Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na rozdiel od zdrojov zo štandardného sedemročného rozpočtu EÚ bude možné peniaze z fondu obnovy čerpať rýchlejšie a používať pružnejšie, budú však aj viac kontrolované, povedal R.Geist z euractiv.sk.
Autor Teraz.sk
Bratislava 28.júla (Teraz.sk) – Viac ako 40 mld. eur z európskych zdrojov, ktoré bude môcť na základe dohody z júlového bruselského samitu Slovensko v nasledujúcich rokoch využiť na prekonanie krízy a naštartovanie ekonomiky, znamená podľa Radovana Geista z euractiv.sk veľký úspech. „Netvrdím, že to bolo kvôli geniálnym vyjednávacím schopnostiam, myslím si, že už pôvodný návrh bol zhodou rôznych okolností k Slovensku veľmi štedrý. A slovenská delegácia nič nepokazila,“ povedal Geist v TABLET.TV.
„Myslím si, že bolo veľmi správne, že sme sa nespájali s tvrdou kritikou, ktorá prichádzala z Maďarska a Poľska. Hľadali sme si spojencov inak a svoju výhodnú pozíciu sme dokázali udržať,“ povedal Geist s tým, že solídna bola aj príprava našej pozície na samit zo strany Ministerstva zahraničných vecí SR. Zároveň upozornil, že reálne čerpanie peňazí tentokrát nebude podmienené len schopnosťou predkladať životaschopné projekty, podmienkou čerpania niektorých zdrojov bude aj dodržiavanie zásad právneho štátu.
Politika je podľa neho okrem iného aj súbojom naratívov a vždy je možné tvrdiť, že sa malo dosiahnuť viac. Pravdou je podľa Geista aj to, že výsledná suma 40 mld. eur má rôzne zložky, od dočerpania zdrojov z aktuálneho programovacieho obdobia, cez peniaze z budúceho sedemročného rozpočtu, až po zdroje z fondu obnovy, z ktorých len časť sú granty a časť návratné pôžičky. „Grantov je síce menej ako v pôvodnom návrhu, ale tomu by sme nezabránili, tlak štyroch plus jedna krajín, ktoré hovorili, že majú byť iba pôžičky a nie granty, podľa mňa Nemecko, Francúzsko a ďalšie štáty ustáli najlepšie ako sa dalo,“ poznamenal Geist.
Pôvodný návrh hovoril o tom, že fond obnovy určený špeciálne na sanovanie dopadov koronakrízy má obsahovať celkovo pol miliardy eur na granty a 250 miliónov na pôžičky. Napokon pôjde na granty 390 miliónov eur a zvyšok z celkovej sumy 750 miliónov budú pôžičky. Celková suma, ktorú tvoria fond obnovy a budúci sedemročný rozpočet, predstavuje rekordných 1,82 bilióna eur.
„Tzv. šetrné krajiny a do istej miery aj Fínsko totiž tvrdili, že Európska únia nemôže darovať peniaze, ktoré si požičia. Teda súčasťou Fondu obnovy nemôžu byť granty. Naopak, krajiny ako Taliansko, podporené aj názorom Európskej komisie, názorom stáleho predsedu Európskej rady Charlesa Michela, Francúzskom a Nemeckom, tvrdili, že dnes by to, čo sme urobili počas krízy eurozóny, teda záchranné pôžičky, nestačilo,“ vysvetľuje Geist.
Na rozdiel od štandardného sedemročného rozpočtu, ktorý je financovaný dominantne z príspevkov členských krajín, fond obnovy sú požičané peniaze, ktoré Európska únia garantuje svojim rozpočtom. „Aby sa o osem či desať rokov, keď bude pôžičky potrebné začať splácať, nemusel zaťažovať štandardný európsky rozpočet, tak sa má vytvoriť mechanizmus nových vlastných zdrojov Európskej únie, môžeme ich nazvať európske dane a poplatky. Hovorím, že sa má vytvoriť, lebo to zatiaľ nie je schválené, je iba plán, že sa to schváli. Ale už dnes čerpá Európska únia časť svojich peňazí z cla vybraného na vonkajšej hranici a časť z vybranej dane z pridanej hodnoty,“ upozornil Geist.
Fond obnovy bude flexibilnejší, ako klasický sedemročný rozpočet a bude ho možné čerpať rýchlejšie. Na druhej strane môže byť kontrolovaný ešte prísnejšie, ako klasické eurofondy. A pokiaľ bude mať niektorý členský štát problémy s dodržiavaním zásad právneho štátu, môže v konečnom dôsledku o zdroje prísť.
„Tá suma je určite relatívna. Pri týchto, nazvime ich, špeciálnych protikrízových eurofondoch, je podľa mňa systém kontroly ešte o niečo prísnejší, než pri tých štandardných. Slovensko bude musieť do októbra napísať plán reforiem, ktorý bude vychádzať z odporúčaní európskej komisie, tzv. plán obnovy,“ upozornil Geist.
Zároveň dodal, že práve v prvých rokoch by sa Slovensko malo snažiť vyčerpať z fondu obnovy viac ako priemernú sumu. „Ak to má byť protikrízový fond, potrebujeme ho použiť v čase krízy na tlmenie jej dopadov a nie sa spoliehať, že to dočerpáme niekedy neskôr,“ povedal. Dodal, že hĺbka aktuálnej krízy je bezprecedentná a Slovensko ju zrejme bude prekonávať viac rokov.
„Plán obnovy bude musieť schváliť Európska komisia a kvalifikovanou väčšinou všetky členské krajiny. V ktorejkoľvek časti cyklu môže ktorákoľvek krajina alebo skupina štátov dať upozornenie, že konkrétny členský štát porušuje to, k čomu sa zaviazal. Nie je tam špeciálny mechanizmus, ktorý by hovoril, že ak nebojujete proti korupcii, peniaze sa zastavia. Ale boj proti korupcii zrejme bude jednou z podmienok a ak na problémy upozorní niektorý členský štát, peniaze sa pozastavia, bude sa tým hlbšie zaoberať Európska komisia a v konečnom dôsledku to skončí na stole predstaviteľov členských krajín,“ vysvetľuje Geist. „Tento mechanizmus nie je automatický, ale v dnešnej atmosfére v Európskej únii bude zo strany krajín ako Holandsko veľký tlak a to, aby najmä v prípade týchto protikrízových fondov boli minimalizované všetky pochybnosti. Lebo je to politicky výbušná otázka aj pre nich,“ uzavrel.
„Myslím si, že bolo veľmi správne, že sme sa nespájali s tvrdou kritikou, ktorá prichádzala z Maďarska a Poľska. Hľadali sme si spojencov inak a svoju výhodnú pozíciu sme dokázali udržať,“ povedal Geist s tým, že solídna bola aj príprava našej pozície na samit zo strany Ministerstva zahraničných vecí SR. Zároveň upozornil, že reálne čerpanie peňazí tentokrát nebude podmienené len schopnosťou predkladať životaschopné projekty, podmienkou čerpania niektorých zdrojov bude aj dodržiavanie zásad právneho štátu.
Politika je podľa neho okrem iného aj súbojom naratívov a vždy je možné tvrdiť, že sa malo dosiahnuť viac. Pravdou je podľa Geista aj to, že výsledná suma 40 mld. eur má rôzne zložky, od dočerpania zdrojov z aktuálneho programovacieho obdobia, cez peniaze z budúceho sedemročného rozpočtu, až po zdroje z fondu obnovy, z ktorých len časť sú granty a časť návratné pôžičky. „Grantov je síce menej ako v pôvodnom návrhu, ale tomu by sme nezabránili, tlak štyroch plus jedna krajín, ktoré hovorili, že majú byť iba pôžičky a nie granty, podľa mňa Nemecko, Francúzsko a ďalšie štáty ustáli najlepšie ako sa dalo,“ poznamenal Geist.
Pôvodný návrh hovoril o tom, že fond obnovy určený špeciálne na sanovanie dopadov koronakrízy má obsahovať celkovo pol miliardy eur na granty a 250 miliónov na pôžičky. Napokon pôjde na granty 390 miliónov eur a zvyšok z celkovej sumy 750 miliónov budú pôžičky. Celková suma, ktorú tvoria fond obnovy a budúci sedemročný rozpočet, predstavuje rekordných 1,82 bilióna eur.
„Tzv. šetrné krajiny a do istej miery aj Fínsko totiž tvrdili, že Európska únia nemôže darovať peniaze, ktoré si požičia. Teda súčasťou Fondu obnovy nemôžu byť granty. Naopak, krajiny ako Taliansko, podporené aj názorom Európskej komisie, názorom stáleho predsedu Európskej rady Charlesa Michela, Francúzskom a Nemeckom, tvrdili, že dnes by to, čo sme urobili počas krízy eurozóny, teda záchranné pôžičky, nestačilo,“ vysvetľuje Geist.
Na rozdiel od štandardného sedemročného rozpočtu, ktorý je financovaný dominantne z príspevkov členských krajín, fond obnovy sú požičané peniaze, ktoré Európska únia garantuje svojim rozpočtom. „Aby sa o osem či desať rokov, keď bude pôžičky potrebné začať splácať, nemusel zaťažovať štandardný európsky rozpočet, tak sa má vytvoriť mechanizmus nových vlastných zdrojov Európskej únie, môžeme ich nazvať európske dane a poplatky. Hovorím, že sa má vytvoriť, lebo to zatiaľ nie je schválené, je iba plán, že sa to schváli. Ale už dnes čerpá Európska únia časť svojich peňazí z cla vybraného na vonkajšej hranici a časť z vybranej dane z pridanej hodnoty,“ upozornil Geist.
Fond obnovy a neistota peňazí
Fond obnovy bude flexibilnejší, ako klasický sedemročný rozpočet a bude ho možné čerpať rýchlejšie. Na druhej strane môže byť kontrolovaný ešte prísnejšie, ako klasické eurofondy. A pokiaľ bude mať niektorý členský štát problémy s dodržiavaním zásad právneho štátu, môže v konečnom dôsledku o zdroje prísť.
„Tá suma je určite relatívna. Pri týchto, nazvime ich, špeciálnych protikrízových eurofondoch, je podľa mňa systém kontroly ešte o niečo prísnejší, než pri tých štandardných. Slovensko bude musieť do októbra napísať plán reforiem, ktorý bude vychádzať z odporúčaní európskej komisie, tzv. plán obnovy,“ upozornil Geist.
Zároveň dodal, že práve v prvých rokoch by sa Slovensko malo snažiť vyčerpať z fondu obnovy viac ako priemernú sumu. „Ak to má byť protikrízový fond, potrebujeme ho použiť v čase krízy na tlmenie jej dopadov a nie sa spoliehať, že to dočerpáme niekedy neskôr,“ povedal. Dodal, že hĺbka aktuálnej krízy je bezprecedentná a Slovensko ju zrejme bude prekonávať viac rokov.
Otázka pre vydavateľa euractiv.sk Radovana Geista
-Aké sú najväčšie riziká pri využívaní európskych zdrojov na Slovensku v budúcich rokoch?-
My sme majstri prokrastinácie. Ćasto sa stretávame s akousi zmiešaninou administratívnej neschopnosti s politickým neuvedomovaním si vážnosti problémov. Ak sa bude programovanie a príprava na čerpanie ťahať veľmi dlho, najpravdepodobnejšími dôvodmi budú koaličné spory medzi stranami alebo rezortné spory o to, ktorý rezort ovládne ktorý operačný program. Problém bude niekde v tom, že tento proces nie sme schopní odtieniť od ekonomických záujmov rôznych skupín. To môže hroziť aj teraz. Máme koaličnú vládu a vzťahy v nej nie sú ideálne.
-Aké sú najväčšie riziká pri využívaní európskych zdrojov na Slovensku v budúcich rokoch?-
My sme majstri prokrastinácie. Ćasto sa stretávame s akousi zmiešaninou administratívnej neschopnosti s politickým neuvedomovaním si vážnosti problémov. Ak sa bude programovanie a príprava na čerpanie ťahať veľmi dlho, najpravdepodobnejšími dôvodmi budú koaličné spory medzi stranami alebo rezortné spory o to, ktorý rezort ovládne ktorý operačný program. Problém bude niekde v tom, že tento proces nie sme schopní odtieniť od ekonomických záujmov rôznych skupín. To môže hroziť aj teraz. Máme koaličnú vládu a vzťahy v nej nie sú ideálne.
„Plán obnovy bude musieť schváliť Európska komisia a kvalifikovanou väčšinou všetky členské krajiny. V ktorejkoľvek časti cyklu môže ktorákoľvek krajina alebo skupina štátov dať upozornenie, že konkrétny členský štát porušuje to, k čomu sa zaviazal. Nie je tam špeciálny mechanizmus, ktorý by hovoril, že ak nebojujete proti korupcii, peniaze sa zastavia. Ale boj proti korupcii zrejme bude jednou z podmienok a ak na problémy upozorní niektorý členský štát, peniaze sa pozastavia, bude sa tým hlbšie zaoberať Európska komisia a v konečnom dôsledku to skončí na stole predstaviteľov členských krajín,“ vysvetľuje Geist. „Tento mechanizmus nie je automatický, ale v dnešnej atmosfére v Európskej únii bude zo strany krajín ako Holandsko veľký tlak a to, aby najmä v prípade týchto protikrízových fondov boli minimalizované všetky pochybnosti. Lebo je to politicky výbušná otázka aj pre nich,“ uzavrel.
