Je krajina v ohrození? Treba sa obávať o jej osud? Informácia, podľa ktorej Vláda SR začína schôdzovať už o 6. hodine ráno, ponúka pre takéto obavy pádny dôvod.

Veď ruku na srdce – je človek takto zavčas zaránky spôsobilý prijímať kompetentné rozhodnutia?

Autor týchto riadkov by o 6. ráno pokojne odhlasoval aj 100-percentnú daň nevediac, čo robí. Vstávanie na nulté hodiny za temných zimných rán a snaha vydolovať zo seba aspoň náznak myšlienky v triede osvietenej zlovestnými neónkami patria k tým najtristnejším zážitkom z mladosti.

Skoré vstávanie je v našich končinách skrátka vžité. Dokonca až natoľko, že sa stalo akýmsi meradlom pracovitosti a činorodosti, ak nie rovno prejavom hrdinstva. Veď aj bratia Česi vravia, že raní ptáče dál doskáče. A ako ďaleko v Česko doskákal Slovák Babiš, ktorý ranné schôdze kabinetu zaviedol už dávnejšie!

Oproti tomu človek, ktorý nie je škovránok ale sova, môže byť akokoľvek snaživý a talentovaný – v našich zemepisných šírkach bude vždy len vyzerať ako lenivý spachtoš zakutraný v perinách, slastne sa prechrapkávajúci svojím životom. Sedmospáč. Pecivál. Múdrosráč.

Vraví sa, že priekopníkom skorého vstávania bol asketický panovník František Jozef, ktorý sa budil ešte za tmy a obrátil na svoju škovránčiu vieru svoj dvor, ba aj rakúsko-uhorský ľud. Ale keď si čítame o korunováciách uhorských panovníkov v Bratislave a dozvedáme sa, že sa slávnostný sprievod pohol už o pol ôsmej ráno (!), je jasné, že zvyk je zakorenený oveľa hlbšie. Azda má svoj pôvod v slovenskej rurálnej minulosti. Lebo raz darmo, keď začnú kohúty kikiríkať a kravičky bučať, gazda musí vstať a postarať sa. Napokon aj kosenie ide najlepšie za rannej rosy...

Je tiež evidentné, ako sa s postupujúcou civilizáciou a rozmachom mestského spôsobu života presúva ľudská aktivita smerom k neskorším hodinám. V starších filmoch vidno, ako sú už o 6. ráno zaplnené ulice (napr. české snímky Slečna od vody alebo Pět z milionu z roku 1959).

Veď áno, aj na túru je lepšie vyraziť zaránky. A sú profesie, v ktorých je ranné vstávanie nevyhnutné – či už sú to pekári, poštári, vodiči a mnohí ďalší, ktorým patrí uznanie a vďaka. Rovnako v stavebníctve či zmienenom poľnohospodárstve zrejme pracovná doba kopíruje čas denného svetla. Ale mnohí iní už chodia do práce v oveľa ľudskejších časoch.

Tým viac prekvapujú relikty z čias diktatúry proletariátu a prejavy nadradenosti ranných škovránkov nad diskriminovanými večernými sovami. Takýmto reliktom je dodnes neúprosný začiatok školského vyučovania o 8. hodine ráno. Mnohí odborníci vytrvalo argumentujú, že je to pre detský mozog škodlivé, že by sa malo učiť od 9. alebo aj neskôr – a tam, kde to skúsili, zlepšila sa výkonnosť aj disciplína žiakov. Lež u nás má byť žiak chronicky nevyspatý, zívať a žmúriť červenými očami krčiac sa pod vyčítavo vztýčeným prstom dospeláka: Vidíš, vidíš, musíš chodiť skoro spať!

Nehovoriac o tom, že škovránky svojou rannou hyperaktivitou môžu svoje okolie pekne iritovať – máme na mysli tých, čo o šiestej ráno zapnú svoje kosačky, tlčú mäso na rezne a overujú svojou vŕtačkou známu vedeckú hypotézu, že panel je najmäkší v nedeľu pred siedmou.

Fakt, že sa vláda svojim zasadnutím o 6. ráno verejne priklonila k škovránkom, je pre sovy znepokojivým signálom. Tým skôr, že problém biorytmov má aj svoju vážnu rovinu – a s ňou bude Slovensko konfrontované už čoskoro, keď si bude musieť vybrať medzi stredoeurópskym a stredoeurópskym letným časom. Len dúfajme, že vláda nebude tento problém riešiť pri treske a reďkovkách o pol piatej ráno.