Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pravda nie je čiernobiela a to platí aj o Bielej légii. Ale potrebujeme vedieť aj to, že tu boli ľudia schopní položiť svoje životy za slobodu, ktorej sa nedočkali a ktorú máme my, povedal J. Figeľ.
Autor Teraz.sk
Bratislava 24. mája (Teraz.sk) – Biela légia bola demokratickým, vlasteneckým hnutím s kresťanskou inšpiráciou a jeho vysielanie z Rakúska bolo predchodkyňou neskoršej rozhlasovej stanice Slobodná Európa. V TASR TV to povedal predseda Nadácie Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára Ján Figeľ.
Aj preto podľa neho komunistický režim koncom štyridsiatych rokov minulého storočia organizoval proti členom tohto hnutia veľký súdny proces, v ktorom boli odsúdené desiatky ľudí, z toho traja na trest smrti. „Bola to masová akcia na zastrašenie všetkých, ktorí podobne rozmýšľali. Išlo o zbieranie a odovzdávanie informácií demokratickej západnej veľmoci, USA,“ povedal Figeľ.
Keďže na Slovensku bola in memoriam ocenená obeť iného komunistického procesu, Milada Horáková, navrhol v roku 2020 prezidentke Zuzane Čaputovej na ocenenie aj troch popravených členov Bielej légie, Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára.
Samotná prezidentka však po kritike časti historickej obce svoje rozhodnutie vyznamenať trojicu radom Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o demokraciu a ľudské práva označila za chybu, keďže ich životné príbehy vyvolávajú spory o to, či slúžili demokracii.
„Počas SNP pôsobili v štruktúrach Hlinkovej mládeže. Pre svoj nízky vek nemohli byť exponentmi, ale aktivizovali sa na úrovni primeranej svojmu veku. Boli frekventantmi Vyššej vodcovskej školy Hlinkovej mládeže,“ povedal pre TA3 historik Adam Šumichrast.
„Tunega okrem toho pôsobil aj v spravodajskom oddelení hlavného veliteľstva Hlinkovej mládeže a v súčinnosti s nemeckými dôstojníkmi absolvoval kurz, ktorý bol zameraný na záškodnícku činnosť po prechode frontu. Toto spravodajské oddelenie koordinovalo tzv. „hlásky“, ktorých členovia podávali informácie z diania počas SNP,“ dodal historik.
Podľa Figeľa trojica pôsobila v skautingu, ktorý v roku 1938 na základe zákona zastrešila Hlinkova mládež. Medzi „hlásky“ bol podľa neho zaradený len Albert Púčik. „Ale nie sú žiadne dôkazy, že by bol hlásenia dával alebo niekoho udal. Verte, že keby to tak bolo, komunistický režim by to pri obžalobe dal do červeného rámu, bol by to jeden z jeho najsilnejších argumentov,“ oponuje Figeľ.
Aj dnes je presvedčený, že vyznamenanie bolo členom Bielej légie udelené správne. „Pravda nie je čiernobiela a to platí aj o Bielej légii. Ale potrebujeme vedieť aj to, že tu boli ľudia schopní položiť svoje životy za slobodu, ktorej sa nedočkali a ktorú máme teraz my,“ tvrdí Figeľ s poukazom na vyhlásenie troch historikov, zverejnené na stránke nadácie.
Nadácia Antona Tunegu chce preto iniciovať širšiu odbornú diskusiu o Bielej légii a jej mieste v slovenskej histórii. Figeľ ako predseda nadácie tvrdí, že je ochotný akceptovať aj kritické zistenia o činnosti légie, ak budú argumentačne podložené. „Nemám problém prijať akékoľvek zistenia. Na adresu nadácie sa môže ohlásiť ktokoľvek z občanov, kto má informácie, stopy, nejaké dokumenty o Bielej légii,“ podčiarkol Figeľ.
Aj preto podľa neho komunistický režim koncom štyridsiatych rokov minulého storočia organizoval proti členom tohto hnutia veľký súdny proces, v ktorom boli odsúdené desiatky ľudí, z toho traja na trest smrti. „Bola to masová akcia na zastrašenie všetkých, ktorí podobne rozmýšľali. Išlo o zbieranie a odovzdávanie informácií demokratickej západnej veľmoci, USA,“ povedal Figeľ.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Jánom Figeľom vo forme PODCASTU si môžete vypočuť TU.
Keďže na Slovensku bola in memoriam ocenená obeť iného komunistického procesu, Milada Horáková, navrhol v roku 2020 prezidentke Zuzane Čaputovej na ocenenie aj troch popravených členov Bielej légie, Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára.
Samotná prezidentka však po kritike časti historickej obce svoje rozhodnutie vyznamenať trojicu radom Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o demokraciu a ľudské práva označila za chybu, keďže ich životné príbehy vyvolávajú spory o to, či slúžili demokracii.
„Počas SNP pôsobili v štruktúrach Hlinkovej mládeže. Pre svoj nízky vek nemohli byť exponentmi, ale aktivizovali sa na úrovni primeranej svojmu veku. Boli frekventantmi Vyššej vodcovskej školy Hlinkovej mládeže,“ povedal pre TA3 historik Adam Šumichrast.
„Tunega okrem toho pôsobil aj v spravodajskom oddelení hlavného veliteľstva Hlinkovej mládeže a v súčinnosti s nemeckými dôstojníkmi absolvoval kurz, ktorý bol zameraný na záškodnícku činnosť po prechode frontu. Toto spravodajské oddelenie koordinovalo tzv. „hlásky“, ktorých členovia podávali informácie z diania počas SNP,“ dodal historik.
Podľa Figeľa trojica pôsobila v skautingu, ktorý v roku 1938 na základe zákona zastrešila Hlinkova mládež. Medzi „hlásky“ bol podľa neho zaradený len Albert Púčik. „Ale nie sú žiadne dôkazy, že by bol hlásenia dával alebo niekoho udal. Verte, že keby to tak bolo, komunistický režim by to pri obžalobe dal do červeného rámu, bol by to jeden z jeho najsilnejších argumentov,“ oponuje Figeľ.
Aj dnes je presvedčený, že vyznamenanie bolo členom Bielej légie udelené správne. „Pravda nie je čiernobiela a to platí aj o Bielej légii. Ale potrebujeme vedieť aj to, že tu boli ľudia schopní položiť svoje životy za slobodu, ktorej sa nedočkali a ktorú máme teraz my,“ tvrdí Figeľ s poukazom na vyhlásenie troch historikov, zverejnené na stránke nadácie.
Nadácia Antona Tunegu chce preto iniciovať širšiu odbornú diskusiu o Bielej légii a jej mieste v slovenskej histórii. Figeľ ako predseda nadácie tvrdí, že je ochotný akceptovať aj kritické zistenia o činnosti légie, ak budú argumentačne podložené. „Nemám problém prijať akékoľvek zistenia. Na adresu nadácie sa môže ohlásiť ktokoľvek z občanov, kto má informácie, stopy, nejaké dokumenty o Bielej légii,“ podčiarkol Figeľ.
