Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Možnosť iniciovania mimoriadnej schôdze aj v prípade, že by v rokovacej sále NR SR prebiehala rekonštrukcia, pripustil v TASR TV 4. mája predseda Smeru-SD Robert Fico (správa, PODCAST, VIDEO).
Autor Teraz.sk
Bratislava 6. mája (Teraz.sk) – Ak poslanci v priebehu leta iniciujú konanie mimoriadnej schôdze parlamentu a rokovacia sála Národnej rady (NR) SR bude v rekonštrukcii, je plne v kompetencii predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina) rozhodnúť, kde a v akom čase budú rokovať. Môže to byť v kinosále NR SR, budove starej Národnej rady, alebo aj niekde v kaštieli či na lúke. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Možnosť iniciovania mimoriadnej schôdze aj v prípade, že by v rokovacej sále NR SR prebiehala rekonštrukcia, pripustil v TASR TV 4. mája predseda Smeru-SD Robert Fico. Hrabko reagoval, že na zvolanie mimoriadnej schôdze stačia podpisy tridsiatich zákonodarcov a samotný poslanecký klub Smeru-SD má 27 členov. „OĽANO to má ešte jednoduchšie, to má samo viac ako 30 poslancov. Ostatné strany to také jednoduché nemajú,“ poznamenal Hrabko.
Pripomenul, že množstvo poslancov podalo na rokovanie parlamentu návrhy, ktorých hlavným zmyslom je v predvolebnej kampani medializovať nejakú tému. Je vysoko pravdepodobné, že z aktuálneho predposledného riadneho rokovania parlamentu v tomto volebnom období väčšinu z nich poslanci presunú na poslednú riadnu schôdzu, ktorá prebehne v júni.
Ak by na tejto schôdzi aj prešli prvým čítaním, druhé už nebude mať kedy prebehnúť, keďže sa žiadna ďalšia riadna schôdza parlamentu v tomto volebnom období neplánuje, v septembri by už mala prebehnúť len slávnostná schôdza na ktorej sa poslanci rozlúčia s týmto volebným obdobím. Návrhy zákonov, ktoré sa v tomto volebnom období nestihnú dorokovať, jednoducho prepadnú. „Budúci parlament nemôže v druhom čítaní pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, ktorý prešiel prvým čítaním za predchádzajúceho parlamentu,“ konštatoval Hrabko.
Ak by sa však poslancom v priebehu leta podarilo zvolať mimoriadnu schôdzu NR SR, situáciu by to menilo. V čase kampane by to podľa Hrabka pre poslancov mohlo dávať zmysel aj v prípade, že by nemali dosť hlasov na schválenie programu schôdze, takže k reálnemu rokovaniu by napokon nedošlo. „Faktom je, že ak 30 poslancov podá návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze NR SR, predseda parlamentu ju musí zvolať. O jej ďalšom osude potom rozhodne hlasovaním väčšina poslancov. Ale v predvolebnej kampani ide primárne o to, aby sa o téme mimoriadnej schôdze hovorilo,“ pripomenul.
Strana Demokrati Eduarda Hegera informovala o spájaní so vznikajúcou stranou Dobrý deň Slovensko. Demokratov posilnia zakladateľ strany Ján Šubák i ďalšie osobnosti strany Jozef Sýkora, Martin Javorček a Karol Achimský. Kandidátnu listinu Slovenskej národnej strany po Tomášovi Tarabovi a osobnostiach z jeho strany Život-NS doplnia aj kandidáti zo strany Slovenský patriot Miroslava Radačovského.
„Považujem za normálne, že Andrej Danko a SNS ako mimoparlamentná strana sa chce dostať do parlamentu a preto zbiera malé politické subjekty. Na rozdiel od Eduarda Hegera a ďalších členov vlády, ktorý by mali predsa len hrať inú politickú ligu,“ konštatoval Hrabko s tým, že strana Dobré ráno Slovensko nefiguruje v registri politických strán, takže by bolo korektnejšie hovoriť o vstupe osobností na kandidátnu listinu Demokratov ako o spájaní politických strán.
Stranu Mikuláša Dzurindu Modrí - Európske Slovensko Ministerstvo vnútra (MV) SR zaregistrovalo na základe petície s 12.861 podpismi občanov. „Čo sa týka Modrých, myslím si, že ich čas ešte príde. Sú zaregistrovaní, teraz by ich mal čakať snem, kde si ustanovia orgány a schvália program. A potom môžu viesť oficiálne rokovania o predvolebnej spolupráci, ak ich budú chcieť. Mikuláš Dzurinda ešte môže zohrať značnú úlohu v tom, ako bude vyzerať budúci parlament,“ uzavrel Hrabko.
Možnosť iniciovania mimoriadnej schôdze aj v prípade, že by v rokovacej sále NR SR prebiehala rekonštrukcia, pripustil v TASR TV 4. mája predseda Smeru-SD Robert Fico. Hrabko reagoval, že na zvolanie mimoriadnej schôdze stačia podpisy tridsiatich zákonodarcov a samotný poslanecký klub Smeru-SD má 27 členov. „OĽANO to má ešte jednoduchšie, to má samo viac ako 30 poslancov. Ostatné strany to také jednoduché nemajú,“ poznamenal Hrabko.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Jurajom Hrabkom vo forme PODCASTU si môžete vypočuť TU.
Pripomenul, že množstvo poslancov podalo na rokovanie parlamentu návrhy, ktorých hlavným zmyslom je v predvolebnej kampani medializovať nejakú tému. Je vysoko pravdepodobné, že z aktuálneho predposledného riadneho rokovania parlamentu v tomto volebnom období väčšinu z nich poslanci presunú na poslednú riadnu schôdzu, ktorá prebehne v júni.
Ak by na tejto schôdzi aj prešli prvým čítaním, druhé už nebude mať kedy prebehnúť, keďže sa žiadna ďalšia riadna schôdza parlamentu v tomto volebnom období neplánuje, v septembri by už mala prebehnúť len slávnostná schôdza na ktorej sa poslanci rozlúčia s týmto volebným obdobím. Návrhy zákonov, ktoré sa v tomto volebnom období nestihnú dorokovať, jednoducho prepadnú. „Budúci parlament nemôže v druhom čítaní pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, ktorý prešiel prvým čítaním za predchádzajúceho parlamentu,“ konštatoval Hrabko.
Ak by sa však poslancom v priebehu leta podarilo zvolať mimoriadnu schôdzu NR SR, situáciu by to menilo. V čase kampane by to podľa Hrabka pre poslancov mohlo dávať zmysel aj v prípade, že by nemali dosť hlasov na schválenie programu schôdze, takže k reálnemu rokovaniu by napokon nedošlo. „Faktom je, že ak 30 poslancov podá návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze NR SR, predseda parlamentu ju musí zvolať. O jej ďalšom osude potom rozhodne hlasovaním väčšina poslancov. Ale v predvolebnej kampani ide primárne o to, aby sa o téme mimoriadnej schôdze hovorilo,“ pripomenul.
Taktika mimoparlamentných strán
Strana Demokrati Eduarda Hegera informovala o spájaní so vznikajúcou stranou Dobrý deň Slovensko. Demokratov posilnia zakladateľ strany Ján Šubák i ďalšie osobnosti strany Jozef Sýkora, Martin Javorček a Karol Achimský. Kandidátnu listinu Slovenskej národnej strany po Tomášovi Tarabovi a osobnostiach z jeho strany Život-NS doplnia aj kandidáti zo strany Slovenský patriot Miroslava Radačovského.
„Považujem za normálne, že Andrej Danko a SNS ako mimoparlamentná strana sa chce dostať do parlamentu a preto zbiera malé politické subjekty. Na rozdiel od Eduarda Hegera a ďalších členov vlády, ktorý by mali predsa len hrať inú politickú ligu,“ konštatoval Hrabko s tým, že strana Dobré ráno Slovensko nefiguruje v registri politických strán, takže by bolo korektnejšie hovoriť o vstupe osobností na kandidátnu listinu Demokratov ako o spájaní politických strán.
Stranu Mikuláša Dzurindu Modrí - Európske Slovensko Ministerstvo vnútra (MV) SR zaregistrovalo na základe petície s 12.861 podpismi občanov. „Čo sa týka Modrých, myslím si, že ich čas ešte príde. Sú zaregistrovaní, teraz by ich mal čakať snem, kde si ustanovia orgány a schvália program. A potom môžu viesť oficiálne rokovania o predvolebnej spolupráci, ak ich budú chcieť. Mikuláš Dzurinda ešte môže zohrať značnú úlohu v tom, ako bude vyzerať budúci parlament,“ uzavrel Hrabko.
