Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hosťom R. Kvasňovského v relácii EKONOMIKA Tu a teraz je partner spoločnosti Capitol Legal Group Rastislav Hanulák.
Autor Tablet.TV
Bratislava 10. mája (TASR) - V slovenskej energetike sa chystá najvýznamnejšia zmena za posledné roky. Podpora obnoviteľných zdrojov energie dostane nové pravidlá. Ani avizovaná novela zákona však výrazne neprispeje k zníženiu cien elektrickej energie, ktoré má Slovensko jedny z najvyšších v rámci EÚ.
„Systém podpory zaťažujú príliš vysoké výkupné ceny elektrickej energie, ktoré nastavil zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanej výroby elektriny a tepla z roku 2009. Na ne sa skladajú koncoví užívatelia prostredníctvom tarify za prevádzku systému (TPS), ktorá tvorí až 17% z ceny. Podpora súvisiaca s platným zákonom sa ukončí niekedy okolo roku 2024, preto bude aj naďalej značne zaťažovať peňaženky koncových užívateľov. Nezmení to ani avizovaná novela zákona,“ vysvetlil Hanulák, ktorý vidí pozitívum v tom, že v pripravovaná novela myslí aj na viac ako dve stovky priemyselných odberateľov, ktorí majú energeticky náročné prevádzky. „Tým by sa mali priamo kompenzovať vyššie náklady na elektrickú energiu. Rizikom môže byť, že túto sumu bude potrebné nájsť v štátnom rozpočte,“ uviedol Hanulák.
Novela zákona o obnoviteľných zdrojoch energií je naliehavá aj pre splnenie záväzku Slovenska v rámci EÚ, tak, aby sme mali do roku 2020 14% podiel výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla. „V súčasnosti je tento podiel 12% a paradoxne v porovnaní s vlaňajškom klesol. Musíme to dobehnúť a sme v časovom strese,“ upozornil Hanulák.
Dôvodom je takzvaný stop stav na pripájanie nových zdrojov na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov do siete. "Platí od roku 2013 s oficiálnym zdôvodnením, že naša sústava nie je schopná pripájať nové zdroje z technických dôvodov po tom, ako nastal boom výstavby nových zdrojov na výrobu obnoviteľnej energie,“ pripomenul Hanulák s tým, že to nie dlhodobo udržateľné a ani systémové riešenie. „Celkovo mi chýba aj v pripravovanej novele systémovosť podpory obnoviteľných zdrojov energie. Štát nemá predstavu, ako by mal vyzerať náš energetický mix, aké obnoviteľné zdroje chce pripájať. Takto ani investori nevedia, aké sú priority a ako sa majú zariadiť,“ dodal Hanulák.
„Systém podpory zaťažujú príliš vysoké výkupné ceny elektrickej energie, ktoré nastavil zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanej výroby elektriny a tepla z roku 2009. Na ne sa skladajú koncoví užívatelia prostredníctvom tarify za prevádzku systému (TPS), ktorá tvorí až 17% z ceny. Podpora súvisiaca s platným zákonom sa ukončí niekedy okolo roku 2024, preto bude aj naďalej značne zaťažovať peňaženky koncových užívateľov. Nezmení to ani avizovaná novela zákona,“ vysvetlil Hanulák, ktorý vidí pozitívum v tom, že v pripravovaná novela myslí aj na viac ako dve stovky priemyselných odberateľov, ktorí majú energeticky náročné prevádzky. „Tým by sa mali priamo kompenzovať vyššie náklady na elektrickú energiu. Rizikom môže byť, že túto sumu bude potrebné nájsť v štátnom rozpočte,“ uviedol Hanulák.
Novela zákona o obnoviteľných zdrojoch energií je naliehavá aj pre splnenie záväzku Slovenska v rámci EÚ, tak, aby sme mali do roku 2020 14% podiel výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla. „V súčasnosti je tento podiel 12% a paradoxne v porovnaní s vlaňajškom klesol. Musíme to dobehnúť a sme v časovom strese,“ upozornil Hanulák.
Dôvodom je takzvaný stop stav na pripájanie nových zdrojov na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov do siete. "Platí od roku 2013 s oficiálnym zdôvodnením, že naša sústava nie je schopná pripájať nové zdroje z technických dôvodov po tom, ako nastal boom výstavby nových zdrojov na výrobu obnoviteľnej energie,“ pripomenul Hanulák s tým, že to nie dlhodobo udržateľné a ani systémové riešenie. „Celkovo mi chýba aj v pripravovanej novele systémovosť podpory obnoviteľných zdrojov energie. Štát nemá predstavu, ako by mal vyzerať náš energetický mix, aké obnoviteľné zdroje chce pripájať. Takto ani investori nevedia, aké sú priority a ako sa majú zariadiť,“ dodal Hanulák.
