Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Koalícia vyšla z druhého polroku 2016 ako konsolidovaná, opozícii sa nepodarilo využiť efekt svojich letných protestov, posilnila sa však ĽS-NS, hodnotil v TABLET.TV Juraj Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 31. decembra (Teraz.sk) – Slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie bolo podľa očakávania úspešné, zásadný prielom v európskej kríze však neprinieslo. Európe naopak pribudol ďalší problém v podobe nevyspytateľného Donalda Trumpa. Koalícia vyšla z druhého polroku 2016 ako konsolidovaná, opozícii sa nepodarilo využiť efekt svojich letných protestov, posilnila sa však strana Mariana Kotlebu. V diskusii na TABLET.TV to uviedol Juraj Hrabko.
Na otázku, prečo sa septembrový Bratislavský summit EÚ konal bez Veľkej Británie odpovedal, že sa na ňom zrejme chceli ostatné štáty poradiť, ako budú vyjednávať o brexite. Za menej pravdepodobné považuje to, že chcelo zvyšných 27 štátov vydať signál o svojej súdržnosti. „Všetci vieme, že ostatných 27 krajín pokope drží, nikto neavizoval žiadne referendum o vystúpení z Európskej únie,“ poznamenal. „Celkom som tomu nerozumel, ten summit pokojne mohol byť aj s účasťou Veľkej Británie. Možno by aj bolo lepšie, keby bol, alebo aspoň jeho časť,“ dodal Hrabko.
Slovenské predsedníctvo bolo podľa neho štandardné. Otvorilo aj tému alternatívneho riešenia utečeneckých kvót, podľa Hrabka sa však nestretlo s pochopením. „Pôvodný názov bol Flexibilná solidarita. Ale ako sa stupňoval odpor, lebo solidarita buď je alebo nie je, zmenilo Slovensko názov z flexibilnej solidarity na efektívnu. To sa nedá takto riešiť. To, že kvóty sú pretrvávajúci problém, je tiež pravda,“ konštatoval Hrabko.
„Systém efektívnej solidarity môže fungovať, keď bude mať Európa situáciu pod kontrolou. A to ani zďaleka tak nie je,“ zdôraznil Hrabko.
Začiatok druhého polroka na domácej politickej scéne nebol len v znamení predsedníctva, ale aj celoletných protestov opozície pred komplexom Bonaparte. „Ich politický význam bol skôr malý. A vidím ho v tom, že sa OĽaNO/NOVA a SaS podarilo na tie mítingy pred Bonaparte dostať ľudí aj počas letných prázdnin a dovoleniek. Bol to od týchto dvoch strán obdivuhodný výkon. O malosti hovorím preto, že ho neskôr nedokázali zužitkovať na parlamentnej pôde,“ poznamenal.
Následný mierny pokles preferencií OĽaNO a nárast SaS sa podľa Hrabka nedá prisudzovať samotnej organizácii protestov, ako skôr štandardnejšiemu poňatiu politiky v podaní SaS. Zaujímavé je podľa neho postupné posilňovanie Kotlebovho ĽS-NS. Nie je podľa neho spôsobené silou politickej agendy, ale úspešnosťou strany v marketingových aktivitách na sociálnych sieťach.
Koalícia sa zmenšila zo štvorčlennej na trojčlennú, má však podľa Hrabka stabilizované preferencie, aj väčšinu v parlamente.
Najvýznamnejšou udalosťou svetovej politiky v druhom polroku 2016 boli podľa Hrabka prezidentské voľby v USA. „Predsa len sa ukázalo, že Hillary Clinton má väčšiu podporu voličov, ale systém je taký, aký, aký je a každý ho pozná. Víťazom a americkým prezidentom je Donald Trump,“ konštatoval.
„To uvidíme,“ reagoval Hrabko na otázku, čo znamená Trumpovo víťazstvo pre Európu a Slovensko. „Z toho, ako som sledoval Donalda Trumpa doteraz, sa obávam, že to neveští veľa dobrého,“ uzavrel Hrabko.
Na otázku, prečo sa septembrový Bratislavský summit EÚ konal bez Veľkej Británie odpovedal, že sa na ňom zrejme chceli ostatné štáty poradiť, ako budú vyjednávať o brexite. Za menej pravdepodobné považuje to, že chcelo zvyšných 27 štátov vydať signál o svojej súdržnosti. „Všetci vieme, že ostatných 27 krajín pokope drží, nikto neavizoval žiadne referendum o vystúpení z Európskej únie,“ poznamenal. „Celkom som tomu nerozumel, ten summit pokojne mohol byť aj s účasťou Veľkej Británie. Možno by aj bolo lepšie, keby bol, alebo aspoň jeho časť,“ dodal Hrabko.
Slovenské predsedníctvo bolo podľa neho štandardné. Otvorilo aj tému alternatívneho riešenia utečeneckých kvót, podľa Hrabka sa však nestretlo s pochopením. „Pôvodný názov bol Flexibilná solidarita. Ale ako sa stupňoval odpor, lebo solidarita buď je alebo nie je, zmenilo Slovensko názov z flexibilnej solidarity na efektívnu. To sa nedá takto riešiť. To, že kvóty sú pretrvávajúci problém, je tiež pravda,“ konštatoval Hrabko.
„Systém efektívnej solidarity môže fungovať, keď bude mať Európa situáciu pod kontrolou. A to ani zďaleka tak nie je,“ zdôraznil Hrabko.
Začiatok druhého polroka na domácej politickej scéne nebol len v znamení predsedníctva, ale aj celoletných protestov opozície pred komplexom Bonaparte. „Ich politický význam bol skôr malý. A vidím ho v tom, že sa OĽaNO/NOVA a SaS podarilo na tie mítingy pred Bonaparte dostať ľudí aj počas letných prázdnin a dovoleniek. Bol to od týchto dvoch strán obdivuhodný výkon. O malosti hovorím preto, že ho neskôr nedokázali zužitkovať na parlamentnej pôde,“ poznamenal.
Následný mierny pokles preferencií OĽaNO a nárast SaS sa podľa Hrabka nedá prisudzovať samotnej organizácii protestov, ako skôr štandardnejšiemu poňatiu politiky v podaní SaS. Zaujímavé je podľa neho postupné posilňovanie Kotlebovho ĽS-NS. Nie je podľa neho spôsobené silou politickej agendy, ale úspešnosťou strany v marketingových aktivitách na sociálnych sieťach.
Koalícia sa zmenšila zo štvorčlennej na trojčlennú, má však podľa Hrabka stabilizované preferencie, aj väčšinu v parlamente.
Najvýznamnejšou udalosťou svetovej politiky v druhom polroku 2016 boli podľa Hrabka prezidentské voľby v USA. „Predsa len sa ukázalo, že Hillary Clinton má väčšiu podporu voličov, ale systém je taký, aký, aký je a každý ho pozná. Víťazom a americkým prezidentom je Donald Trump,“ konštatoval.
„To uvidíme,“ reagoval Hrabko na otázku, čo znamená Trumpovo víťazstvo pre Európu a Slovensko. „Z toho, ako som sledoval Donalda Trumpa doteraz, sa obávam, že to neveští veľa dobrého,“ uzavrel Hrabko.
