Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V porovnaní s dohodou na konkrétnych osobách a menovaním celej vlády je však takéto riešenie horšie a znamená vznik politického problému, povedal dvojnásobný prezident I. Gašparovič (PODCAST, VIDEO).
Autor Teraz.sk
Bratislava 18. októbra (Teraz.sk) – Ak by medzi novovymenovaným premiérom a prezidentom nedošlo k dohode a prezident by niektorých členov vlády nevymenoval, nový kabinet môže začať vládnuť aj v nekompletnom zložení. V porovnaní s dohodou na konkrétnych osobách a menovaním celej vlády je však takéto riešenie horšie a znamená vznik politického problému. V TASR TV to povedal bývalý dvojnásobný prezident SR Ivan Gašparovič.
Dodal, že podľa jeho názoru ústava neumožňuje prezidentovi nevymenovať niektorého člena vlády navrhnutého po voľbách novým premiérom s výnimkou prípadov definovaných ústavou, napríklad ak by navrhovaný člen vlády bol vo výkone väzby.
„Keby pani prezidentka povedala, že túto konkrétnu osobu nevymenuje a premiér by bol presvedčený, že na to nie je ústavný a zákonný dôvod, ktorý by ho vylučoval, došlo by k situácii, že by sa prezidentka alebo tá konkrétna osoba musela obrátiť na ústavný súd,“ konštatoval Gašparovič.
Do rozhodnutia ústavného súdu by podľa neho mohla vláda riadiť štát v nekompletnom zložení, pričom rezorty bez vlastných ministrov by boli byť v gescii iných členov vlády na základe poverenia prezidentky, alebo by ich viedla osoba poverená premiérom.
Aj vzhľadom na veľmi neskorý termín predčasných volieb však podľa Gašparoviča stoja pred novou vládou vážne politické a ekonomické výzvy, mala by konať rýchlo a nedoriešený politický spor ohľadom menovania členov vlády by jej situáciu ešte viac komplikoval. „To, že budúci premiér a prezident sú z rôznych politických táborov môže, ale aj nemusí komplikovať menovanie novej vlády,“ tvrdí Gašparovič. „Je to na uvedomení si svojho postavenia. Premiér je stranícky politik, prezidentka musí byť nad vecou. Nemôže sa na svoje rozhodnutie pozerať straníckym pohľadom,“ pripomína. Dodáva, že prezident má z ústavy povinnosť dbať o riadne fungovanie štátnych inštitúcií.
Ak by došlo k dohode medzi hlavou štátu a designovaným premiérom, prezidentka môže najprv vymenovať predsedu vlády a na vymenovanie zvyšku kabinetu si ponechať ešte nejaký čas. „Ja som napríklad menoval o deň alebo dva neskôr. Nechával som si možnosť formulovať, ak sme mali nejaké výhrady,“ spomína Gašparovič.
Za najdôležitejšie úlohy novej vlády po nástupe do funkcií považuje predloženie Programového vyhlásenia vlády a získanie dôvery parlamentu a následne práce na štátnom rozpočte na budúci rok. Dočasná vláda Ľudovíta Ódora sa podľa Ivana Gašparoviča ani len nepokúsila pripraviť pre svoju nástupkyňu realistický návrh rozpočtu. „Pripravili rozpočet, ako im káže zákon, teda ako vyrovnaný. Ale už keď ho robili, sami vedeli, že v dnešnej situácii nijako vyrovnaný byť nemôže,“ konštatoval. Nevylučuje preto, že Slovensko bude musieť začať nasledujúci rok v rozpočtovom provizóriu.
Na margo medializovaných úvah o tom, že by do budúcnosti mohla byť zrušená priama voľba prezidenta a táto právomoc by mohla znovu patriť parlamentu, Gašparovič povedal, že takúto zmenu nepovažuje za potrebnú. „Priama voľba prezidenta sa už zaužívala a je to aj inde vo svete. A aj občan cíti, že sa priamo podieľal na tom, že bol prezident zvolený,“ konštatoval. Naopak, privítal by, ak by boli kompetencie prezidenta posilnené aj o možnosť legislatívnej iniciatívy. „Aby mohol do parlamentu predkladať zákony,“ povedal dvojnásobný exprezident. Dodal, že parlament by mal aj tak posledné slovo, keďže návrh zákona by prešiel štandardným schvaľovacím procesom v Národnej rade SR.
Dodal, že podľa jeho názoru ústava neumožňuje prezidentovi nevymenovať niektorého člena vlády navrhnutého po voľbách novým premiérom s výnimkou prípadov definovaných ústavou, napríklad ak by navrhovaný člen vlády bol vo výkone väzby.
„Keby pani prezidentka povedala, že túto konkrétnu osobu nevymenuje a premiér by bol presvedčený, že na to nie je ústavný a zákonný dôvod, ktorý by ho vylučoval, došlo by k situácii, že by sa prezidentka alebo tá konkrétna osoba musela obrátiť na ústavný súd,“ konštatoval Gašparovič.
Do rozhodnutia ústavného súdu by podľa neho mohla vláda riadiť štát v nekompletnom zložení, pričom rezorty bez vlastných ministrov by boli byť v gescii iných členov vlády na základe poverenia prezidentky, alebo by ich viedla osoba poverená premiérom.
UPOZORNENIE: Rozhovor s exprezidentom I. Gašparovičom vo forme PODCASTU nájdete TU.
Aj vzhľadom na veľmi neskorý termín predčasných volieb však podľa Gašparoviča stoja pred novou vládou vážne politické a ekonomické výzvy, mala by konať rýchlo a nedoriešený politický spor ohľadom menovania členov vlády by jej situáciu ešte viac komplikoval. „To, že budúci premiér a prezident sú z rôznych politických táborov môže, ale aj nemusí komplikovať menovanie novej vlády,“ tvrdí Gašparovič. „Je to na uvedomení si svojho postavenia. Premiér je stranícky politik, prezidentka musí byť nad vecou. Nemôže sa na svoje rozhodnutie pozerať straníckym pohľadom,“ pripomína. Dodáva, že prezident má z ústavy povinnosť dbať o riadne fungovanie štátnych inštitúcií.
Ak by došlo k dohode medzi hlavou štátu a designovaným premiérom, prezidentka môže najprv vymenovať predsedu vlády a na vymenovanie zvyšku kabinetu si ponechať ešte nejaký čas. „Ja som napríklad menoval o deň alebo dva neskôr. Nechával som si možnosť formulovať, ak sme mali nejaké výhrady,“ spomína Gašparovič.
Za najdôležitejšie úlohy novej vlády po nástupe do funkcií považuje predloženie Programového vyhlásenia vlády a získanie dôvery parlamentu a následne práce na štátnom rozpočte na budúci rok. Dočasná vláda Ľudovíta Ódora sa podľa Ivana Gašparoviča ani len nepokúsila pripraviť pre svoju nástupkyňu realistický návrh rozpočtu. „Pripravili rozpočet, ako im káže zákon, teda ako vyrovnaný. Ale už keď ho robili, sami vedeli, že v dnešnej situácii nijako vyrovnaný byť nemôže,“ konštatoval. Nevylučuje preto, že Slovensko bude musieť začať nasledujúci rok v rozpočtovom provizóriu.
Na margo medializovaných úvah o tom, že by do budúcnosti mohla byť zrušená priama voľba prezidenta a táto právomoc by mohla znovu patriť parlamentu, Gašparovič povedal, že takúto zmenu nepovažuje za potrebnú. „Priama voľba prezidenta sa už zaužívala a je to aj inde vo svete. A aj občan cíti, že sa priamo podieľal na tom, že bol prezident zvolený,“ konštatoval. Naopak, privítal by, ak by boli kompetencie prezidenta posilnené aj o možnosť legislatívnej iniciatívy. „Aby mohol do parlamentu predkladať zákony,“ povedal dvojnásobný exprezident. Dodal, že parlament by mal aj tak posledné slovo, keďže návrh zákona by prešiel štandardným schvaľovacím procesom v Národnej rade SR.
