Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
KDH protestuje proti novele zákona o ÚPN, ktorá je podľa nich namierená proti súčasnému predsedovi Správnej rady ÚPN Ondrejovi Krajňákovi, povedal v TABLET.TV predseda KDH A.Hlina.
Autor Teraz.sk
Bratislava 30. mája (Teraz.sk) – Aj keď KDH dokázalo prekonať krízu po posledných voľbách, v ktorých nepostúpilo do Národnej rady SR, a v súčasnosti už má znovu zvoliteľné preferencie, do jesenných regionálnych volieb štartuje z horšej pozície, ako naposledy. „Počas predchádzajúcich VÚC volieb bolo KDH parlamentnou stranou. Získali sme 60 poslancov, ani jedného župana. Dnes sme mimoparlamentnou stranou. Sme niekde úplne inde, nebude neúspechom, ak nezopakujeme to, čo bolo pri posledných voľbách,“ povedal v diskusii v TABLET.TV predseda KDH Alojz Hlina.
Hnutie si však svoju politickú relevantnosť udržalo, v dôsledku čoho s vysokou pravdepodobnosťou bude môcť podpísať predvolebnú dohodu o spolupráci s SaS a OĽaNO. „To nie je o láske. Náš mentálny svet a svet SaS je hodnotovo niekde úplne inde,“ poznamenal Hlina s tým, že pre tri pravicové strany je spolupráca pragmatickým a racionálnym rozhodnutím. „Je to ťažké, ale je to umenie možného,“ dodal.
„Ak sa dohoda podpíše, dôjde k rozdeleniu krajov, každý subjekt bude mať právo niekde nominovať a niekde budeme nominovať spoločne. Mená sú v zásade známe. SaS má záujem o Bratislavský, Trenčiansky a Banskobystrický kraj. OĽaNO má ambíciu nominovať Trnavský kraj, Košický a Žilinský kraj. V Nitrianskom kraji budeme asi nominovať spoločného kandidáta, a my, KDH, máme záujem o Prešovský kraj,“ povedal Hlina. Ako dnes uviedla TASR, kandidátom KDH na predsedu prešovského VÚC, ak to 10. júna potvrdí Rada KDH, by mal byť levočský primátor Milan Majerský.
„Dúfam, že nie som ďaleko od pravdy, keď poviem, že hovoríme už skôr o logistickom probléme. Nie sme ďaleko. Tri subjekty majú záujem sa dohodnúť, že budú v týchto voľbách postupovať spoločne. A vytvárame vzorec pre VÚC voľby,“ reagoval Hlina na otázku, ako ďaleko sú rokovania s SaS a OĽaNO.
Pôvodne sa uvažovalo, že by súčasťou dohody mohla byť aj Strana maďarskej koalície (SMK). Hoci Hlina pripúšťa, že lokálne môžu prebiehať rokovania aj s touto stranou, nemala by sa stať signatárom generálnej dohody.
„Nie je to z princípu,“ reagoval na otázku, či má KDH výhrady k SMK kvôli časti svojich voličov, ktorí sú národne orientovaní. „Ale prísne vzaté, máme aj národný pilier. A ten tu už nikto neobhajuje,“ povedal Hlina. Dodal, že SNS spolupracuje s Mostom – Híd a ĽS-NS je so svojou "politikou nenávisti" podľa neho internacionálnou stranou.
„S SMK máme trochu problém. Sme slovenskí politici, záleží nám na Slovenskej republike. Slovensko je od Oravskej Polhory po Komárno. Potrebujeme v tom mať jasno, žiaľ, nie vždy je zrejmé, ako má v tom jasno SMK. Ak SMK jasne zadeklaruje, že nemá problém s lojalitou tomuto štátu, nemáme s tým problém,“ zdôraznil Hlina.
Zato ĽS-NS Mariana Kotlebu chcel v Banskej Bystrici kritizovať billboardom s textom: „ĽS-NS je v parlamente už rok a nedokázali tam nič“. Firma však plagát odmietla vylepiť. „Mrzí ma, že už v tomto štádiu sa niektoré firmy začínajú báť alebo kolaborovať. Je to naše tvrdenie a vnímanie skutočnosti, billboardová spoločnosť to odmietla zverejniť. Garantujem divákom, že ten billboard v Banskej Bystrici bude,“ povedal Hlina. Podporuje aj návrh generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára na zrušenie tejto strany. „Správne, už dávno to malo byť. Ťažšie sa hasí oheň, ako malý ohník, ale dá sa zahasiť. Lebo inak všetko zhorí. Je to strana postavená na nenávisti. Treba ju zrušiť,“ vyhlásil.
KDH protestuje proti návrhu novely zákona o ÚPN, ktorú predložili poslanci Jaroslav Paška (SNS), Mária Janíková (Smer-SD), Edita Pfundtner (Most-Híd) a Martina Šimkovičová (nezaradená). Poslanci tvrdia, že súčasný model riadenia ústavu jednou osobou, ktorá podlieha iba formálnej kontrole ústavných inštitúcií, je neefektívny a neopodstatnený. Podľa právnej normy súčasný šéf ústavu Ondrej Krajňák skončí 15. októbra 2017. Ostane členom správnej rady, a to do konca funkčného obdobia, na ktoré bol zvolený. Štatutárom má byť po novom správna rada ako kolektívny orgán.
„Myslím si, že Smer má záujem na tom, aby ÚPN bola tichučká, pokorná inštitúcia historikov,“ povedal Hlina. Na poznámku, že hoci o Krajňákovi sa hovorilo, že má blízko ku KDH, zvolený bol hlasmi Smeru-SD, Hlina reagoval, že podľa neho je problémom aktívny postup šéfa ÚPN v kauzách týkajúcich sa bývalých agentov ŠtB.
Napríklad kauzu predsedu českej strany ANO Andreja Babiša, ktorý sa na súde obhájil, že s ŠtB nespolupracoval, posunul Krajňák ďalej na Ústavný súd SR. „Je vysoký predpoklad, že nový predseda Správnej rady stiahne podanie na Ústavný súd,“ tvrdí Hlina, podľa ktorého tak chce slovenská vládna koalícia českému politikovi pomôcť a ovplyvniť tak nadchádzajúce parlamentné voľby v Českej republike.
„Ja som sa s pánom Krajňákom stretol možno dva alebo tri krát. Je to slušný človek. Je konzistentný. Jeho otec bol zavretý za to, že rečnil nad hrobom Vojtaššáka, ten človek vie, čo je totalita. Myslím si, že je na správnom mieste. Pokiaľ viem, chodí do kostola. Ale to, že niekto chodí do kostola ešte neznamená, že je kádehák,“ ohradil sa proti názorom, že má šéf ÚPN blízko k jeho strane.
Hnutie si však svoju politickú relevantnosť udržalo, v dôsledku čoho s vysokou pravdepodobnosťou bude môcť podpísať predvolebnú dohodu o spolupráci s SaS a OĽaNO. „To nie je o láske. Náš mentálny svet a svet SaS je hodnotovo niekde úplne inde,“ poznamenal Hlina s tým, že pre tri pravicové strany je spolupráca pragmatickým a racionálnym rozhodnutím. „Je to ťažké, ale je to umenie možného,“ dodal.
„Ak sa dohoda podpíše, dôjde k rozdeleniu krajov, každý subjekt bude mať právo niekde nominovať a niekde budeme nominovať spoločne. Mená sú v zásade známe. SaS má záujem o Bratislavský, Trenčiansky a Banskobystrický kraj. OĽaNO má ambíciu nominovať Trnavský kraj, Košický a Žilinský kraj. V Nitrianskom kraji budeme asi nominovať spoločného kandidáta, a my, KDH, máme záujem o Prešovský kraj,“ povedal Hlina. Ako dnes uviedla TASR, kandidátom KDH na predsedu prešovského VÚC, ak to 10. júna potvrdí Rada KDH, by mal byť levočský primátor Milan Majerský.
„Dúfam, že nie som ďaleko od pravdy, keď poviem, že hovoríme už skôr o logistickom probléme. Nie sme ďaleko. Tri subjekty majú záujem sa dohodnúť, že budú v týchto voľbách postupovať spoločne. A vytvárame vzorec pre VÚC voľby,“ reagoval Hlina na otázku, ako ďaleko sú rokovania s SaS a OĽaNO.
Strana maďarskej koalície
Pôvodne sa uvažovalo, že by súčasťou dohody mohla byť aj Strana maďarskej koalície (SMK). Hoci Hlina pripúšťa, že lokálne môžu prebiehať rokovania aj s touto stranou, nemala by sa stať signatárom generálnej dohody.
„Nie je to z princípu,“ reagoval na otázku, či má KDH výhrady k SMK kvôli časti svojich voličov, ktorí sú národne orientovaní. „Ale prísne vzaté, máme aj národný pilier. A ten tu už nikto neobhajuje,“ povedal Hlina. Dodal, že SNS spolupracuje s Mostom – Híd a ĽS-NS je so svojou "politikou nenávisti" podľa neho internacionálnou stranou.
„S SMK máme trochu problém. Sme slovenskí politici, záleží nám na Slovenskej republike. Slovensko je od Oravskej Polhory po Komárno. Potrebujeme v tom mať jasno, žiaľ, nie vždy je zrejmé, ako má v tom jasno SMK. Ak SMK jasne zadeklaruje, že nemá problém s lojalitou tomuto štátu, nemáme s tým problém,“ zdôraznil Hlina.
Zato ĽS-NS Mariana Kotlebu chcel v Banskej Bystrici kritizovať billboardom s textom: „ĽS-NS je v parlamente už rok a nedokázali tam nič“. Firma však plagát odmietla vylepiť. „Mrzí ma, že už v tomto štádiu sa niektoré firmy začínajú báť alebo kolaborovať. Je to naše tvrdenie a vnímanie skutočnosti, billboardová spoločnosť to odmietla zverejniť. Garantujem divákom, že ten billboard v Banskej Bystrici bude,“ povedal Hlina. Podporuje aj návrh generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára na zrušenie tejto strany. „Správne, už dávno to malo byť. Ťažšie sa hasí oheň, ako malý ohník, ale dá sa zahasiť. Lebo inak všetko zhorí. Je to strana postavená na nenávisti. Treba ju zrušiť,“ vyhlásil.
Ústav pamäti národa
KDH protestuje proti návrhu novely zákona o ÚPN, ktorú predložili poslanci Jaroslav Paška (SNS), Mária Janíková (Smer-SD), Edita Pfundtner (Most-Híd) a Martina Šimkovičová (nezaradená). Poslanci tvrdia, že súčasný model riadenia ústavu jednou osobou, ktorá podlieha iba formálnej kontrole ústavných inštitúcií, je neefektívny a neopodstatnený. Podľa právnej normy súčasný šéf ústavu Ondrej Krajňák skončí 15. októbra 2017. Ostane členom správnej rady, a to do konca funkčného obdobia, na ktoré bol zvolený. Štatutárom má byť po novom správna rada ako kolektívny orgán.
„Myslím si, že Smer má záujem na tom, aby ÚPN bola tichučká, pokorná inštitúcia historikov,“ povedal Hlina. Na poznámku, že hoci o Krajňákovi sa hovorilo, že má blízko ku KDH, zvolený bol hlasmi Smeru-SD, Hlina reagoval, že podľa neho je problémom aktívny postup šéfa ÚPN v kauzách týkajúcich sa bývalých agentov ŠtB.
Napríklad kauzu predsedu českej strany ANO Andreja Babiša, ktorý sa na súde obhájil, že s ŠtB nespolupracoval, posunul Krajňák ďalej na Ústavný súd SR. „Je vysoký predpoklad, že nový predseda Správnej rady stiahne podanie na Ústavný súd,“ tvrdí Hlina, podľa ktorého tak chce slovenská vládna koalícia českému politikovi pomôcť a ovplyvniť tak nadchádzajúce parlamentné voľby v Českej republike.
„Ja som sa s pánom Krajňákom stretol možno dva alebo tri krát. Je to slušný človek. Je konzistentný. Jeho otec bol zavretý za to, že rečnil nad hrobom Vojtaššáka, ten človek vie, čo je totalita. Myslím si, že je na správnom mieste. Pokiaľ viem, chodí do kostola. Ale to, že niekto chodí do kostola ešte neznamená, že je kádehák,“ ohradil sa proti názorom, že má šéf ÚPN blízko k jeho strane.
