Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nie je reálne očakávať veľké šetrenie verejných financií v predvolebnom roku. Uťahovanie opaskov voličom počas kampane by znamenalo pre vládne strany politickú smrť, povedal Hrabko v TASR TV.
Autor Teraz.sk
Bratislava 16. októbra (Teraz.sk) – Parlamentné voľby v Českej republike priniesli voličom nádej na zmenu doterajšej vládnej politiky a zároveň znamenali ťažkú prehru pre tamojšie ľavicové strany. V diskusii na TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Päť percent potrebných na vstup do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky neprekročila Česká strana sociálnodemokratická (ČSSD), ani Komunistická strana Čiech a Moravy (KSČM). „Ľavicové strany „vysalo“ ANO Andreja Babiša. Podľa môjho odhadu najmä komunisti už spievajú labutiu pieseň a zrejme sa už nikdy nedostanú do takej kondície, aby postúpili do Poslaneckej snemovne,“ povedal Hrabko.
„Skôr je možný návrat sociálnych demokratov, ale to všetko je otvorené a je to otázka budúcnosti. Veľmi bude záležať od toho, aký druh politiky a aké spôsoby v politike bude presadzovať nová vládna koalícia,“ dodal. Rysujúca sa päťkoalícia, zložená z doterajších opozičných strán, má podľa Hrabka šancu zlepšiť zlý stav verejných financií a zaviesť novú politickú kultúru. „Majú to v rukách, ako prijmú výzvu od voličov a ako s ňou naložia,“ tvrdí Hrabko.
Hladký prechod moci k novým subjektom by podľa neho mohol komplikovať prezident Miloš Zeman, ktorý sa v minulosti netajil zámerom poveriť rokovaniami o zostavení vlády doterajšieho premiéra Andreja Babiša (ANO). „Záleží na tom, nakoľko je prezidentov zdravotný stav vážny. Nie je žiadnym tajomstvom, že prezident Miloš Zeman je mimoriadne ústavne kreatívny. A po voľbách je prezident silným hráčom,“ pripomenul Hrabko.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová vyhlásila, že pokiaľ by bola v situácii guvernéra Národnej banky Slovenska a exministra financií Petra Kažimíra, aktuálne obvineného z korupcie, veľmi vážne by zvažovala odstúpenie z funkcie pre ochranu mena inštitúcie, ktorú teraz zastupuje. „Pani prezidentka sa vyjadrila diplomaticky, ale čítať sa to dá iba tak, že podľa nej by mal odstúpiť,“ reagoval Hrabko. Dodal, že podľa jeho názoru by odstúpenie v dôsledku obvinenia zo spáchania trestného činu bolo, aj pri rešpektovaní prezumpcie neviny, prejavom politickej kultúry. Neočakáva však, že by tak Peter Kažimír v najbližšom čase urobil.
Skutočnosť, že sa vládne strany dohodli na rozpočte podľa Hrabka ešte nezaručuje, že sa zákon o štátnom rozpočte nebude meniť počas schvaľovania v parlamente, prípadne neskôr novelizáciou. Za nereálny považuje zámer výraznejšie konsolidovať verejné financie v roku 2023. „Nepredpokladám veľké šetrenie v predvolebnom roku, veď by to bola politická smrť vládnych strán. Je to politický nezmysel,“ poznamenal.
Na margo odmietavého stanoviska hnutia Sme rodina k navrhovanej reforme siete nemocníc a súdnej mapy Hrabko poznamenal, že rokovať s cieľom spriechodniť reformy v parlamente by mal premiér Eduard Heger (OĽaNO). „Priestor na dohody je vždy, treba nájsť vôľu a ochotu dohodnúť sa. Je to premiér, kto má u poslancov vyjednávať podporu pre svoje reformy, to žiadny minister nedokáže,“ tvrdí Hrabko.
Na margo protestu, ktorý pripravuje Smer-SD na 17. októbra v Rimavskej Sobote Hrabko povedal, že regionálne mítingy považuje za dobrú stratégiu. „Bratislava nie je pupok Slovenska. Koniec-koncov, Smeru-SD sa oplatilo robiť míting v Košiciach,“ konštatoval. Na otázku, či je korektné organizovať mítingy v čase pandémie, publicista odpovedal, že pokiaľ nie je vyhlásený núdzový stav, ktorý by to zakazoval, nie je na organizácii občianskych protestov nič zlé.
Päť percent potrebných na vstup do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky neprekročila Česká strana sociálnodemokratická (ČSSD), ani Komunistická strana Čiech a Moravy (KSČM). „Ľavicové strany „vysalo“ ANO Andreja Babiša. Podľa môjho odhadu najmä komunisti už spievajú labutiu pieseň a zrejme sa už nikdy nedostanú do takej kondície, aby postúpili do Poslaneckej snemovne,“ povedal Hrabko.
„Skôr je možný návrat sociálnych demokratov, ale to všetko je otvorené a je to otázka budúcnosti. Veľmi bude záležať od toho, aký druh politiky a aké spôsoby v politike bude presadzovať nová vládna koalícia,“ dodal. Rysujúca sa päťkoalícia, zložená z doterajších opozičných strán, má podľa Hrabka šancu zlepšiť zlý stav verejných financií a zaviesť novú politickú kultúru. „Majú to v rukách, ako prijmú výzvu od voličov a ako s ňou naložia,“ tvrdí Hrabko.
Hladký prechod moci k novým subjektom by podľa neho mohol komplikovať prezident Miloš Zeman, ktorý sa v minulosti netajil zámerom poveriť rokovaniami o zostavení vlády doterajšieho premiéra Andreja Babiša (ANO). „Záleží na tom, nakoľko je prezidentov zdravotný stav vážny. Nie je žiadnym tajomstvom, že prezident Miloš Zeman je mimoriadne ústavne kreatívny. A po voľbách je prezident silným hráčom,“ pripomenul Hrabko.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová vyhlásila, že pokiaľ by bola v situácii guvernéra Národnej banky Slovenska a exministra financií Petra Kažimíra, aktuálne obvineného z korupcie, veľmi vážne by zvažovala odstúpenie z funkcie pre ochranu mena inštitúcie, ktorú teraz zastupuje. „Pani prezidentka sa vyjadrila diplomaticky, ale čítať sa to dá iba tak, že podľa nej by mal odstúpiť,“ reagoval Hrabko. Dodal, že podľa jeho názoru by odstúpenie v dôsledku obvinenia zo spáchania trestného činu bolo, aj pri rešpektovaní prezumpcie neviny, prejavom politickej kultúry. Neočakáva však, že by tak Peter Kažimír v najbližšom čase urobil.
Skutočnosť, že sa vládne strany dohodli na rozpočte podľa Hrabka ešte nezaručuje, že sa zákon o štátnom rozpočte nebude meniť počas schvaľovania v parlamente, prípadne neskôr novelizáciou. Za nereálny považuje zámer výraznejšie konsolidovať verejné financie v roku 2023. „Nepredpokladám veľké šetrenie v predvolebnom roku, veď by to bola politická smrť vládnych strán. Je to politický nezmysel,“ poznamenal.
Na margo odmietavého stanoviska hnutia Sme rodina k navrhovanej reforme siete nemocníc a súdnej mapy Hrabko poznamenal, že rokovať s cieľom spriechodniť reformy v parlamente by mal premiér Eduard Heger (OĽaNO). „Priestor na dohody je vždy, treba nájsť vôľu a ochotu dohodnúť sa. Je to premiér, kto má u poslancov vyjednávať podporu pre svoje reformy, to žiadny minister nedokáže,“ tvrdí Hrabko.
Na margo protestu, ktorý pripravuje Smer-SD na 17. októbra v Rimavskej Sobote Hrabko povedal, že regionálne mítingy považuje za dobrú stratégiu. „Bratislava nie je pupok Slovenska. Koniec-koncov, Smeru-SD sa oplatilo robiť míting v Košiciach,“ konštatoval. Na otázku, či je korektné organizovať mítingy v čase pandémie, publicista odpovedal, že pokiaľ nie je vyhlásený núdzový stav, ktorý by to zakazoval, nie je na organizácii občianskych protestov nič zlé.
