Bratislava 31. októbra (Teraz.sk) – Sviatok Všetkých svätých a následne Spomienka na zosnulých sú podľa bývalého eurokomisára a expredsedu KDH Jána Figeľa príležitosťou pripomenúť si tisícky a možno milióny ľudí v histórii, ktorí sa svojim životom zaradili medzi svätých a zároveň šancou spojiť sa so svojimi zosnulými blízkymi. „To podstatné nie je to vonkajšie, že sa musím niekde ocitnúť a zapáliť tam sviečku. To najpodstatnejšie je neviditeľné a to je vnútorné prežívanie. Možno práve preto, že sa nemôžeme tak slobodne, masovo a húfne stretať na cintorínoch v chrámoch, nás povzbudí k poctivému, autentickému prežívaniu zameranému na tých, ktorých sa má týkať,“ povedal v diskusii na TASR TV Figeľ.

„Podstata je to, aby si ľudia spomenuli a v modlitbe a myšlienkach sa spojili s tými, ktorí nás predišli na ceste do večnosti,“ dodal bývalý eurokomisár.

„Úcta vyjadrovaná na cintorínoch je teraz predĺžená na celý november, nemusíme sa tam tlačiť v jeden deň alebo jeden týždeň. To isté platí o chrámoch,“ pripomenul.

Obidva sviatky, Všetkých svätých, aj Spomienka na všetkých verných zosnulých, ľudovo nazývaná Dušičky, podľa Figeľa spolu úzko súvisia. „Všetci sme pozvaní k svätosti. To ideál a cieľ života. Často je to vnímané ako niečo exkluzívne, určené pre niekoľkých, či niektorých. Práve sviatok Všetkých svätých nás má upriamiť na to, že ich je nespočetne veľa. To nie sú len tí, ktorí sú vymenovaní v kalendároch,“ povedal Figeľ s tým, že „svätosť“ sa zjednodušene dá chápať aj ako „maximálna ľudskosť“.

Takúto svätosť podľa neho svojim životom alebo smrťou preukázalo oveľa viac ľudí, než ich dnes dokážeme písomne evidovať.

„Myslím, že to bol pápež František, ktorý povedal, že každý svätý má minulosť a každý hriešnik budúcnosť. Je to o tom, že nikto nie je dokonalý, ale k dokonalosti má smerovať. A zároveň v tom nie sú limity. Každý hriešnik má budúcnosť, ak sa obráti a zmení. Jediní, ktorí majú problém, sú pokrytci,“ konštatoval.



Spomienka na zosnulých nám zasa podľa Figeľa pripomína, že nežijeme izolovane, ale v kontinuu života, sme spätí tak s tými, ktorí tu boli pred nami, ako s tými, ktorí prídu po nás. „Tieto sviatky nás vedú k pamäti na život, na smrť, na vzťahy. Je to veľmi dôležitý čas,“ povedal Figeľ.

Sviatky a epidémia

To, že si sviatky pripomíname v takejto ťažkej dobe, nám podľa neho môže pripomenúť potrebu pokory, ktorá je dôležitá preto, aby sa národ v boji s nákazou mohol viac zjednotiť. „Cesta k múdrosti vedie cez pokoru,“ povedal Figeľ, ktorý považuje úsilie vlády za úprimné, často však realizované konfrontačným spôsobom.

„Potrebné sú dva základné vklady. Jeden je zdravý rozum a druhý živé svedomie. Zdravý rozum hovorí, že používame skutočné riešenia, ktoré sú racionálne, rozumné, logické. A druhá rovina hovorí, že tu nikto nie je štatistika, súčiastka alebo predmet, sú to živé osoby a na každom záleží. Ak je takýto prístup zo strany vlády a parlamentu aplikovaný a verejnosť to cíti, rada sa stáva súčasťou takého procesu,“ zdôraznil bývalý eurokomisár.

Kauza Jozefa Chovanca

V kauze smrti slovenského občana Jozefa Chovanca v belgickom meste Charleroi vo februári 2018 sa Ján Figeľ listom obrátil na šéfku Európskej komisie (EK) Ursulu von der Leyenovú. "Chceli by sme Vás uistiť, že ja a útvary Európskej komisie budú venovať veľkú pozornosť ďalšiemu vývoju v predmetnom prípade," konštatovala von der Leyenová v odpovedi na Figeľov list.

Zdôraznila, že ochrana bezpečnosti a základných práv občanov Európskej únie, ktorí si uplatňujú svoje práva na voľný pohyb, má pre EK veľký význam. Rovnako, ako ochrana zásad právneho štátu. "V mene Európskej komisie by som chcela vyjadriť svoj veľký zármutok a hlboký súcit s rodinou pána Chovanca," uvádza predsedníčka EK v liste.

Zákrok belgickej polície voči Chovancovi bol podľa Figeľa evidentne neprimeraný, pričom jeho vyšetrovanie takmer dva roky prešľapovalo na mieste. „Bol veľmi násilný až brutálny a s prejavmi ponižovania, ktoré hraničilo s prejavmi extrémizmu a nacizmu. Tieto zábery obleteli celý svet. Takéto niečo sa už nesmie opakovať,“ povedal s tým, že po masívnej medializácii prípadu a pozornosti, ktorá sa mu venuje na celoeurópskej úrovni, už podľa neho kauza nebude zametená pod koberec.

„Európska únia v posledných rokoch, aj kvôli financiám, ktoré majú byť používané, stále viac hovorí o princípoch právneho štátu. To je nielen ústavnosť, ale aj zákonnosť a dodržiavanie ľudských práv. A nedostatky ako keby boli hlavne na východe. Ale aj na takýchto príbehoch vidíme, že to nie je západ proti východu a ani to, že starší poúčajú mladších členov únie, ale že je tento princíp dôležitý pre každého,“ zdôraznil Figeľ.

Náboženská sloboda

Bývalý eurokomisár v minulosti zastával aj funkciu vyslanca Európskej únie pre náboženskú slobodu vo svete. Aktuálne je však táto funkcia neobsadená. „Dúfam, že to neskončilo. Teraz v novembri to bude rok, čo som ukončil svoj mandát spolu s Komisiou Jeana-Claude Junckera. Nová komisia pod vedením Ursuly von der Leyenovej akoby mala buď iné priority alebo príliš veľa starostí,“ reaguje Figeľ.

„Nebolo by dobre, ak by takáto agenda ostala ladom alebo druhoradá. Náboženská sloboda je témou života a smrti, prežitia mnohých ľudí. A Európska únia je vnímaná s veľkou nádejou, lebo je to soft power. Videl som vo svete veľa prejavov antiamerikanizmu, ale nevidel som nijaké dramatické prejavy antieuropeizmu. Hodnotím to ako pozitívum pre to, aby sme niečo mohli urobiť,“ uzavrel Figeľ.