Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vysoko polarizovaná je však podľa Hrabka celá spoločnosť, ktorá prešla krátko po sebe parlamentnými aj prezidentskými voľbami. (správa, PODCAST, VIDEO)
Autor Teraz.sk
Bratislava 16. mája (Teraz.sk) – Ak páchateľa atentátu na predsedu vlády Roberta Fica (Smer-SD) niekto radikalizoval zámerne, polícia to vypátra rovnako, ako to urobila v prípade dvojnásobnej vraždy na Zámockej ulici v Bratislave. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Devätnásťročný mladík, ktorý pred dvoma rokmi zavraždil pred barom na Zámockej ulici dvoch ľudí, bol radikalizovaný zahraničnými extrémistickými skupinami cez internet. V prípade atentátu na premiéra podľa Hrabka zatiaľ vyšetrovanie definitívne neobjasnilo motívy činu, ale polícia má všetky nástroje na to, aby to dokázala. „Samozrejme, toto bude dlhodobejšia záležitosť, ale toto sú schopní policajní vyšetrovatelia vypátrať,“ konštatoval.
Vysoko polarizovaná je však podľa Hrabka celá spoločnosť, ktorá prešla krátko po sebe parlamentnými aj prezidentskými voľbami. „Frustrácia a radikalizácia časti politikov, časti aktivistických médií a časti spoločnosti mohla viesť až k takémuto bezprecedentnému kroku,“ poznamenal Hrabko. Samotnú demokraciu však za ohrozenú nepovažuje. Pripomenul, že v dôsledku atentátov prišli o život viacerí americkí prezidenti, aj švédsky premiér Olof Palme a demokraciu ako takú to neohrozilo.
Úroveň komunikácie politikov sa však podľa Hrabka v priebehu posledných rokov zhoršila, rétorika je agresívnejšia, a to aj v prípade tých politikov, ktorí sami seba označujú za slušných a demokratických. „Politici naozaj sú vinníkmi toho, v akej nálade sa spoločnosť ocitá. Samozrejme, nie sami, tam vidím naozaj veľkú úlohu sociálnych médií,“ povedal.
Mnohí ľudia podľa Hrabka komunikujú najmä v rámci izolovaných názorových bublín na sociálnych sieťach, kde si svoje postoje opakovane potvrdzujú v dialógu s názorovo rovnako orientovanými diskutérmi. „Tam sa to radikalizuje,“ podčiarkol Hrabko.
Ak sa nepodarí znížiť napätie v spoločnosti, bude podľa Hrabka stále existovať riziko agresivity voči rôznym názorovým skupinám. Iniciatívy, akou bolo napríklad spoločné vyhlásenie zvoleného prezidenta Petra Pellegriniho a úradujúcej hlavy štátu Zuzany Čeputovej podľa Hrabka nie sú samy osebe riešením, určite však môžu pomôcť situáciu riešiť. „Je to dobrý krok, ale podľa mňa nebude stačiť,“ poznamenal.
Užitočné by podľa neho mohlo byť, ak by sa väčšina Národnej rady SR naprieč koalično – opozičným politickým spektrom zhodla na spoločnom vyhlásení, ktorým by takéto násilie odsúdili.
„Myslím si, že by bolo mimoriadne vhodné, ak by v parlamente vystúpila pani prezidentka s prejavom o stave spoločnosti,“ konštatoval Hrabko s tým, že štafetu úsilia o zníženie polarizácie spoločnosti by od nej potom mohol prevziať nastupujúci prezident Peter Pellegrini.„Môže čerpať zo skúseností, ktoré nadobudol ako predseda parlamentu a premiér, ale ako prezident bude mať úplne inú prácu. On sám ukáže, či z neho vyrastie široko akceptovaný líder,“ poznamenal Hrabko.
Čo sa týka samotnej práce vládneho kabinetu, premiéra môže podľa Hrabka zastupovať poverený podpredseda vlády v rozsahu, v akom ho tým premiér poverí. „To poverenie nemusí byť písomné, môže byť ústne,“ konštatoval Hrabko. Pripomenul, že vládny kabinet už podobným obdobím prešiel, keď bol premiér Fico hospitalizovaný kvôli problémom so srdcom.
Devätnásťročný mladík, ktorý pred dvoma rokmi zavraždil pred barom na Zámockej ulici dvoch ľudí, bol radikalizovaný zahraničnými extrémistickými skupinami cez internet. V prípade atentátu na premiéra podľa Hrabka zatiaľ vyšetrovanie definitívne neobjasnilo motívy činu, ale polícia má všetky nástroje na to, aby to dokázala. „Samozrejme, toto bude dlhodobejšia záležitosť, ale toto sú schopní policajní vyšetrovatelia vypátrať,“ konštatoval.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Jurajom Hrabkom vo forme PODCASTU nájdete TU.
Vysoko polarizovaná je však podľa Hrabka celá spoločnosť, ktorá prešla krátko po sebe parlamentnými aj prezidentskými voľbami. „Frustrácia a radikalizácia časti politikov, časti aktivistických médií a časti spoločnosti mohla viesť až k takémuto bezprecedentnému kroku,“ poznamenal Hrabko. Samotnú demokraciu však za ohrozenú nepovažuje. Pripomenul, že v dôsledku atentátov prišli o život viacerí americkí prezidenti, aj švédsky premiér Olof Palme a demokraciu ako takú to neohrozilo.
Úroveň komunikácie politikov sa však podľa Hrabka v priebehu posledných rokov zhoršila, rétorika je agresívnejšia, a to aj v prípade tých politikov, ktorí sami seba označujú za slušných a demokratických. „Politici naozaj sú vinníkmi toho, v akej nálade sa spoločnosť ocitá. Samozrejme, nie sami, tam vidím naozaj veľkú úlohu sociálnych médií,“ povedal.
Mnohí ľudia podľa Hrabka komunikujú najmä v rámci izolovaných názorových bublín na sociálnych sieťach, kde si svoje postoje opakovane potvrdzujú v dialógu s názorovo rovnako orientovanými diskutérmi. „Tam sa to radikalizuje,“ podčiarkol Hrabko.
Ak sa nepodarí znížiť napätie v spoločnosti, bude podľa Hrabka stále existovať riziko agresivity voči rôznym názorovým skupinám. Iniciatívy, akou bolo napríklad spoločné vyhlásenie zvoleného prezidenta Petra Pellegriniho a úradujúcej hlavy štátu Zuzany Čeputovej podľa Hrabka nie sú samy osebe riešením, určite však môžu pomôcť situáciu riešiť. „Je to dobrý krok, ale podľa mňa nebude stačiť,“ poznamenal.
Užitočné by podľa neho mohlo byť, ak by sa väčšina Národnej rady SR naprieč koalično – opozičným politickým spektrom zhodla na spoločnom vyhlásení, ktorým by takéto násilie odsúdili.
„Myslím si, že by bolo mimoriadne vhodné, ak by v parlamente vystúpila pani prezidentka s prejavom o stave spoločnosti,“ konštatoval Hrabko s tým, že štafetu úsilia o zníženie polarizácie spoločnosti by od nej potom mohol prevziať nastupujúci prezident Peter Pellegrini.„Môže čerpať zo skúseností, ktoré nadobudol ako predseda parlamentu a premiér, ale ako prezident bude mať úplne inú prácu. On sám ukáže, či z neho vyrastie široko akceptovaný líder,“ poznamenal Hrabko.
Čo sa týka samotnej práce vládneho kabinetu, premiéra môže podľa Hrabka zastupovať poverený podpredseda vlády v rozsahu, v akom ho tým premiér poverí. „To poverenie nemusí byť písomné, môže byť ústne,“ konštatoval Hrabko. Pripomenul, že vládny kabinet už podobným obdobím prešiel, keď bol premiér Fico hospitalizovaný kvôli problémom so srdcom.
