Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Som zvyknutý, a rovnako aj Erik Baláž a ďalší, že sme bežci na dlhé trate. Ani v neziskovom sektore nemáte výsledky za pol roka, povedal v Tablet.tv nový predseda strany SPOLU Juraj Hipš.
Autor Teraz.sk
Bratislava 19. júna (Teraz.sk) – Zatvorenie škôl v dôsledku epidémie a prechod na vyučovanie prostredníctvom internetu malo za následok reálne vylúčenie viac ako 30.000 detí z procesu vzdelávania. V diskusii na Tablet.tv to povedal novozvolený predseda strany SPOLU-občianska demokracia Juraj Hipš.
Podľa neho ide o žiakov, ktorí nemali prístup k internetu. „Dodnes neviem pochopiť situáciu, keď mobilní operátori ponúkli ministerstvu školstva predplatené SIM karty pre deti a učiteľov a ministerstvo ich odmietlo s odôvodnením, že na to nemá kompetencie,“ dodal.
„Dnes veľa hovoríme o tom, že sme vzdelávanie na diaľku zvládli. Buďme ale úprimní, nebolo to úplne na výbornú. Niektoré školy to zvládli výborne, iné priemerne a ďalšie sa do toho takmer ani nezapojili,“ konštatoval Hipš.. „A treba povedať, že keď začala kríza, štát v tomto veľmi nepomohol. Metodicko-pedagogické centrum, ktoré malo pomôcť učiteľom so vzdelávaním na diaľku, spalo zimným spánkom. Zachránili to samotní učitelia, ktorí si navzájom pomáhali, potom to boli neziskové organizácie a firmy. Ale nemôže stále niekto suplovať úlohu štátu,“ uviedol predseda SPOLU.
Na druhej strane, koronakríza podľa neho umožnila ministrovi školstva Branislavovi Gröhlingovi (SaS) realizovať prvé zmeny. „Treba oceniť niektoré kroky ministerstva školstva, reálne neboli ľahké. Kroky ako redukcia učiva alebo možnosť slovného hodnotenia do istej miery naštartovali reformu školstva, čiastočne k tomu pomohla aj korona a minister to správne využil,“ konštatuje Hipš.
„Druhá vec je, že môže prísť druhá vlna koronakrízy, alebo nejaké iné krízy a ministerstvo dnes nemeria dáta o tom, čo všetko sa vlastne v školách dialo, ako sa učilo. Napríklad česká školská inšpekcia má kompletné dáta o tom, koľko škôl a ako učilo, kde boli problémy, koľko detí nebolo zapojených,“ upozornil Hipš.
Jeho strana v oblasti školstva presadzuje zmeny v obsahu vzdelávania. „Čo sa snáď aj bude meniť a bude sa to meniť rozumne. Je potrebné zmeniť aj spôsob prípravy učiteľov, čo je desiatky rokov zanedbané. A do školstva patrí aj veda, výskum a inovácie. Veľmi ma zamrzelo, keď sa vláda minulý týždeň rozhodla, že zoberie 130 miliónov pôvodne určených na vedu a výskum a presunie to na podporu zamestnanosti,“ poznamenal.
„To sú krátkodobé uvažovania. Práve veda a výskum pomáha tvoriť pracovné miesta. Pamätáme si, keď naši vedci vyvinuli koronatest, akými sa stali celebritami. Treba ale povedať, že kľúčových ľudí z tohto výskumu nepodporoval štát, mnohí mali granty zo zahraničia,“ dodal.
Dôležitým pilierom novej politiky strany SPOLU budú podľa Hipša ekologické otázky. „Úprimne sa teším z toho, že je to teraz moderné. Ja som do ochranárskeho hnutia vstúpil, keď som mal šestnásť rokov a odvtedy som tam, rovnako ako môj kolega Erik Baláž,“ odpovedal na otázku, ako sa chce SPOLU odlíšiť od iných strán, ktoré tiež dávajú dôraz na zelené témy.
„Keď sa v deväťdesiatych rokoch povedalo zelená politika alebo životné prostredie, bol to underground,“ spomína Hipš. Dnes je podľa neho zelená politika široko akceptovaná. „Nie je spojená iba s ochranou lesov a vôd, je to spojené s kvalitou života. Zelené témy súvisia s trhom práce, s vedou a výskumom, so vzdelávaním. My teraz veľa hovoríme o potravinovej sebestačnosti a aj počas koronakrízy sa ukázalo, aké je to nesmierne dôležité. Ak nebudeme podporovať lokálnych farmárov a lokálne ekonomiky, môžeme mať v budúcnosti vážny problém,“ vysvetľuje.
„Národné parky v USA vlastní štát, servis, ktorý tak poskytujú, je naozaj na vysokej úrovni a ľudia tam žijú z toho, že tam majú kempy, ubytovanie, rôzne služby, rangerov, atď., a okolo toho je obrovský biznis. A toto isté podľa mňa vieme spraviť aj na Slovensku,“ dodáva.
V prípade nadchádzajúcej voľby generálneho prokurátora podľa Hipša urobili koaliční predstavitelia chybu, keď najprv medializovali meno potenciálneho kandidáta a potom prišli s novelou zákona o prokuratúre. „Náš expert na oblasť na právny štát a spravodlivosť Pavel Nechala vo volebnom programe vypracoval aj toto. Možno je treba najprv začať proces reformy samotnej prokuratúry. Od začiatku presadzujeme, aby kandidátov na generálneho prokurátora navrhovali a hodnotili odborníci a politici vo verejnej voľbe,“ povedal.
"Asi nie je dobré najprv povedať meno, koho by chceli za generálneho prokurátora a potom následne na to „našívať“ zákony. Najprv si nastavme proces, povedzme si, ako tú voľbu chceme robiť tak, aby bola zachovaná transparentnosť, aby bolo naozaj verejné vypočutie, dajme šancu tomu, aby boli navrhnutí kvalitní kandidáti a potom začnime robiť ďalšie kroky. Teraz sa to urobilo naopak," poznamenal Juraj Hipš.
Na otázku, ako hodnotí neúspech v parlamentných voľbách, kde koalícii Progresívne Slovensko/SPOLU-občianska demokracia chýbalo na postup do parlamentu len niekoľko stoviek hlasov, Hipš odpovedal, že mali svojich priaznivcov intenzívnejšie upozorňovať na to, že ako koalícia potrebujú na postup nie päť, ako ostatní, ale až sedem percent hlasov. „Podarilo sa nám ukázať, že takmer každý hlas reálne rozhoduje. Tých 926 hlasov, ktoré nám chýbali na postup do parlamentu, to je v Petržalke, kde som vyrastal, jeden blok panelákov. A tieto hlasy mohli naozaj zásadne zmeniť politickú situáciu,“ zhrnul Hipš.
A ako vidí budúcnosť strany SPOLU-občianska demokracia? "Som zvyknutý, a rovnako aj Erik Baláž a ďalší, že sme bežci na dlhé trate. Ani v neziskovom sektore nemáte výsledky za pol roka," tvrdí. "My sme sa vždy definovali ako strana odborníkov a tou aj ostávame," dodáva Juraj Hipš.
Podľa neho ide o žiakov, ktorí nemali prístup k internetu. „Dodnes neviem pochopiť situáciu, keď mobilní operátori ponúkli ministerstvu školstva predplatené SIM karty pre deti a učiteľov a ministerstvo ich odmietlo s odôvodnením, že na to nemá kompetencie,“ dodal.
„Dnes veľa hovoríme o tom, že sme vzdelávanie na diaľku zvládli. Buďme ale úprimní, nebolo to úplne na výbornú. Niektoré školy to zvládli výborne, iné priemerne a ďalšie sa do toho takmer ani nezapojili,“ konštatoval Hipš.. „A treba povedať, že keď začala kríza, štát v tomto veľmi nepomohol. Metodicko-pedagogické centrum, ktoré malo pomôcť učiteľom so vzdelávaním na diaľku, spalo zimným spánkom. Zachránili to samotní učitelia, ktorí si navzájom pomáhali, potom to boli neziskové organizácie a firmy. Ale nemôže stále niekto suplovať úlohu štátu,“ uviedol predseda SPOLU.
Na druhej strane, koronakríza podľa neho umožnila ministrovi školstva Branislavovi Gröhlingovi (SaS) realizovať prvé zmeny. „Treba oceniť niektoré kroky ministerstva školstva, reálne neboli ľahké. Kroky ako redukcia učiva alebo možnosť slovného hodnotenia do istej miery naštartovali reformu školstva, čiastočne k tomu pomohla aj korona a minister to správne využil,“ konštatuje Hipš.
„Druhá vec je, že môže prísť druhá vlna koronakrízy, alebo nejaké iné krízy a ministerstvo dnes nemeria dáta o tom, čo všetko sa vlastne v školách dialo, ako sa učilo. Napríklad česká školská inšpekcia má kompletné dáta o tom, koľko škôl a ako učilo, kde boli problémy, koľko detí nebolo zapojených,“ upozornil Hipš.
Jeho strana v oblasti školstva presadzuje zmeny v obsahu vzdelávania. „Čo sa snáď aj bude meniť a bude sa to meniť rozumne. Je potrebné zmeniť aj spôsob prípravy učiteľov, čo je desiatky rokov zanedbané. A do školstva patrí aj veda, výskum a inovácie. Veľmi ma zamrzelo, keď sa vláda minulý týždeň rozhodla, že zoberie 130 miliónov pôvodne určených na vedu a výskum a presunie to na podporu zamestnanosti,“ poznamenal.
„To sú krátkodobé uvažovania. Práve veda a výskum pomáha tvoriť pracovné miesta. Pamätáme si, keď naši vedci vyvinuli koronatest, akými sa stali celebritami. Treba ale povedať, že kľúčových ľudí z tohto výskumu nepodporoval štát, mnohí mali granty zo zahraničia,“ dodal.
Ekológia
Dôležitým pilierom novej politiky strany SPOLU budú podľa Hipša ekologické otázky. „Úprimne sa teším z toho, že je to teraz moderné. Ja som do ochranárskeho hnutia vstúpil, keď som mal šestnásť rokov a odvtedy som tam, rovnako ako môj kolega Erik Baláž,“ odpovedal na otázku, ako sa chce SPOLU odlíšiť od iných strán, ktoré tiež dávajú dôraz na zelené témy.
„Keď sa v deväťdesiatych rokoch povedalo zelená politika alebo životné prostredie, bol to underground,“ spomína Hipš. Dnes je podľa neho zelená politika široko akceptovaná. „Nie je spojená iba s ochranou lesov a vôd, je to spojené s kvalitou života. Zelené témy súvisia s trhom práce, s vedou a výskumom, so vzdelávaním. My teraz veľa hovoríme o potravinovej sebestačnosti a aj počas koronakrízy sa ukázalo, aké je to nesmierne dôležité. Ak nebudeme podporovať lokálnych farmárov a lokálne ekonomiky, môžeme mať v budúcnosti vážny problém,“ vysvetľuje.
Otázka pre Juraja Hipša: Poukazovali ste na staré ekologické záťaže v Bratislave. O čo išlo?
Ako mimoparlamentná strana sme odkryli veľkú kauzu Istrochemu v Bratislave. Je o skládke nebezpečného odpadu a toxínov. Robili sme poctivú štúdiu, mala 250 strán. Tam máme naozaj obrovské problémy, tam sú záhrady, ľudia tú vodu používajú na zalievanie zeleniny, ktorú potom jedia. A s vysokou pravdepodobnosťou to je kontaminované. Vyzvali sme ministra životného prostredia, aby zmenil zákon, lebo je choré, že firma môže 10 rokov legálne tajiť výsledky, ktoré mala už pred desiatimi rokmi a mohla informovať občanov.
Ako mimoparlamentná strana sme odkryli veľkú kauzu Istrochemu v Bratislave. Je o skládke nebezpečného odpadu a toxínov. Robili sme poctivú štúdiu, mala 250 strán. Tam máme naozaj obrovské problémy, tam sú záhrady, ľudia tú vodu používajú na zalievanie zeleniny, ktorú potom jedia. A s vysokou pravdepodobnosťou to je kontaminované. Vyzvali sme ministra životného prostredia, aby zmenil zákon, lebo je choré, že firma môže 10 rokov legálne tajiť výsledky, ktoré mala už pred desiatimi rokmi a mohla informovať občanov.
„Národné parky v USA vlastní štát, servis, ktorý tak poskytujú, je naozaj na vysokej úrovni a ľudia tam žijú z toho, že tam majú kempy, ubytovanie, rôzne služby, rangerov, atď., a okolo toho je obrovský biznis. A toto isté podľa mňa vieme spraviť aj na Slovensku,“ dodáva.
Voľba generálneho prokurátora
V prípade nadchádzajúcej voľby generálneho prokurátora podľa Hipša urobili koaliční predstavitelia chybu, keď najprv medializovali meno potenciálneho kandidáta a potom prišli s novelou zákona o prokuratúre. „Náš expert na oblasť na právny štát a spravodlivosť Pavel Nechala vo volebnom programe vypracoval aj toto. Možno je treba najprv začať proces reformy samotnej prokuratúry. Od začiatku presadzujeme, aby kandidátov na generálneho prokurátora navrhovali a hodnotili odborníci a politici vo verejnej voľbe,“ povedal.
"Asi nie je dobré najprv povedať meno, koho by chceli za generálneho prokurátora a potom následne na to „našívať“ zákony. Najprv si nastavme proces, povedzme si, ako tú voľbu chceme robiť tak, aby bola zachovaná transparentnosť, aby bolo naozaj verejné vypočutie, dajme šancu tomu, aby boli navrhnutí kvalitní kandidáti a potom začnime robiť ďalšie kroky. Teraz sa to urobilo naopak," poznamenal Juraj Hipš.
Budúcnosť SPOLU
Na otázku, ako hodnotí neúspech v parlamentných voľbách, kde koalícii Progresívne Slovensko/SPOLU-občianska demokracia chýbalo na postup do parlamentu len niekoľko stoviek hlasov, Hipš odpovedal, že mali svojich priaznivcov intenzívnejšie upozorňovať na to, že ako koalícia potrebujú na postup nie päť, ako ostatní, ale až sedem percent hlasov. „Podarilo sa nám ukázať, že takmer každý hlas reálne rozhoduje. Tých 926 hlasov, ktoré nám chýbali na postup do parlamentu, to je v Petržalke, kde som vyrastal, jeden blok panelákov. A tieto hlasy mohli naozaj zásadne zmeniť politickú situáciu,“ zhrnul Hipš.
A ako vidí budúcnosť strany SPOLU-občianska demokracia? "Som zvyknutý, a rovnako aj Erik Baláž a ďalší, že sme bežci na dlhé trate. Ani v neziskovom sektore nemáte výsledky za pol roka," tvrdí. "My sme sa vždy definovali ako strana odborníkov a tou aj ostávame," dodáva Juraj Hipš.
