Juraj Soviar glosuje na tému zmeny dresov.
Autor Juraj Soviar
Ak v nejakej inštitúcii nastane fatálny problém, dotyční nosiči vlajky majú vždy riešenie. Buď si dvihnú platy, alebo zmenia emblém, slogan. Alebo všetko naraz. A už je všetko v poriadku. Je to zvláštny druh očisty, či spovede. No ale patrí to za ostatné obdobie k dobrým zvykom a v podstate i slovenskému folklóru. Ja netuším, či sa to dočítali v lesklých príručkách krízového manažmentu.
Zdravý sedliacky rozum hovorí, že týmto spôsobom sa chorá inštitúcia, firma jednoducho nelieči. Práve tým, že si niekto zmení logo, nechá si za tisíce peňazí skomponovať novú hymnu a nebodaj i ušiť nové dresy, nezvlečie zo seba starú kožu. Pripomína mi to jeden výjav z dejín. Keď panstvo na zámku vo Versailles vrchovato zaplnilo vlastnými výkalmi všetky dostupné kúty a útroby, zmenilo pôsobisko. Išlo špiniť na iný zámok, či nie menej honosné sídlo. Samozrejme, zadovážilo si nové háby, ale spôsob života, teda bezbrehé hýrenie na úkor ostatných (ľudu) pokračovalo veselo ďalej. Požičiam si teraz slogan Davida Kollera: Stredovek neskončil, stredovek trvá.
Ak dáte vedľa zdravého jablka hnilú hrušku, určite viete, aký nastane efekt. Jednoznačne budú nepoužiteľné oboje. Zlé jadro bude vždy choré hoci ho prekryjete naoko čímsi novým. A ak aj budú neskôr odkopnuté pod ,,posteľ“, nezmiznú z povrchu zemského. Práve naopak. Je až detinsky naivné si myslieť, že takýmito krátkozrakými zmenami vedia cesta z chlieva. Nosiči starej vlajky síce majú nové logo i dresy, no topánky obuté smerom do toho chlieva. Takže v nich kráčajú smerom k nie onakvejším zajtrajškom.
Slováci sú národ s najkratšou pamäťou. Stačí ich iba opantať vtieravou reklamnou kampaňou v médiách a zabudnú na to, kto na ich úkor žil doteraz. Ale už údajne nebude, pretože sa jednoducho očistil od chorej minulosti a dajme tomu ,,zločinov“ tým, že má v logu novú figúrku. Ale tváre tie isté. Ja mám môj talizman pre šťastie roky ten istý. A vždy, keď sa stretnem s javom, o ktorom je reč, radšej sa na seba usmejeme. Pretože v tichosti vieme svoje. Názory je možné meniť, to patrí k prirodzenému vývoju vyplývajúcemu zo životných skúseností. Emblémy a dresy však nie.
Zdravý sedliacky rozum hovorí, že týmto spôsobom sa chorá inštitúcia, firma jednoducho nelieči. Práve tým, že si niekto zmení logo, nechá si za tisíce peňazí skomponovať novú hymnu a nebodaj i ušiť nové dresy, nezvlečie zo seba starú kožu. Pripomína mi to jeden výjav z dejín. Keď panstvo na zámku vo Versailles vrchovato zaplnilo vlastnými výkalmi všetky dostupné kúty a útroby, zmenilo pôsobisko. Išlo špiniť na iný zámok, či nie menej honosné sídlo. Samozrejme, zadovážilo si nové háby, ale spôsob života, teda bezbrehé hýrenie na úkor ostatných (ľudu) pokračovalo veselo ďalej. Požičiam si teraz slogan Davida Kollera: Stredovek neskončil, stredovek trvá.
Ak dáte vedľa zdravého jablka hnilú hrušku, určite viete, aký nastane efekt. Jednoznačne budú nepoužiteľné oboje. Zlé jadro bude vždy choré hoci ho prekryjete naoko čímsi novým. A ak aj budú neskôr odkopnuté pod ,,posteľ“, nezmiznú z povrchu zemského. Práve naopak. Je až detinsky naivné si myslieť, že takýmito krátkozrakými zmenami vedia cesta z chlieva. Nosiči starej vlajky síce majú nové logo i dresy, no topánky obuté smerom do toho chlieva. Takže v nich kráčajú smerom k nie onakvejším zajtrajškom.
Slováci sú národ s najkratšou pamäťou. Stačí ich iba opantať vtieravou reklamnou kampaňou v médiách a zabudnú na to, kto na ich úkor žil doteraz. Ale už údajne nebude, pretože sa jednoducho očistil od chorej minulosti a dajme tomu ,,zločinov“ tým, že má v logu novú figúrku. Ale tváre tie isté. Ja mám môj talizman pre šťastie roky ten istý. A vždy, keď sa stretnem s javom, o ktorom je reč, radšej sa na seba usmejeme. Pretože v tichosti vieme svoje. Názory je možné meniť, to patrí k prirodzenému vývoju vyplývajúcemu zo životných skúseností. Emblémy a dresy však nie.