Bratislava 24. februára (TASR) - Napriek všetkým krokom, ktoré doteraz významne znížili výpadky na daňových príjmoch, patrí Slovensko ku krajinám, ktoré majú v tejto oblasti stále veľký priestor na zlepšenie. "Na ročnej báze je v podvodoch na DPH stále 800 miliónov až jedna miliarda eur, ktorá je adresovateľná," vyčísľuje prezident finančnej správy František Imrecze. V rozhovore pre TASR hovorí o tom, ako sa typy daňových podvodov postupne menia, ako na to finančná správa reaguje či aké ďalšie opatrenia do budúcnosti chystá.

Ako by ste zhodnotili nedávno skončený rok z pohľadu finančnej správy? Nakoľko ste boli, prípadne neboli spokojný s vlaňajším výberom daní?

Na hotovostnej báze sme mali rozpočet vyšší o 950 miliónov eur ako v roku 2015, mal celkový objem takmer 11 miliárd eur. Nakoniec sa nám podarilo splniť daňové príjmy na 11,070 miliardy eur, takže sme ho ešte prekročili. Na začiatku roka 2016 som mal sám veľkú obavu z tak vysokého hotovostného rozpočtu, ale splnili sme ho. Takže z hľadiska výberu daní sme veľmi spokojní.

Aké opatrenia ste počas minulého roka prijali, aby ste zlepšili výber daní?

Minulý rok bol vo finančnej správe veľa o vnútornej efektivite procesov. K 1. 12. 2016 sme urobili úplne novú organizačnú štruktúru. Kľúčové procesy ako správa daní, exekúcie, kontrola sme priradili do sekcie daňových úradov a procesy ako odbor colný, odbor spotrebných daní priradili k colným úradom. Prinieslo to racionalizáciu procesov. Racionalizáciou práce ešte v starej organizačnej štruktúre sa nám zase podarilo relatívne dramaticky znížiť objem rozpracovaných kontrol. Poklesla nám rozpracovanosť kontrol o 940, teda o 17 %, čo je veľmi pozitívna vec. Tým o 940-krát menej kontrolujeme tam, kde by tá kontrola mohla dopadnúť bez nálezu. Ešte dôležitejšie je zníženie sumy kontrolovaného nadmerného odpočtu o 84 miliónov eur, čo je o 42 %. O toľko držíme v kontrolách menej oproti koncu roka 2015.

Zaujímavá je aj oblasť exekúcií. Celkové daňové nedoplatky sa delia na dobytné a nedobytné. Celkový objem daňových nedoplatkov je približne 3 miliardy eur, z toho približne miliarda je dobytná. Nám sa za minulý rok podarilo znížiť objem dobytných dlhov o 445 miliónov eur. To je veľká suma, ktorá tiež pomohla daňovým príjmom.

V druhom polroku 2016 sme zažili historicky prvé predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ, čo to prinieslo pre finančnú správu ako inštitúciu?

Predsedníctvo bola veľmi zaujímavá skúsenosť a my sme radi, že sme mali tú česť byť v tom období vo finančnej správe. Ak niečo odprezentujete na medzinárodnej úrovni, môže na to byť iný pohľad ako na lokálnej úrovni. Prezentujete to všetkým 28 krajinám EÚ, tie majú veľa vlastných skúseností s daňovou oblasťou, či už v oblasti zlepšovania služieb alebo boja proti podvodom. Výmena skúseností bola pre nás kľúčová a prejavila sa v dvoch rovinách.

Jednak sme si potvrdili, že naša koncepcia boja proti daňovým podvodom je zmysluplná, má význam a robíme ju dobre. Pre mnohé krajiny sme inšpiráciou, či už v oblasti kontrolného výkazu, elektronizácie kontrol alebo v oblasti kontrolných známok. Na druhej strane, iné krajiny sú pre nás tiež dobrou inšpiráciou. Príkladom je Česká republika, kde sme sa inšpirovali tým, že zavádzame superzaisťovací príkaz, ktorý je platný od 1. 1. 2017. Druhá dôležitá inšpirácia pre nás je systém EKAER - online sledovanie kamiónov a prepravy tovarov na mýtnych bránach, vrátane dynamického váženia. Maďarom to výrazne pomohlo eliminovať daňové podvody, podľa váhy kamiónu viete povedať, či je kamión plný, prázdny, poloprázdny a pokiaľ má byť plný a je poloprázdny, je to fikcia nejakého zdaniteľného plnenia. To sú dva veľmi konkrétne prípady, ktorými sme sa inšpirovali počas predsedníctva od našich najbližších susedov.

Bolo to zaujímavé aj z pohľadu výmeny informácií v rámci zložiek, ktoré pracujú na vymožiteľnosti práva. V Európe sme napríklad dobrým príkladom s Daňovou kobrou, kde máme veľmi efektívnu komunikáciu medzi finančnou správou, Kriminálnym úradom finančnej správy a NAKA. Teraz ju ideme vylepšiť online systémom Jednotného analytického centra. Toto iné krajiny nemajú. Na druhej strane, je pre mňa zarážajúce a chceme na to poukázať, že finančná správa iných krajín má napríklad prístup do registra pasažierov, ktorí prichádzajú a odchádzajú z krajiny, my ho nemáme. Bola to pre nás tiež inšpirácia, aby sme to riešili. Predsedníctvo malo pre nás obrovskú pridanú hodnotu vo výmene informácií.

Foto: TASR/Martin Baumann

Napriek pozitívnemu trendu z posledných rokov sa na Slovensku dlhodobo hovorí o pomerne veľkej rezerve vo výbere daní. Aký priestor tu ešte vidíte? O koľko viac by mohol štát na daniach vybrať v ideálnom prípade a akú sumu navyše môžeme reálne získať tento rok, prípadne v niekoľkých najbližších rokoch?

Ideálne by bolo, keby nebola žiadna daňová diera, teda že v krajine vyberiete presne toľko daní, koľko máte vybrať. Toto sa nepodarilo žiadnej krajine na svete. Potom ide o to, aká veľká je tá daňová medzera. My patríme ku krajinám, kde je stále veľká daňová medzera, napriek všetkým opatreniam, ktoré sme urobili. Za posledné štyri roky sme ju dramaticky znížili, ale stále je veľká. Na ročnej báze je v podvodoch na DPH stále 800 miliónov až jedna miliarda eur, ktorá je adresovateľná. Ak sa pýtate na reálne ciele, súvisí to s vývojom podvodov na DPH, optimalizácie a podvodov na dani z príjmu právnických osôb či spotrebných daniach.

Spôsoby daňových podvodníkov a typy týchto podvodov sa v čase menia. Aké sú aktuálne trendy v tejto oblasti?

V DPH sú zmeny správania sa podvodníkov dramatické. Od malého počtu veľkých nadmerných odpočtov v minulosti sa to zmenilo na veľký počet malých nadmerných odpočtov. To sa už adresuje oveľa ťažšie, pretože je to vec kapacity. Veľmi nám pomohol kontrolný výkaz DPH, ktorý nám zosieťoval jednotlivé karusely a my tak presne vidíme transakcie, ktoré sú rizikové.

Ďalej sa to postupne menilo od podvodov s nadmerným odpočtom na podvody so znižovaním vlastnej daňovej povinnosti. To je dramatická vec. Znižovanie vlastnej daňovej povinnosti je typicky spájané s účelovým zlučovaním firiem, ktoré sa masívne rozbehlo približne od roku 2015. Znamená to, že ak ste v riadenej schéme, kde nastáva daňový podvod, na jej začiatku a otvoria kontrolu niekomu z tej schémy, vy na to zareagujete tak, že zlúčite firmu s inou firmou, typicky na nekontaktný subjekt – človeka, ktorý ani nevie čo podpísal, len sa teší, že má firmu. Čiže na osoby, ktoré absolútne netušia, čo robia. Najnovší trend je zlučovanie do zahraničia, ktoré je pre nás ešte náročnejšie, pretože nemáme dosah na inú krajinu a sme odkázaní na medzinárodnú výmenu informácií.

Aké legislatívne zmeny na zlepšenie výberu daní, resp. boj proti daňovým únikom chcete tento rok iniciovať, prípadne by mohli byť počas roka prijaté?

Už od minulého roka pracujeme na opatreniach, ktoré nám umožnia eliminovať podvody na vlastnej daňovej povinnosti. Prejavilo sa to zmenou legislatívy, od 1. 1. tohto roka máme superzaisťovací príkaz. Máme zavedené skrátené vyrubovacie konanie. Je to obídenie veľmi neefektívneho postupu dane podľa pomôcok. Keď sa firma zlúči a zmizne účtovníctvo, finančná správa prechádza do tzv. dani podľa pomôcok. Je charakterizovaná tým, že nemáte účtovníctvo a snažíte sa dorub dane rekonštruovať z iných dátových zdrojov ako banky, katastre, registre automobilov. Je to výrazne zložitejšie. Okrem toho nám prokuratúra a súdy kontrolu podľa pomôcok vyhadzujú z dôkazného základu prípadov, nie je považovaná za dôkaz. Adresovali sme to tzv. skráteným vyrubovacím konaním. Znamená to, že vyrubíte daň priamo z kontrolného výkazu DPH. Ide o transakcie, ktoré vám subjekt dobrovoľne poslal. Keď na základe analýzy tých transakcií viete dorubiť daň, nevieme si predstaviť, ako by to mohli súdy vyhadzovať ako nedostatočný dôkaz. Už to nie je rekonštruované z nejakých iných dát, ako daň podľa pomôcok, ale vychádza sa z analýzy dát, ktoré nám ten subjekt dal.

Tretie opatrenie je skrátenie lehoty na zaujatosť námietok. Zatiaľ máme v legislatíve platné skrátenie lehoty na námietky zaujatosti kontrolórov. Doteraz ste mohli dať námietku ich zaujatosti počas celého trvania kontroly. Toto sme skrátili na 15 dní. Ak do 15 dní nebude kontrolovaný namietať zaujatosť kontrolnej dvojice, tak už to namietať nemôže. Toto skrátenie chceme aplikovať aj do iných námietkových konaní - namieta sa správca dane, riaditeľ daňového úradu, namieta sa toho veľa, aby subjekt obišiel to, že nám má poskytnúť údaje alebo že má s nami komunikovať. To sú veľmi dôležité opatrenia, ktoré už sú platné.

Tieto opatrenia už platia. Aké ďalšie chystáte do budúcnosti?

K tým, ktoré platné nie sú, ale budú schválené v rámci nového akčného plánu a sú dôležité, patrí napríklad zamedzenie účelovému zlučovaniu firiem. A to tým spôsobom, že pred zlúčením musí firma finančnú správu v nejakej rozumnej lehote, napríklad 60 dní pred zlúčením informovať, že sa ide zlúčiť. My si urobíme rizikový profil toho subjektu a pokiaľ bude negatívny, môžeme spustiť kontrolu a zamedziť tomu zlúčeniu. Subjekty majú aj teraz povinnosť informovať finančnú správu pri zániku firmy konkurzom, ale nemajú takú povinnosť pri zlúčení dvoch firiem. Keď firma zaniká, vieme o tom, keď sa zlučuje, nevieme. Do budúcnosti o tom musíme vedieť, lebo zlučovanie je masívne zneužívané na daňové podvody.

Spomenuli ste nový akčný plán, ktorý pripravujete, aké ďalšie opatrenia bude obsahovať?

V akčnom pláne ich bude veľa, aj keď nebude taký rozsiahly ako v minulosti. Chceli sme to zhutniť do pár dôležitých vecí, ktoré chceme zrealizovať. Príkladom je Jednotné analytické centrum, čo je online výmena informácií medzi NAKA, finančnou správou, KÚFS a spravodajskou jednotkou finančnej polície. My si tie informácie zatiaľ vymieňame papierovo, lebo sú to vyhradené informácie a musíme tam dodržať nejaký režim. Nemôžete si ich posielať mailom. Jednotné analytické centrum je rozšírením kontrolného výkazu DPH, ktorý je tiež vyhradený systém. Dodržíme všetky legislatívne podmienky, aby sme si tam mohli vymieňať dáta z operatívneho vyšetrovania, kontrolných výkazov, neobvyklých obchodných operácií. Všetko sa zhromaždí v jednom systéme v ktorom si každý môže nájsť, čo potrebuje. Nejdeme tým meniť kompetencie jednotlivých inštitúcií. NAKA má v tomto najvyššie právomoci, má právo na všetko, čo chce od nás vidieť, len si o to musí požiadať. Po novom si o to požiada cez elektronický systém a do polhodiny to má. Očakávam od toho dramatické zrýchlenie práce. Spolu so superzaisťovacím príkazom a skráteným vyrubovacím konaním nám to umožní oveľa rýchlejšie konať pri podvodoch, kde sa znižuje vlastná daňová povinnosť a kde sa firmy zbavujú majetku a zlučujú.

V akej fáze sú tieto opatrenia?

Akčný plán je pripravený. Medzirezortne ho práve komunikujeme. Keď ho vláda schváli, je platný. Veríme, že problematika zlučovania firiem bude riešená rýchlo. Napriek tomu, že to ide do akčného plánu až teraz, ministerstvo spravodlivosti už na tom pracuje a informovali nás o tom, že do medzirezortného pripomienkového konania to pôjde vo februári. Neviem sa zaviazať k nejakému termínu, ale budem veľmi šťastný, ak to bude platiť od 1. 7., teda od polovice tohto roka.

Spomínali ste doteraz najmä oblasť DPH, čo chystáte pri ostatných daniach?

Veľmi zaujímavá je daň z príjmu právnických osôb. Snažíme sa pri nej adresovať to, čo má význam a kde sa optimalizuje. Jedna z tých oblastí je medzinárodné zdaňovanie a transferové oceňovanie, ktoré sa zneužíva medzi blízkymi osobami v korporátnom svete na to, aby sa daň neplatila u nás, ale v materskej krajine, pokiaľ je to pre tú korporáciu výhodnejšie. My urobíme organizačnú zmenu, ktorou všetky kontrolné dvojice, ktoré sa medzinárodnému zdaňovaniu venujú, budú spadať pod Úrad pre vybrané daňové subjekty, ktorý má v tom najväčšiu kompetenciu a doteraz aj najväčšie úspechy. Pracovníci na krajských úradoch, ktorí sa tomu venujú, zostanú sedieť tam, kde sú, budú robiť to, čo robia, len budú z pohľadu know-how, vzdelávania, metodológie riadený Úradom pre vybrané daňové subjekty, aby dosiahli tú istú efektivitu.

Ďalšou dôležitou kategóriou sú spotrebné dane, pripravujete nejaké zmeny aj pri nich?

Máme tu tri kľúčové oblasti – spotrebná daň z minerálnych olejov, z tabaku a z alkoholu. V oblasti minerálnych olejov pripravujeme určité sprísnenie pravidiel, pokiaľ nastávajú porušenia. Vo výbere spotrebnej dane z minerálnych olejov sme úspešní približne na úrovni očakávaní, ale priestor tam je. Chceme kontrolnú činnosť doplniť ešte účinnými legislatívnymi opatreniami. Keď sa nám toto podarí, myslím si, že tam budeme ešte úspešnejší. Ale rozpočet plníme, napriek tomu, že klesá spotreba pohonných látok.

V oblasti tabaku a alkoholu je trochu iná situácia. Tam to vieme systematizovať. Od roku 2014 máme systém ISKZ, ktorým zabezpečujeme kontrolu objednávania, distribúcie a pohybu kontrolných známok. Scentralizovali sme tlač kontrolných známok do štátneho podniku Mincovňa Kremnica, ktorá má na to samostatné oddelenie. Každá kontrolná známka má okrem fyzických bezpečnostných prvkov jedinečný alfanumerický kód, ktorý je neopakovateľný 10 rokov. Už sa nemôže stať podvod typu, že kontrolné známky zhoria, zmiznú a podobne. Máme nad nimi kontrolu, vieme koľko má daný subjekt na sklade, koľko si objednal, koľko ich má v obehu. Podarilo sa nám pomocou tohto systému medziročne zvýšiť výber spotrebnej dane na tabaku a alkohole približne o 17 miliónov eur. Náklady toho systému sa vrátili v prvom roku jeho fungovania, takže sme s tým spokojní.

Dlhodobo sa hovorí o elektronizácii služieb štátu a približovaní týchto služieb občanom. Priestor na zlepšovanie tu určite je. Aké máte vo finančnej správe plány v tejto oblasti?

Máme v tejto oblasti dva ciele, ktorým sa budeme tento rok intenzívne venovať. Prvý je zaviesť obojsmernú elektronickú komunikáciu pre platiteľov DPH. Dnes máme obojsmernú elektronickú komunikáciu pri spotrebných daniach, kde komunikujeme s 3238 subjektmi a doručili sme takto už približne 11.300 dokumentov do schránok týchto subjektov. Je to relatívne malá skupina, na ktorej sme si vyskúšali všetky potenciálne problémy obojsmernej elektronickej komunikácie. Dnes to máme pod kontrolou a vieme, čo nás čaká, keď budeme robiť obojsmernú elektronickú komunikáciu s platiteľmi DPH. Musíme si byť istí, že doručujeme oprávnenému zástupcovi, že tá schránka je aktívna. Je tam fikcia doručenia, ak si to do 15 dní neotvorí, tak sa to považuje za doručené. V tom procese je relatívne veľa detailov, ktoré potrebujeme ošetriť. Chceme to robiť tak, že budeme komunikovať s odbornou verejnosťou. Ideme preto zaviesť poradný orgán prezidenta finančnej správy, kde budú rôzne inštitúcie, vyberieme také, ktoré sú relevantné pre túto oblasť. Oni to veľmi vítajú, pretože nám môžu dať priamu spätnú väzbu k tomuto projektu.

Chceme tiež rozšíriť počet subjektov, ktorí s nami komunikuje elektronicky. My máme infraštruktúru na elektronickú komunikáciu pripravenú. Zatiaľ s nami však elektronicky komunikuje len približne 21 % subjektov, to je veľmi málo. Potrebujeme zvýšiť aj dobrovoľnú elektronickú komunikáciu. Aj teraz pri podávaní daňových priznaní v marci sa chystáme robiť kampaň, aby sme ukázali, aké je elektronické podávanie daňového priznania jednoduché a aké má výhody. Riadková kontrola na portáli napríklad nepustí subjekt urobiť chybu, papier pustí. Pre subjekt aj pre nás je elektronická komunikácia z viacerých hľadísk výhodná. Rozšíri sa to potom buď na všetky právnické osoby, alebo právnické osoby aj živnostníkov, čo je citlivejšie. Živnostníci predsa len nemajú daňových poradcov, nemusia byť zvyknutí elektronicky komunikovať so štátom. Návyk ľudí elektronicky komunikovať so štátom ešte nie je taký, aby sme sa do toho mohli pustiť nejako masívne, naraz a pre všetkých. Určite to pôjde postupne. Je to ale horizont najbližších dvoch rokov, nie je to nič dramaticky dlhodobé.