Hovorí sa, vraj pre Západ je príznačná autorita pravidiel, zatiaľ čo na Východe platí skôr autorita ľudí.

Na Slovensku badať črty tejto skúsenosti aj v politike. Nemožno sa čudovať. Žijeme v priestore, kde sa pravidlá často menili. Neraz sa menili častejšie a rýchlejšie než ľudia.

Po Novembri ´89 sa zmenil systém. Zmenili sa pravidlá. Ale mnohí ľudia zostali. Spolu s nimi ostal napríklad papalášsky návyk, že vysoká funkcia má svojmu majiteľovi prinášať predovšetkým výhody. Akurát že príchod trhového prostredia poskytol pre tento úzus oveľa priaznivejšie prostredie, než chudobný socializmus bez ľudskej tváre. Zväčšil sa rozsah výhod a rozšírili sa aj príležitosti pre ich ponúkanie a využívanie. Korupčné príležitosti, aby sme boli presní.

Nemožno sa teda čudovať, že sa zmena vlády (rozumej ľudí pri moci) a príchod nového generálneho prokurátora spájali s očakávaniami, že spravodlivosť dostane väčšie šance uplatniť sa, že korupcie bude menej a že to bude znamenať prínos nielen finančný, ale aj morálny.

Odrazu stačilo pár rozhodnutí generálnej prokuratúry, ktoré sa verejnosť dozvedela 31. augusta (kľúčové slová Pčolinský, Haščák, Arpáš, Arpášová, Zoroslav Kollár) a nádej sa pre mnohých utopila v čiernej farbe sklamania. Vládne tu mafia, počuť z každej strany.

Zazneli však aj názory, že treba urobiť všetko preto, aby sa posilňovala autorita pravidiel. Vlastne sa tak malo stať už dávno. Aby vládli pravidlá a nie ľudia, ktorí môžu byť omylní, náladoví, úplatní, môžu mať množstvo subjektívnych motivácií a môžu sa aj mýliť. Veď mýliť sa je ľudské. Autorita pravidiel a fungujúce inštitúcie takéto motivácie oslabujú.

Možno kedysi vladár mohol sťať niekoho len za to, že sa mu znepáčil. Ba celkom nedávno tak mohol urobiť komunistický režim. A priamo dnes, v súčasnosti, povedzme taký Taliban. V normálnom prostredí je to ale neprípustné.

Aká dôležitá je funkcia pravidiel a nezávislých inštitúcií vidno na príklade USA. Pretože aj vďaka tomu Spojené štáty prežili bez väčšej újmy štyri roky s prezidentom, ktorý od spomínaného príkladu rozmarného vladára nemal ďaleko.

Ak by bol takto spoľahlivo „vyladený“ slovenský právny systém a inštitúcie, ktoré ho reprezentujú, určite by sa neobjavili také silné pochybnosti ani podozrenia ohľadom dôvodov, pre ktoré na Generálnej prokuratúre zrušili celý balík chúlostivých obvinení. Opäť sme sa príliš spoľahli na autoritu ľudí, teda na nového generálneho prokurátora? Budeme sa teraz posmievať jeden druhému, kto viac a naivnejšie pri jeho zvolení tlieskal?

Právnik Pavel Nechala voľbu generálneho prokurátora komentoval slovami: „Voliť sa bude nádej. Rovnako ako pred sedemnástimi rokmi pri voľbe Dobroslava Trnku aj dnes dominujú otázky o osobnostných kvalitách kandidátov. Diskusia o riadení prokuratúry neprevažovala. Koalícia si nesplnila povinnosť zmeniť systém tak, aby nový generálny prokurátor mohol od prvého dňa realizovať svoje ciele.“

Vložili sme nádej do ľudí, nezmenili sme (dostatočne) systém.

Nechala tiež upozorňuje, že v spomínaných prípadoch už rozhodoval Najvyšší súd i Špecializovaný trestný súd. A ak čosi nebolo v poriadku, mali byť nedostatky pomenované v súdnom konaní vynesením oslobodzujúceho rozsudku, zatiaľ čo „využitie paragrafu 363 Trestného poriadku a neposkytnutie dostatočného vysvetlenia podkopáva dôveru celej inštitúcie“.

Dodajme, že dôveryhodnosť inštitúcie podkopalo aj nevpustenie niektorých médií na tlačovku. V takejto situácii by mala inštitúcia konať tak, aby podozrenia ani len nevznikli.

Samozrejme, pravidlá sa ťažko menia – a ešte ťažšie sa zvyšuje ich autorita – pokiaľ existuje silný záujem brzdiť takýto proces. Spomeňme nevinnejšie príklady. Ako dlho poslancom trvalo, kým si obmedzili imunitu. A ako dlho sa nedarí zlepšiť volebný zákon, ktorý mečiarovci zmasakrovali pred voľbami 1998. Protiústavné účelové ustanovenia sa napravili, ale návrat k decentralistickému modelu štyroch volebných obvodov, už nepresadila žiadna ďalšia garnitúra.

Ak sa vraví, že v spoločnosti vládne, alebo má ambície vládnuť mafia, potom sa nepochybne snaží presadiť svoje ciele nielen cez konkrétnych ľudí, ale aj ovplyvniť tvorbu pravidiel vo svoj prospech. S tým treba rátať.

Inej cesty, než je posilňovanie autority pravidiel, však niet. Treba na to erudovanú a otvorenú diskusiu. A tiež záujem a angažovanosť občana. Objavili sa aj úvahy, či nie je čas obnoviť protesty Za slušné Slovensko. Samozrejme by bolo absurdné protestovať, aby zavreli toho alebo onoho a autor týchto riadkov nikdy neschvaľoval heslá X. Y. do basy. To by sme namiesto súdov mohli mať rovno referendá alebo verejné zhromaždenia. Ale protestovať za zlepšenie pravidiel je celkom normálne. Lebo momentálne sa najviditeľnejšie a najhlučnejšie angažujú odporcovia očkovania.

Potreba postupnej zmeny sa zrejme týka nielen povestného paragrafu 363, ktorý vkladá veľkú moc do rúk generálneho prokurátora, ale celého právneho prostredia. V ideálnom prípade by malo byť také kvalitné, že si meno generálneho prokurátora ani nebudeme pamätať – budeme mať však istotu, že politik, ktorý berie úplatky, neunikne spravodlivosti. Znie to ako utópia, ale každý krok k nej znamená zlepšenie súčasného stavu.