti je zrejmé. Ak ho parlament schváli a predloží mi ho, budem s ním súhlasiť a túto záležitosť ukončím. Ak sa tak nestane, zorganizujeme ďalšie referendum a národ rozhodne,"povedal prezident. Reakcia šéfa Rady Európy Thorbjörna Jaglanda nenechala po referende na seba dlho čakať. Podľa neho je trest smrti nezlučiteľný s členstvom v Rade Európy. Turecko je členom tejto organizácie od roku 1949 a hrdelný trest zrušilo v roku 2004, pretože sa snažilo získať členstvo v EÚ. Dnes však prezident Erdogan zvažuje referendum o tejto otázke. Mnohí ho doma považujú za pragmatického politika, ktorému záleží na dobrých vzťahoch s obchodnými partnermi Turecka. Potom sa však natíska otázka, kde sú hranice pragmatizmu voči svojim voličom a ku politickým a obchodným partnerom v zahraničí. Rozlúsknuť ju musí sám prezident.
Prízrak nevydareného prevratu stále straší Vo vnútri Turecka zjavne aj skryto buble nespokojnosť, inak by nemohlo dôjsť k nevydarenému pokusu o vojenský puč 15. júla 2016, ktorý druhá časť armády verná prezidentovi rázne potlačila. A tí na Západe, čo sa nevenujú islamu, sa dozvedeli, že vrcholový politik a praktizujúci moslim Erdogan je vo vážnom spore s moslimským kazateľom Fettulahom Gülenom a jeho hnutím. Práve kazateľ, ktorý žije v USA, mal byť strojcom pokusu o prevrat, čo Gülen popiera.
Tureckí vojaci stoja pred stúpencami prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana počas protestu v Istanbule na námestí Taksim v sobotu 16. júla 2016.Foto: TASR/AP
O niekoľko mesiacov uplynie rok od dramatických júlových udalostí, ktoré odštartovali širokú vlnu vyšetrovania a zatýkania ľudí spojených s prevratom alebo jeho podporovateľov. Turci sa môžu plným právom pýtať, čo pre nich prezident a vláda urobili, aby žili bezpečnejšie pred teroristickými útokmi Islamského štátu a kurdskými militantmi, mali sa ekonomicky lepšie, a kedy bude konečne zrušený výnimočný stav. Parlament ho totiž po referende predĺžil, aby sa Turecko očistilo od Gülenových prívržencov.
Na archívnej snímke z 15. marca 2014 turecký duchovný Fethullah Gülen vo svojej rezidencii v Saylorsburgu. Foto: TASR/AP
To je iba jedna pre verejnosť viditeľná linka zápasu, druhá vedie cez ekonomiku : obchodnú bilanciu, investície či príjmy z cestovného ruchu, ktorý sa musí spamätať po výraznom poklese. Šéf hamburského ústavu pre nemecké hospodárstvo upozornil v rozhovore pre týždenník Spiegel, že hospodárska kríza v Turecku sa po hlasovaní rýchlo neprekoná, nech referendum o väčších právomociach pre prezidenta dopadne ako chce. Udalosti po neúspešnom prevrate sú totiž spojené aj s niečím iným, ako vyšetrovaním možných komplicov, ide o vyvlastňovanie. Kapitál podľa Spiegelu z Turecka uniká a smeruje do bezpečných krajín.
