Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 24. november 2024Meniny má Emília
< sekcia Publicistika

KOMENTÁR: Filipínsky prezident Duterte nemá iba ostrý jazyk,koná tvrdo

Na snímke prezident Filipín Rodrigo Duterte v neformálnej bielej košeli počas vrcholnej schôdzky krajín ASEAN v sepembri 2016. Foto: TASR AP

Sto dní uplynulo od nástupu kontroverzného R. Duterteho do úradu prezidenta strategického súostrovia Filipín. MONIKA VOLEKOVÁ komentuje jeho prvé kroky vo funkcii.

Prezident ostrovných Filipín Rodrigo Duterte (71) stihol od svojho zvolenia v júni tohto roka vyvolať rozruch na najvyššej medzinárodnej úrovni a Filipíny sa vďaka tomu dostali do hľadáčika záujmu mnohých. Niekoľkonásobný starosta mesta Davao, politológ a právnik začal v prezidentskom úrade neľútostne.

Boj s dílermi narkotík rozšíril na užívateľov drog, a je taký drsný, že už prišlo o život asi 3600 ľudí. Vrátane viac ako 1500 podozrivých, ktorých bez súdu zastrelili policajti. Takýto postup je, samozrejme, flagrantným porušením ľudských práv a protestuje proti nemu Európska únia, Európsky parlament, Organizácia spojených národov, Spojené štáty americké či ľudsko-právne organizácie.

Filipínski muži kľačia s rukami za hlavou počas policajnej operácie Vojna proti drogám, 7.10.2016
Foto: TASR AP


Europarlament poveril ambasády členských štátov a delegáciu EÚ, aby na Filipínach monitorovali dodržovanie ľudských práv. V reakcii na to prezident Duterte britko odkázal do Bruselu, aby „si zvolil očistec, pretože peklo je plné“ . Asi mal pocit, že to nepovedal dosť jasne, lebo neskôr pritvrdil slovami „ser..m na vás“. Posledná formulácia na adresu Európy nie je diplomatická, ale zdá sa, že v prípade prezidenta Duterteho nebude nijako výnimočná.

Na adresu dosluhujúceho prezidenta USA Baracka Obamu sa v septembri tohto roka v Laose počas schôdzky Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) vyjadril ešte vulgárnejšie. Asi to malo Obamu varovať, aby sa Duterteho nepýtal na zabíjanie dílerov a narkomanov bez súdu. Na otázku, ako by to hypoteticky Obamovi vysvetlil, vtedy novinárom odvetil: "Musíte mať rešpekt. Nemôžete len tak dávať otázky a vyjadrenia. Sukin syn (son of a bitch), budem na vás nadávať na tomto fóre."

Samozrejme, filipínsky prezident sa neskôr v podstate ospravedlnil a vysvetlil, že médiá skreslili jeho vyjadrenie... V októbri nasledovalo spoločné americko-filipínske vojenské cvičenie ako dlhoročných spojencov od čias druhej svetovej vojny. Predtým sa nechal však prezident Duterte počuť, že chce znížiť stav amerických jednotiek na Filipínach ako reakciu na kritiku Washingtonu na postupu proti drogám.

Americko-filipínske vojenské cvičenie v októbri 2016
Foto: TASR AP


Prieskum verejnej mienky na Filipínach po 100 dňoch Duterteho vlády koncom septembra ukázal, že s prezidentom je spokojných 76 percent respondentov, nepokojných bolo 11 percent opýtaných a 13 percent sa nerozhodlo ani pre jednu z odpovedí. Zdá, že „tvrdá ruka“ Filipínčanom celkom konvenuje a uvidíme ako budú spokojní ďalej.

Pretože prezident sa musí vysporiadať s oveľa ťažšími protivníkmi ako narkomani a díleri - s komunistickými rebelmi a teroristickou skupinou Džamáa abú Sajjáf so 400 ozbrojencami, ktorá sa neštíti smrtonostných útokov, popráv aj únosov. Začiatkom septembra začala proti islamistom vláda v Manile rozsiahlu ofenzívu. Islam má však v juhovýchodnej Ázii silné postavenie a Filipíny nie sú jediné, ktoré majú s ním problémy.

Na nedatovanej snímke sú dvaja unesení kanadskí občania John Ridsdel (vpravo) a Robert Hall. Islamskí militanti odrezali v pondelok 25. marca 2016 hlavu kanadskému občanovi Johnovi Ridsdelovi, jednému z troch unesených zahraničných rukojemníkov, ktorých zadržiavali na juhovýchode Filipín. Správu už potvrdil aj kanadský premiér Justin Trudeau, ktorého citovala agentúra AP.
Foto: TASR AP


Prezident Rodrigo Duterte sa správa akoby už svojom veku nemal čo stratiť. Do praxe uvádza názory vytvorené počas dlhých rokov pôsobenia vo filipínskej komunálnej politike a ťaží zo strategického postavenia svojej krajiny. Filipíny cez more susedia s komunistickou Čínou, relatívne blízko je aj Japonsko, a v mori sú stále prítomné americké námorné sily...