Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Peter Pellegrini uprednostnil politickú istotu, keď stavil radšej na Roberta Fica ako Michala Šimečku, povedal v TASR TV J. Hrabko (správa, PODCAST, VIDEO).
Autor Teraz.sk
Bratislava 30. decembra (Teraz.sk) – Parlamentné voľby priniesli úplnú mocenskú zmenu, vládnu koalíciu vytvorili bývalé opozičné strany vedené skúsenými politikmi a prevzatie moci prebieha rýchlo. Pri hodnotení politických udalostí druhého polroka 2023 to v TASR TV povedal publicista Juraj Hrabko.
Medializované výmeny vládnych nominantov na najvyšších pozíciách sú podľa neho len vrcholom ľadovca v porovnaní s tým, čo sa deje vo vnútri inštitúcií. “Nová mocenská garnitúra uchopuje moc rázne, ani sa nenazdáme a uchopí ju úplne,“ konštatoval Hrabko.
Staronoví vládni politici podľa neho ovládajú mechanizmy moci, čo by do budúcnosti malo znamenať, že vládnutie prinesie v porovnaní s predchádzajúcimi troma rokmi menej chaosu a zmätku. „Čo ale nehovorí nič o tom, či to, čo sa bude diať, bude v súlade s demokraciou, ústavou a právnym štátom. Ale chaos a zmätok by mal ustať, rozhodne by nemal byť taký viditeľný, ako za predchádzajúcej vládnej koalície,“ odhadol Hrabko.
Za slovenský „národný šport“ označil skrátené legislatívne konania. „Keď nastúpi nová vláda, môžeme iba tipovať, či prekoná skóre, ktoré držala jej predchodkyňa,“ povedal. Rekord v počte skrátených konaní má podľa Hrabka zatiaľ vládna koalícia z rokov 2020-23, ale časť z týchto skrátených konaní si objektívne vynútili globálne krízy, či už ekonomické alebo koronavírusová.
Vzhľadom na neskorý termín predčasných parlamentných volieb by sa podľa neho možno dalo ako oprávnené akceptovať aj skrátené legislatívne konanie súčasnej vládnej garnitúry vo veciach súvisiacich so štátnym rozpočtom na rok 2024. „Každá vláda si stráži, aby mala rozpočet na ďalší rok schválený, do rozpočtového provizória nechce ísť nikto,“ poznamenal Hrabko.
Kľúčovým politickým rozhodnutím druhého polroka 2023 bolo podľa Hrabka vytvorenie vládnej koalície Smeru-SD, Hlasu-SD a SNS. Upozornil, že obidve volebné obdobia, kedy bola súčasťou vlády SaS, skončili predčasne. „Dalo sa predvídať, že by takto skončila aj ďalšia vláda. Takže Peter Pellegrini uprednostnil politickú istotu, keď stavil radšej na Roberta Fica ako Michala Šimečku,“ povedal Hrabko.
Pripomenul, že v roku 2016 aj Béla Bugár a jeho Most-Híd išiel radšej do koalície so Smerom-SD a SNS, ako s SaS a OĽaNO.
Obdobie pred septembrovými predčasnými parlamentnými voľbami bolo podľa Hrabka poznačené predvolebnou kampaňou, ale aj neštandardnou politikou. „Ak nechcete pod niekým slúžiť, a pán Hamran slúžil pod ministrom Šimkom, tak z funkcie odídete,“ pripomenul, ako prezidentka Zuzana Čaputová v reakcii na výhrady policajných dôstojníkov odvolala ministra vnútra, ktorého krátko predtým sama vybrala do tejto funkcie. „Podľa môjho názoru išlo o mimoústavný, ak nie protiústavný krok,“ povedal Hrabko. Ak by chcel Ivan Šimko prispieť k objasneniu tejto otázky, mohol dať podľa Hrabka podnet na Ústavný súd SR, čo však neurobil.
Na Slovensku podľa Hrabka prebiehal v rokoch 2020-23 v silových zložkách mocenský zápas, aký tu v minulosti ešte nebol. Obvinení boli napokon aj viacerí nominanti vládnej koalície z rokov 2020-23, či už na postoch šéfov Slovenskej informačnej služby alebo Národného bezpečnostného úradu. „Uvidíme, keď budú veci definitívne vyriešené a budeme poznať právoplatné rozhodnutia súdov,“ uzavrel Hrabko.
Medializované výmeny vládnych nominantov na najvyšších pozíciách sú podľa neho len vrcholom ľadovca v porovnaní s tým, čo sa deje vo vnútri inštitúcií. “Nová mocenská garnitúra uchopuje moc rázne, ani sa nenazdáme a uchopí ju úplne,“ konštatoval Hrabko.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Jurajom Hrabkom vo forme PODCASTU nájdete TU.
Staronoví vládni politici podľa neho ovládajú mechanizmy moci, čo by do budúcnosti malo znamenať, že vládnutie prinesie v porovnaní s predchádzajúcimi troma rokmi menej chaosu a zmätku. „Čo ale nehovorí nič o tom, či to, čo sa bude diať, bude v súlade s demokraciou, ústavou a právnym štátom. Ale chaos a zmätok by mal ustať, rozhodne by nemal byť taký viditeľný, ako za predchádzajúcej vládnej koalície,“ odhadol Hrabko.
Za slovenský „národný šport“ označil skrátené legislatívne konania. „Keď nastúpi nová vláda, môžeme iba tipovať, či prekoná skóre, ktoré držala jej predchodkyňa,“ povedal. Rekord v počte skrátených konaní má podľa Hrabka zatiaľ vládna koalícia z rokov 2020-23, ale časť z týchto skrátených konaní si objektívne vynútili globálne krízy, či už ekonomické alebo koronavírusová.
Vzhľadom na neskorý termín predčasných parlamentných volieb by sa podľa neho možno dalo ako oprávnené akceptovať aj skrátené legislatívne konanie súčasnej vládnej garnitúry vo veciach súvisiacich so štátnym rozpočtom na rok 2024. „Každá vláda si stráži, aby mala rozpočet na ďalší rok schválený, do rozpočtového provizória nechce ísť nikto,“ poznamenal Hrabko.
Kľúčovým politickým rozhodnutím druhého polroka 2023 bolo podľa Hrabka vytvorenie vládnej koalície Smeru-SD, Hlasu-SD a SNS. Upozornil, že obidve volebné obdobia, kedy bola súčasťou vlády SaS, skončili predčasne. „Dalo sa predvídať, že by takto skončila aj ďalšia vláda. Takže Peter Pellegrini uprednostnil politickú istotu, keď stavil radšej na Roberta Fica ako Michala Šimečku,“ povedal Hrabko.
Pripomenul, že v roku 2016 aj Béla Bugár a jeho Most-Híd išiel radšej do koalície so Smerom-SD a SNS, ako s SaS a OĽaNO.
Obdobie pred septembrovými predčasnými parlamentnými voľbami bolo podľa Hrabka poznačené predvolebnou kampaňou, ale aj neštandardnou politikou. „Ak nechcete pod niekým slúžiť, a pán Hamran slúžil pod ministrom Šimkom, tak z funkcie odídete,“ pripomenul, ako prezidentka Zuzana Čaputová v reakcii na výhrady policajných dôstojníkov odvolala ministra vnútra, ktorého krátko predtým sama vybrala do tejto funkcie. „Podľa môjho názoru išlo o mimoústavný, ak nie protiústavný krok,“ povedal Hrabko. Ak by chcel Ivan Šimko prispieť k objasneniu tejto otázky, mohol dať podľa Hrabka podnet na Ústavný súd SR, čo však neurobil.
Na Slovensku podľa Hrabka prebiehal v rokoch 2020-23 v silových zložkách mocenský zápas, aký tu v minulosti ešte nebol. Obvinení boli napokon aj viacerí nominanti vládnej koalície z rokov 2020-23, či už na postoch šéfov Slovenskej informačnej služby alebo Národného bezpečnostného úradu. „Uvidíme, keď budú veci definitívne vyriešené a budeme poznať právoplatné rozhodnutia súdov,“ uzavrel Hrabko.
