Bratislava 5. júla (TASR) - Pod Vysokými Tatrami sa pobeží už 40. ročník jedného z najznámejších behov na Slovensku. Malý štrbský maratón (MŠM) začal písať svoju históriu v roku 1977 a jeho vznik je nerozlučne spätý s bežcom zo Štrby Pavlom Erdziakom. Pre TASR prezradil, prečo sa podujatie rozhodol zorganizovať, ako vyberal trať a prečo sú podľa neho tieto preteky aj po takom dlhom čase stále populárne.


-MŠM sa 9. júla pobeží už po 40. raz. Ako si spomínate na jeho prvý ročník?-


V tom období bol v okrese Poprad jediný beh pre verejnosť a to 22 kilometrov dlhá Tatranská magistrála cez štít Ostrva, čo bola horolezecká zaberačka. Keďže ma bavilo behanie, štvalo ma, že okrem toho žiadna iná motivácia pre účasť na pretekoch v našom okrese nebola a nie každý bol ochotný pre ne ďaleko cestovať. Aj toto spôsobilo založenie novej tradície. Bolo to v období svetového boomu behania pre zdravie. Veď je to prospešný, ekonomicky nenáročný a každému človeku dostupný šport, závislý iba od jeho vôle. Tomuto pravidelnému pohybu pre všetkých ľudí sa aj v československých médiách robila pomerne veľká osveta. Vznikali bežecké kluby Ligy 100 aj nové preteky. Vychádzali celoštátne kalendáre masových bežeckých podujatí i špeciálny časopis Maratón. Moje dôvody boli aj dať motiváciu začiatočníkom z regiónu a privítať najlepších vytrvalcov v obci. Československí reprezentanti k nám chodievajú od premiéry a zahraniční bežci od druhého ročníka.


-Rozhodli ste sa pre trať s celkom netradičnou dĺžkou 31 kilometrov. Pre rekreačných bežcov to môže byť trochu priveľa, naopak, pre maratóncov zase primálo. Neobávali ste sa, že radšej uprednostnia iné preteky?-


Smerovanie trate som zvažoval dlho a rozmýšľal, na ktorú stranu zo Štrby to dať. Okolie som dobre poznal, na bicykli som to mal "zmáknuté". Nakoniec som sa rozhodol, že najlepšie to bude do Liptovskej Tepličky a späť, pretože tam je menšia premávka a aj keď je to po asfalte, väčšinou sa beží cez les. Teda v príjemnom prostredí, v údolí medzi Vysokými Tatrami a Kráľovou hoľou a pri spätnom behu s panorámou našich veľhôr. Zvažoval som to "natiahnuť" aj na normálny maratón ešte cez susednú obec Šuňava, ale to by bolo pre členitý terén už príliš náročné. Ostalo to medzi Štrbou a Liptovskou Tepličkou, čo je 31 kilometrov aj niečo. Dobre sa tam behá a mnohí si to pochvaľujú. Teší ma, že do Štrby chodia viacerí Bratislavčania, aj keď oveľa bližšie majú iné behy.


-Nakoniec ste teda zorganizovali taký ľahší maratón...-


Dĺžkou ľahší maratón, ale výborný test pre tých, ktorí idú prvýkrát bežať v októbri Medzinárodný maratón mieru v Košiciach. MŠM má stály termín v druhú júlovú nedeľu. Keď ho začiatočníci zvládnu, vedia, že už si môžu trúfnuť aj na maratón v Košiciach.


-V súčasnosti sa však v Štrbe beží aj veľmi populárna desaťkilometrová trať...-


V roku 2000 sme sa rozhodli, že dáme šancu aj tým, ktorí buď s behaním začínajú, alebo sú už seniori, ktorí si zo zdravotných alebo iných dôvodov netrúfnu nastúpiť na plnú trať. Okrem toho máme dlhodobo aj kategórie pre deti, takže ide o podujatie pre celé rodiny.

Foto: TASR/Oliver Ondráš

-Beh prežíva na Slovensku boom, v podstate každý víkend sú niekde preteky. MŠM sa napriek tomu nestratil. Každý rok hlásite rekordný počet účastníkov. Čím to je, že bežci pod Tatry stále prídu?-



Minulý rok sme mali viac ako šesťsto pretekárov z deviatich krajín sveta. Naším cieľom od začiatku bola maximálna spokojnosť účastníkov, to znamená, že sme naozaj mysleli na bežcov. Mal som bohaté skúsenosti z pretekov a vedel som, čo ma potešilo alebo nahnevalo. Vytvorili sme také podmienky, aby bežci mali záujem sa vrátiť. Od prvého ročníka je každý jeden kilometer trate značený, čo nikde inde v ČSSR nebolo. Máme sedem občerstvovacích staníc a keď sú horúčavy, tak hasiči vytvoria na trati 20-metrovú vodnú clonu. Kým neboli v kultúrnom dome sprchy, teplú vodu s namontovanými sprchami sme iba na ten deň bežcom rúrkami cez stenu dotiahli zo susednej budovy. V našich historických tabuľkách sa podľa najlepšieho času nájde každý, aj keď ho zabehol pred, neviem, koľkými rokmi. Všetko som to v minulosti "klepal" na stroji, dokážeš si predstaviť? Častí účastníci majú zo Štrby veľa suvenírov.


-Jeden ročník behu sa však neuskutočnil. Prečo?-


V roku 1997 nebol z organizačných dôvodov. Ja som už nebýval v Štrbe a zodpovední sa neskoro spamätali či pozabudli a teda obec s podujatím nepočítala. Boli nejaké komunikačné nedorozumenia a narýchlo už nebol čas to k spokojnosti pripraviť. Napriek oznámeniu, že preteky nebudú, piati prišli a  31 km trať si solidárne odbehli! Zaujímavé je, že rok predtým mesačník Slovenská atletika organizoval anketu o najpopulárnejší beh u nás. MŠM ho vyhral pred Rajeckým a Košickým maratónom. To ma veľmi potešilo, že takto si to niektorí ctili. Napriek tomu, že Štrba vyhrala, v roku 1997 sa nebežalo. A to bolo po veľkolepom 20. ročníku, keď najlepší bežci boli pred stupeň víťazov dovezení v koči s vyštafírovaným konským dvojzáprahom.


-Tento rok máte v Štrbe jubilejný 40. ročník podujatia. Pripravujete niečo špeciálne?-


V posledných rokoch patrí MŠM medzi päť bežeckých pretekov vo Vysokých Tatrách, kde je päť medailí, ktoré sa dajú spolu vyskladať. Je to séria behov Tatry v pohybe Prestige Tour. Neorganizujeme podujatie len pre bežcov, ale na desať kilometrov súťažia aj chodci nordic walking. Nikdy to nebolo o tom, že si len spravíme čiarku a máme ďalší ročník za sebou. V obci je to športový sviatok, na ktorom sa podieľa viac ako sto dobrovoľníkov. Štrba ako prvá z organizátorov behov v ČSSR dávala všetkým účastníkom fotografie zo štartu, účastnícke listy, tričká, neskôr finančné ceny, obrázkové farebné čísla z jemnej látky a s čipom. Na prezentácii v kultúrnom dome mnohí obdivujú plagátovú galériu aj bohatú dokumentáciu v dvoch kronikách. Účastníci 31. ročníka dostali knihu 30 rokov Malého štrbského maratónu.