V seriáli TAJNÝ KÚTIK sa Márius Kopcsay rozpráva s astrofotografom Tomášom Slovinským.

Tomáš Slovinský neodolateľným spôsobom zvečňuje objekty nočnej oblohy. Na stránke slovinsky.art, aj v médiách nám sprostredkuje krásy vesmíru, ktoré naše oko väčšinou nemá šancu vidieť, pretože žijeme v prostredí výrazne poznačenom svetelným, ale aj tým reálnym smogom. Preto je nielen astrofotografom, ale aj propagátorom astronómie. Napriek mladému veku si za svoje aktivity vyslúžil medzinárodné uznanie.

Dalo by sa vo vašom prípade povedať, čo bolo prvé – či záujem o fotografiu alebo o hviezdy? Odkedy pozorujete nočnú oblohu systematicky a odkedy ste ju začali zvečňovať fotograficky?

-Obe vášne žili do istej doby vlastným paralelným životom. Od detstva som inklinoval k fotografii a hviezdy na nočnej oblohe boli pre mňa dlhou a tajuplnou neznámou. Moje fotografické prvotiny zachytávali prechádzky prírodou s mojimi psami. Krátka túra sa tak pokojne o hodinku-dve natiahla, pretože fotografovať psov v pohybe nie je jednoduchá záležitosť. Človek popritom musí zvládať aj rolu rozohrávača. Ako dieťa ma obloha fascinovala a so zatajeným dychom som pozoroval meteorické roje, či zatmenie Slnka. Mnoho informácii z tejto oblasti sa však ku mne dostalo až neskôr, keďže som celé svoje školské obdobie zasvätil športu. Väčšinu času som trávil na cestách a zimných štadiónoch ako hokejový brankár. Pred samotným začiatkom teda predo mnou stála výzva získať čo najviac poznatkov zo sveta astronómie a prírody. Najmä formou samoštúdia, čítania, dokumentov, no neskôr i formou štúdia astronómie na Slovenskej ústrednej hvezdárni v Hurbanove. Keď som raz namieril fotoaparát k nočnej oblohe iba zo záhrady neďaleko mesta, v momente dva nezávislé smery, astronómia a fotografia splynuli v jeden. Bol som fascinovaný tým, čo obyčajná zrkadlovka dokáže zachytiť a bol som zrejme natoľko zvedavý, kam je možné zájsť ďalej, že ma to nesmierne drží dodnes.-

Aký bol váš prvý fotoaparát?
-V detstve mi rodičia s ťažkým srdcom nechali posledné miesto na filme, a kamera, tá sa mi do rúk nikdy nedostala. Bola pridrahá a moje šibrinkovanie s technikou v ruke prismelé. Spomínam si, ako si môj strýko kúpil digitál a ja som vždy dúfal, že má pamäťovú kartu čo najväčšiu, aby sa tam zmestili všetky moje nezmyselné výtvory. Neskôr som si kúpil vlastnú zrkadlovku s malým senzorom a veľkými očakávaniami. S tou som pochodil väčšinu mojich výletov po prírode. Paradoxné však je, že odkedy sa venujem astrofotografii, svojich psov si fotím na obyčajný smartfón. Smer sa zrazu jasne definoval a zmenil. No a keď som už začal tráviť všetok voľný čas pod nočnou oblohou, snažil sa čo najviac zdokonaľovať v technike a naberať skúsenosti, prišiel som do bodu, kedy som potreboval "ozajstnú" plnoformátovú zrkadlovku. Tú mám už zopár rokov a používam ju dodnes. Je však už astronomicky modifikovaná, aby zachytila viditeľné spektrum na takmer konštantnej úrovni – nie ako to dokáže ľudské oko, ktoré má pri pozorovaní v noci značné limity.-

Foto: Foto: Tomáš Slovinský

Čo preklopilo váš koníček – fotenie nočnej oblohy – do profesionálnej polohy? Čo boli vaše prvé úspechy, ktoré vás posunuli do vyššieho "levelu"?
-Prvý ozajstný úspech nastal, keď NASA publikovala moju fotografiu ako snímku dňa. Dokonca priamo na Štedrý deň 24. decembra roku 2019. Ale pôjdem pekne postupne. Je pravdou, že som strávil mnoho prebdených nocí pod hviezdami a cibril si vlastné schopnosti. Nefotografoval som nič zaujímavé, skôr som sa snažil pracovať na čo najvýraznejšom zlepšení. No a keď som si ako-tak osvojil nejaké schopnosti, naplánoval som si svoje prvé "vážne" fotografovanie v Skanzene oravskej dediny v Zuberci. Toto miesto som navštívil už toľkokrát, že mi nejako prirástlo k srdcu. Oslovil som ich, či by sa im takéto fotografie nezišli a oni súhlasili. Vytvoril som dohromady tri fotografie no a jedna z nich zabodovala v spomínanej americkej vesmírnej agentúre ako APOD – Astronomy Picture Of the Day. Vlastne je to jedno z najvzácnejších ocenení, ktoré môže astrofotograf získať. Vtedy som si povedal, že všetok čas, námaha a nemalé vynaložené prostriedky sú na niečo užitočné a že ma možno predsa len nejaká "kariéra" fotografa čaká. Motivovalo ma to natoľko, že som sa rozhodol vymýšľať, zlepšovať no a stále sa pozerať nesmierne sebakriticky na svoju prácu. Vlastne doposiaľ som s ničím nebol na 100 percent spokojný.-

Koľko astronomických a geovedeckých snímok máte na konte dnes? Prípadne môžeme spomenúť aj iné ocenenia...
-Šesť Astronomických snímok dňa a desať Geovedeckých snímok dňa za dva roky. Pre niekoho to môže pôsobiť úctyhodne, pre niekoho zas pomerne obyčajne, sú totiž fotografi, ktorí sa za dlhé roky práce pýšia aj desiatkami takýchto snímok. Pravdou však je, že si každé jedno takéto ocenenie nesmierne vážim a teším sa z neho, akoby bolo úplne prvé. Za posledné dva roky sa mi podarilo niekoľkokrát umiestniť aj v magazíne BBC Sky at Night, v galérii TWAN - The World at Night, v medzinárodnej organizácii International Meteor Organization, či v rôznych slovenských a zahraničných magazínoch, publikáciách a knihách.-

Foto: Foto: Tomáš Slovinský

Čo považujete za najväčší úspech?
-Fakt, že som si našiel vášeň, ktorá spája to, čo mám rád a čo ma baví. Navyše pri astrofotografii ide aj o cestovanie, zážitky a príhody. To je asi najväčší úspech, ktorý sa mi zatiaľ podarilo dosiahnuť – baviť sa pri cestovaní, užívať si krásy prírody, tmavého hviezdneho neba, astronomických úkazov a spoznávania. Som rád, že dokážem všetky tieto nádhery ľuďom sprostredkovať prostredníctvom fotografií. Niekedy ani netušia, čo majú priamo pod nosom, či skôr nad hlavou.-

Pri fotení často prežívate adrenalínové situácie – cestovanie, pobyt v prírode v drsných klimatických podmienkach, v zime, nehovoriac o riziku nočného stretnutia s medveďmi... Spomeniete si na situáciu, kedy vám nebolo všetko jedno?
-Na drsné klimatické podmienky sa sčasti dá pripraviť, stretu s medveďom sa môže dať predísť dodržiavaním odporúčaných pravidiel. No v realite podmienky naozaj niekedy vyškolia. Nemal som nikoho, od koho by som mohol "odkukať" výstroj v zime a tak som väčšinu problémov riešil, až keď mi niečo príšerne vadilo, keď som niekoľko hodín čakal na návrat farby prstov a keď som viackrát zažil situáciu, že som pohodové fotenie musel kvôli zime okamžite prerušiť a utekať sa zohriať. Dnes mám už nejaké skúsenosti nahromadené. Napríklad aj tohtoročné pozorovanie Perzeíd z Kréty, kde nočné teploty počas tamojšieho najhorúcejšieho týždňa vystúpili k 30 stupňom Celzia. Príjemné nočné kúpanie v mori a desiatky kozmických teliesok nad vašou hlavou. Skvostné. No vybral som sa na horskú turistiku za fotografovaním aj pri plus 45 stupňoch Celzia a to už nechcete zažiť. Tisíc výškových metrov vystúpených v pekelných teplotách bolo nakoniec úplne zbytočných – počas prvej noci nás totiž samotná grécka vláda doslova "vyhnala" z hôr kvôli masívnym požiarom. Aj takéto situácie sa objavia a človek ich musí prijať s chladnou hlavou a akousi prirodzenou pokorou. Ak niekoho posledné dva roky nepresvedčili, že nad prírodou nezvíťazíme, tak ho nepresvedčí nič. Je nutné povedať a zaklopať na drevo že k žiadnym priamym hrozbám nikdy našťastie nedošlo. Drvivá väčšina mojich zážitkov je nesmierne príjemných.-

Foto: Foto: Tomáš Slovinský

Ste aj popularizátorom astronómie, o ktorej informujete na stránke astro-novinky.eu spolu s vaším opavským kolegom Petrom Horálkom. Mnohé vaše snímky nesú posolstvo boja proti svetelnému znečisteniu. Môže podľa vás ľuďom otvoriť oči pohľad na nočnú oblohu sprostredkovaný kvalitnou fotografiou?
-Dúfam v to, ale som skôr pesimista. Ktosi vyhlásil, že pesimista je len informovaný optimista. Necítim sa byť náležite informovaný, ale prinajmenšom skeptický pri pohľade na globálne správanie ľudstva. Nedokážeme čeliť hrozbám, ktoré nás viditeľne zabíjajú. Nedokážeme sa spojiť a bojovať s problémom, ktorý zabíja všetko živé a o pár desaťročí zničí aj nás. Namiesto toho premýšľame nad osídlením Marsu. Úprimne, keď nás toto všetko trápi, koho bude v globále zaujímať problém s nadmerným osvetlením? Ale naozaj sa snažím, aby sa mienka ľudstva zmenila. Fotografiami, článkami, videami, či mediálnymi výstupmi sa snažím prostredníctvom debát o fotografiách ľudí s touto problematikou zoznamovať a presviedčať ich, že je nutné ju riešiť. Určite to sčasti pomôže, lebo až pod tlakom verejnosti sa dokážu prijímať legislatívne zmeny, ktoré sú nevyhnutné pre správne a primerané používanie svetiel. Ale obávam sa, že kým sa tak stane, nočnú oblohu – tak ako sme ju poznali my v našom detstve – budeme ďalším generáciám minimálne u nás v Strednej Európe odovzdávať výhradne na fotografiách a v planetáriách.-

Foto: Foto: Petr Horálek a Tomáš Slovinský

Aký máte ohlas na osvetovú činnosť – prednášky a workshopy? Fascinujú dnes ľudí hviezdy?
-Našťastie fascinujú. Nebál by som sa povedať, že záujem o astronómiu narastá. Kedysi teórii relativity rozumel jediný človek. Dnes sú ľudí, ktorí majú „šajnu“ o tejto teórii plné mestá. Nemyslím si, že sú deti hlúpejšie. Menia sa len podmienky, priority a svet okolo nich. Problémom je v dobe internetu skôr uchopiť relevantné informácie. Päťročné deti v škôlkach sa pýtajú na čierne diery a po zhliadnutí nášho programu pochopia, že vzniknú ukončením istého životného štádia veľmi hmotných hviezd. Úprimne si nemyslím, že toto kedysi deti zaujímalo. A vlastne v takomto veku ani mňa nie. Dnes máme okolo seba množstvo prostriedkov, ktoré nám pomáhajú sa jednoduchšie zorientovať. Vlastne, v tomto ohľade tu nikdy nebolo lepšie! To isté si snáď povieme zrejme v každom ďalšom období. Deti sa dostanú do kontaktu s vesmírom vďaka videám na internete, dokumentom, v planetáriu, na hvezdárňach, či prostredníctvom fotografií a po novom už aj virtuálnej reality. Pred piatimi rokmi sme s kolegyňou založili vzdelávací projekt Prenosné planetárium ASTRO SHOW, s ktorým pravidelne chodíme do škôl a prinášame interaktívnu formu vzdelávania pre deti, žiakov a študentov. Na konci roka 2021 sme začali s úplne novým projektom, ktorý ako prvý na slovenských školách prináša virtuálny vesmír pre žiakov a študentov. Kto sa k poznatkom chce prepracovať, nemusí pohnúť ani prstom, v dnešnej dobe za ním prídu samé. Myslím že aj to vzbudzuje záujem u ľudí.-

Foto: Foto: Tomáš Slovinský

Aké máte plány na rok 2022?
-Rok 2022, pevne dúfam, bude prelomový. Nie však kvôli nejakým mojim plánom. Myslím skrátka prelomový pre nás všetkých. Dúfam, že sa nám konečne podarí zbaviť neviditeľnej hrozby, ktorá nás signifikantne ovplyvnila posledné dva roky. Toľko ciest a plánov sa rušilo a menilo, že si ani netrúfam povedať, čo sa v tomto roku podarí. Skôr dúfam, že sa nám príroda odvďačí niečím pekným, čo si už skutočne zaslúžime. Nie že by som chcel personifikovať samotnú prírodu, ale mnohí už určite úpenlivo čakajú na nové zážitky, cestovanie za úkazmi a celkovo lepší život. Plány sa mi osvedčilo neprezrádzať, lebo aj tak momentálne úplne nevychádzajú. Držme si len palce a dúfajme v lepšie zajtrajšky. Snáď si ich už zaslúžime.-