Parlament má zajtra na žiadosť vlády rokovať okrem iného aj o predĺžení núdzového stavu. Vláda ho opätovne predĺžila s tým, že núdzový stav je naďalej potrebný z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb a to v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie ochorenia COVID-19. A parlament podľa schválených pravidiel musí predĺženie odobriť, v opačnom prípade núdzový stav ihneď po hlasovaní poslancov zanikne. A zároveň s ním aj množstvo opatrení, ktoré vydal vyhláškou hlavný hygienik.

Ako obvykle, situácia má vecné aj politické súvislosti. Z hľadiska vecného je zvláštne, že práve teraz sa začali viacerí poslanci koaličných strán istým spôsobom proti predĺženiu núdzového stavu búriť. Niektorí si kladú podmienky, iní ani tie nie a verejne vyhlasujú, že takto to ďalej nejde.

Je faktom, že to takto ďalej nejde a je potrebné to zastaviť. Presnejšie, zastaviť situáciu, keď každý deň prepisuje rekordy v počtoch zosnulých, pacientov v nemocniciach aj tých, ktorí sa do nej nedostanú. Alebo ich personál nevyberie. Slovensko je Bergamo z minulého roka, keď začínajú kolabovať nielen nemocnice, ale aj pohrebné ústavy, keď musia byť pristavované dodatočné mraziarenské boxy, keď výrobcovia truhiel avizujú ich nedostatok a krematóriá –podobne ako vláda – taktiež stav núdze. A krajina sa stáva čoraz viac a už aj oficiálne – aktivovaním mechanizmov civilnej ochrany EÚ – odkázaná na pomoc zo zahraničia, keďže jej zdravotníci v nemocniciach sú vyčerpaní, zničení a frustrovaní.

V čase, kedy aktuálne čísla – hoci aj keď neveľmi presné – sú viac ako len hrozivé, hovoriť o akýchsi podmienkach pri predlžovaní núdzového stavu zo strany poslancov je nielen alibistické a nesprávne. Aj preto, lebo parlament predsa už raz schválil predlženie núdzového stavu a to za podstatne lepšej situácie, aká je dnes. A aj aká bude zajtra, keď budú návrh vlády schvaľovať, či pozajtra a zrejme aj o týždeň. Isteže, nemusí sa im vôbec páčiť, keď im vláda návrh iba podhodí s tým, aby ho odobrili, ale tak si to predsa schválili zákonom sami, že budú predlžovanie núdzového stavu schvaľovať, až keď je predĺženie zavedené, a nie pred tým, ako má byť zavedené.

Inými slovami, základná otázka znie, v čí prospech bude, ak núdzový stav na návrh vlády nebude predĺžený? Ak sa chcú koaliční poslanci proti vlastnej vláde iba vybúriť, môže im na tento účel omnoho lepšie poslúžiť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie zákona o diaľničných známkach, keďže známe „kilečko“ ministra R. Sulíka potrebuje opravu.

Aj z hľadiska politického je teraz vskutku ten najnevhodnejší čas na rôzne stranícke hry. Okrem toho, koaliční poslanci sú predsa spoluzodpovední za súčasný stav v spravovaní vecí verejných, vrátane zúfalej situácie zápasu proti Covid-19 – je to spoločná vizitka celej vládnej koalície, nielen členov vlády. Nehovoriac o tom, že neschválenie predĺženia núdzového stavu by de facto znamenalo vyslovenie nedôvery vlastnej vláde. Až tak veľmi by sa však poslanci vládnej koalície P. Pellegrinimu a jeho strane podliezať naozaj nemuseli a ani nemali.