Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ak by chcelo KDH naozaj ochrániť slovenské eurofondy, začalo by rokovania v Európskej ľudovej strane, kde je členom, povedal Hrabko. (správa, PODCAST, VIDEO)
Autor Teraz.sk
Bratislava 20. apríla (Teraz.sk) – Európska únia nemá možnosť a ani nesmie namietať proti výsledkom parlamentných volieb v členskej krajine zmenami v podpore formou eurofondov. Môže však reagovať na konkrétne kroky, ktoré nová vláda po nástupe do funkcie robí. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Reagoval tým na vyjadrenie europoslankyne Miriam Lexmann, podľa ktorej KDH nechce, aby boli slovenskí občania trestaní za zvolenie vlády Roberta Fica odobraním eurofondov. V tomto zmysle KDH zaslalo aj list predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyen.
Hnutie podľa Miriam Lexmann na domácej pôde urobilo všetko preto, aby Úrad špeciálnej prokuratúry nebol zrušený, agenda ďalšej existencie alebo zrušenia tohto úradu však podľa KDH patrí do výlučnej kompetencie členských štátov a nemala by sa riešiť na úrovni únie.
Podľa Hrabka sa nedá vylúčiť, že KDH tento list zaslalo aj v súvislosti s rozbiehajúcou sa kampaňou pred voľbami do Európskeho parlamentu (EP). „Je to posolstvo dovnútra Slovenskej republiky, nie navonok,“ konštatoval Hrabko. Ak by chcelo KDH skutočne zastaviť riešenie tejto témy v súvislosti s eurofondami na úrovni Európskej únie, neobracalo by sa podľa neho listom na predsedníčku EK, ale začalo by rokovať vo vnútri Európskej ľudovej strany (EPP), do ktorej patrí.
„To by bola iná káva,“ upozornil Hrabko, že EPP je aktuálne najsilnejšou politickou silou v europarlamente a zmena jej názoru by mala veľkú politickú váhu.
Na margo rozhodnutia strany Hlas-SD nominovať na post predsedu parlamentu aktuálneho ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richarda Rašiho, Hrabko povedal, že si strana uplatnila nárok, ktorý jej vyplýva z koaličnej zmluvy. Aktuálna koaličná zmluva podľa neho nerieši, že by sa po prípadnom zvolení Petra Pellegriniho za prezidenta malo nejako meniť prerozdelenie pozícií pre jednotlivých členov koalície. „Koaličná zmluva je podpísaná a platí dovtedy, kým nepríde k jej zmene alebo ju niektorý člen koalície nevypovie,“ konštatoval Hrabko.
Kým však koaličná zmluva platí, je podľa Hrabka v záujme členov koalície ju dodržiavať. „Premiérovi Robertovi Ficovi musí záležať na tom, aby vzťahy v koalícii boli pracovné, nemusia byť priateľské. Aby dohody, ktoré sa podpísali, boli rešpektované a dodržiavané,“ povedal Hrabko.
Odvolanie Jána Mazáka z postu predsedu Súdnej rady podľa Hrabka znamená, že popri Národnej rade SR budeme mať ďalšiu z kľúčových inštitúcií dočasne riadenú podpredsedom. „Pán Mazák je prvým predsedom Súdnej rady, ktorý bol zo svojej funkcie odvolaný, doteraz sa to nestalo,“ poznamenal Hrabko s tým, že odvolaním z predsedníckej funkcie Mazák nestratil funkciu člena Súdnej rady.
Rozhodnutie o predsedovi považuje Hrabko za výsostne vnútornú záležitosť Súdnej rady. „Súdna rada riešila svoj problém a riešila ho opakovane, prvé hlasovanie o zbavení funkcie predsedu pána Mazáka bolo už koncom minulého roka. Dôvody, ktoré uvádzali a uvádzajú navrhovatelia boli a ostávajú veľmi vážne,“ uzavrel Hrabko.
Reagoval tým na vyjadrenie europoslankyne Miriam Lexmann, podľa ktorej KDH nechce, aby boli slovenskí občania trestaní za zvolenie vlády Roberta Fica odobraním eurofondov. V tomto zmysle KDH zaslalo aj list predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyen.
Hnutie podľa Miriam Lexmann na domácej pôde urobilo všetko preto, aby Úrad špeciálnej prokuratúry nebol zrušený, agenda ďalšej existencie alebo zrušenia tohto úradu však podľa KDH patrí do výlučnej kompetencie členských štátov a nemala by sa riešiť na úrovni únie.
UPOZORNENIE: Rozhovor s J. Hrabkom vo forme PODCASTU nájdete TU.
Podľa Hrabka sa nedá vylúčiť, že KDH tento list zaslalo aj v súvislosti s rozbiehajúcou sa kampaňou pred voľbami do Európskeho parlamentu (EP). „Je to posolstvo dovnútra Slovenskej republiky, nie navonok,“ konštatoval Hrabko. Ak by chcelo KDH skutočne zastaviť riešenie tejto témy v súvislosti s eurofondami na úrovni Európskej únie, neobracalo by sa podľa neho listom na predsedníčku EK, ale začalo by rokovať vo vnútri Európskej ľudovej strany (EPP), do ktorej patrí.
„To by bola iná káva,“ upozornil Hrabko, že EPP je aktuálne najsilnejšou politickou silou v europarlamente a zmena jej názoru by mala veľkú politickú váhu.
Na margo rozhodnutia strany Hlas-SD nominovať na post predsedu parlamentu aktuálneho ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richarda Rašiho, Hrabko povedal, že si strana uplatnila nárok, ktorý jej vyplýva z koaličnej zmluvy. Aktuálna koaličná zmluva podľa neho nerieši, že by sa po prípadnom zvolení Petra Pellegriniho za prezidenta malo nejako meniť prerozdelenie pozícií pre jednotlivých členov koalície. „Koaličná zmluva je podpísaná a platí dovtedy, kým nepríde k jej zmene alebo ju niektorý člen koalície nevypovie,“ konštatoval Hrabko.
Kým však koaličná zmluva platí, je podľa Hrabka v záujme členov koalície ju dodržiavať. „Premiérovi Robertovi Ficovi musí záležať na tom, aby vzťahy v koalícii boli pracovné, nemusia byť priateľské. Aby dohody, ktoré sa podpísali, boli rešpektované a dodržiavané,“ povedal Hrabko.
Odvolanie Jána Mazáka z postu predsedu Súdnej rady podľa Hrabka znamená, že popri Národnej rade SR budeme mať ďalšiu z kľúčových inštitúcií dočasne riadenú podpredsedom. „Pán Mazák je prvým predsedom Súdnej rady, ktorý bol zo svojej funkcie odvolaný, doteraz sa to nestalo,“ poznamenal Hrabko s tým, že odvolaním z predsedníckej funkcie Mazák nestratil funkciu člena Súdnej rady.
Rozhodnutie o predsedovi považuje Hrabko za výsostne vnútornú záležitosť Súdnej rady. „Súdna rada riešila svoj problém a riešila ho opakovane, prvé hlasovanie o zbavení funkcie predsedu pána Mazáka bolo už koncom minulého roka. Dôvody, ktoré uvádzali a uvádzajú navrhovatelia boli a ostávajú veľmi vážne,“ uzavrel Hrabko.
