Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Publicista J.Hrabko v TABLET.TV uviedol, že rozumie argumentom Jaroslava Pašku o tom, že Smer-SD nechce uvoľniť posty v regiónoch, ale nerozumie jeho pocitom ohľadom tlaku z Úradu vlády na SNS.
Autor Teraz.sk
Bratislava 10. augusta (Teraz.sk) – Rozhodnutie predsedu SNS Andreja Danka vypovedať koaličnú zmluvu bez toho, že by národniari opustili automaticky aj koalíciu, nemá na Slovensku precedens a svojou závažnosťou nie je adekvátne k problémom, kvôli ktorým SNS k tomuto kroku pristúpila. V diskusii na TABLET.TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška naznačil, že rozdelenie postov v štátnej správe v regiónoch neprebehlo tak, ako bolo dohodnuté počas koaličných rokovaní. Paška má tiež podozrenie, že kauzu eurofondy iniciovali ľudia z Úradu vlády v spolupráci s OĽaNO s cieľom diskreditovať SNS.
„Rozumiem Jaroslavovi Paškovi, keď hovorí o obsadení postov, ale nerozumiem tomu druhému, čo hovoril. Lebo hovoril, že majú pocit, že to z Úradu vlády ide smerom na nich,“ reaguje Hrabko. „Keď Jaroslav Paška hovorí o svojich pocitoch, tak na základe pocitov sa k takémuto vážnemu kroku nepristupuje,“ upozornil.
Boj o voliča podľa Hrabka prebieha počas celého volebného obdobia aj medzi koaličnými stranami. „Je to pochopiteľné, veď Robert Fico má vlastnú stranu a Béla Bugár vlastnú stranu, oni nie sú rodina Nerozborných. Každý sa snaží uchmatnúť voličov toho druhého, počas celého volebného obdobia. Toho si musí byť vedomý aj Andrej Danko,“ povedal.
Argument o obsadzovaní postov v štátnej správe Hrabko akceptuje. „Viem, že SNS sa cíti dotknutá, povedal to aj prvý podpredseda Jaroslav Paška, že sa strana v regiónoch nedostáva k moci, hoci to majú sľúbené. Iste, veď Smer v minulom volebnom období, keď vládol sám, ovládol celú štátnu moc a pozametal vo všetkých kútoch. A teraz sa mu ťažko ustupuje z pozícií. Ako má povedať tým ľuďom, ktorí mu znovu pomohli vyhrať voľby, že musia odísť, lebo Smer už je teraz v koalícii? Ale takto sa veci neriešia,“ povedal Hrabko.
Jednostranné vypovedanie koaličnej zmluvy bude mať podľa neho za následok, že táto vláda už nebude môcť argumentovať dlhodobo starostlivo pestovaným mýtom o svojej stabilite. Teoreticky je možné, že sa bude robiť dodatok ku koaličnej zmluve, prípadne sa bude pripravovať nová, za určitých okolností by sa mohlo meniť aj Programové vyhlásenie vlády. Hrabko však zásadné zmeny neočakáva.
„Politicky to neznamená nič, len to, že vo vnútri koalície je spor. Neznamená to koniec tejto koalície, to by sa muselo stať niečo úplne iné,“ komentuje vypovedanie koaličnej dohody. „Nerozumiem tomu, prečo to Andrej Danko urobil takýmto spôsobom. Nikoho vopred neinformoval, dokonca ani Bélu Bugára, s ktorým má v poslednej dobe kamarátske vzťahy,“ povedal Hrabko, podľa ktorého sa predseda SNS týmto krokom „znedôveryhodnil“.
„Ak to zoberieme vážne, nie je žiadna "sranda" vypovedať koaličnú zmluvu. Svojho času to urobilo KDH, stiahlo svojich ministrov, odišlo z vlády, Pavol Hrušovský sa okamžite vzdal postu predsedu parlamentu,“ spomína Hrabko. „Poznáme aj iný príklad, Richard Sulík (SaS) musel byť z postu predsedu parlamentu odvolaný, lebo sa nechcel vzdať. Ministri ostali na svojich miestach, Ľubomír Galko dokonca ministroval aj potom, čo ho prezident odvolal z funkcie. Máme také aj onaké spôsoby, Andrej Danko prišiel s novým. Vypovedal koaličnú zmluvu, ale chce ostať v koalícii,“ dodal.
„Uvidíme o niekoľko týždňov, čo znamená Dankovo „až nadoraz“, čo si dokáže vyboxovať,“ povedal. „Nevylučujem nejaké kozmetické zmeny. Teraz sa hrá iba o to, že niekto musí ustúpiť a Robert Fico nemôže ustupovať večne,“ dodal Hrabko s tým, že strany vládnej koalície budú chcieť spor vyriešiť bez toho, aby stratili tvár. „Problémy, ktoré v koalícii sú, sa tým neodstránia,“ upozornil.
„Ak chcú byť pri moci, nemajú inú možnosť, len sa dohodnúť. Inak budú riskovať predčasné voľby a ľahko si môžu spočítať, v koho prospech môžu dopadnúť,“ zdôraznil Hrabko.
Hoci SaS vyhlásila, že je pripravená na vládnu zodpovednosť aj predčasné voľby, podľa Hrabka je to len rétorika a dnešná opozícia vôbec nie je v stave vládnu krízu využiť. „V tejto situácii nevidím stranu, ktorá by bola ochotná a schopná nahradiť niektorého z aktuálnych koaličných partnerov,“ poznamenal.
„Ak by boli mimovládne strany sformované, akože nie sú, tak túto príležitosť využijú. Ako sa to stalo v roku 1998, kedy mal mimovládne strany sformované Mikuláš Dzurinda. Vtedy povedali, že neodvolajú Vladimíra Mečiara, aj keby sa o to mohli pokúsiť a možno by to bolo úspešné. Nechali ho, nech si to „vyje“ až do konca a išli do normálnych volieb,“ komentoval.
„Ale tu nie je sformované nič. Vyhlásenie SaS, že sú schopní vládnuť a sú ochotní ísť do predčasných volieb, je iba rétorika. Nie je to ničím podložené. Vidíme to aj na tom, že SaS má opozičnú dohodu s OĽaNO, ale každý vystupuje sám. Jednoducho tu chýba zmysluplná alternatíva,“ povedal. „Je to smutné, ale iná šanca, ako táto vládna koalícia, tu nie je,“ dodal Hrabko.
Skutočnosť, že v takmer všetkých doterajších vládnych koalíciách vypukli v období pred schvaľovaním druhého rozpočtu spory, ktoré napokon viedli k dôležitým zmenám, podľa Hrabka nesúvisí ani s tvorbou rozpočtu, ani s etapou volebného obdobia. „Ak si zoberieme všetky tie koalície, prípadne vládu samotného Smeru, všetky tie krízy súviseli s ozajstnými politickými problémami. Vždy to boli problémy iného politického druhu,“ povedal.
Na argument opozície, že vyvolaním koaličnej krízy chcel Andrej Danko prekryť eurofondovú kauzu svojho ministra Petra Plavčana Hrabko povedal, že minister sa tejto téme aj tak nevyhne. Okrem iného aj preto, že opozícia na koniec augusta avizuje iniciovanie mimoriadnej schôdze parlamentu s cieľom vysloviť Plavčanovi nedôveru.
„Minister školstva sa debate o eurofondoch nevyhne. Osobne považujem za chybu, že sa mimovládni poslanci rozhodli zvolať mimoriadnu schôdzu s cieľom odvolať ministra už v auguste, ale je to ich právo,“ povedal Hrabko. Už v minulosti sa vyjadril, že v letnom čase bude mať opozícia problém zhromaždiť na schôdzi aj všetkých vlastných poslancov.
Úspech odvolávania Hrabko nepredpokladá, zmysel schôdze vidí skôr v diskusii. „Minister Plavčan ostane ministrom dovtedy, kým to Andrej Danko bude chcieť. Ale Robert Fico už nebude môcť používať argument o stabilite vlády,“ uzavrel.
Prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška naznačil, že rozdelenie postov v štátnej správe v regiónoch neprebehlo tak, ako bolo dohodnuté počas koaličných rokovaní. Paška má tiež podozrenie, že kauzu eurofondy iniciovali ľudia z Úradu vlády v spolupráci s OĽaNO s cieľom diskreditovať SNS.
„Rozumiem Jaroslavovi Paškovi, keď hovorí o obsadení postov, ale nerozumiem tomu druhému, čo hovoril. Lebo hovoril, že majú pocit, že to z Úradu vlády ide smerom na nich,“ reaguje Hrabko. „Keď Jaroslav Paška hovorí o svojich pocitoch, tak na základe pocitov sa k takémuto vážnemu kroku nepristupuje,“ upozornil.
Boj o voliča podľa Hrabka prebieha počas celého volebného obdobia aj medzi koaličnými stranami. „Je to pochopiteľné, veď Robert Fico má vlastnú stranu a Béla Bugár vlastnú stranu, oni nie sú rodina Nerozborných. Každý sa snaží uchmatnúť voličov toho druhého, počas celého volebného obdobia. Toho si musí byť vedomý aj Andrej Danko,“ povedal.
Argument o obsadzovaní postov v štátnej správe Hrabko akceptuje. „Viem, že SNS sa cíti dotknutá, povedal to aj prvý podpredseda Jaroslav Paška, že sa strana v regiónoch nedostáva k moci, hoci to majú sľúbené. Iste, veď Smer v minulom volebnom období, keď vládol sám, ovládol celú štátnu moc a pozametal vo všetkých kútoch. A teraz sa mu ťažko ustupuje z pozícií. Ako má povedať tým ľuďom, ktorí mu znovu pomohli vyhrať voľby, že musia odísť, lebo Smer už je teraz v koalícii? Ale takto sa veci neriešia,“ povedal Hrabko.
Stabilita vlády
Jednostranné vypovedanie koaličnej zmluvy bude mať podľa neho za následok, že táto vláda už nebude môcť argumentovať dlhodobo starostlivo pestovaným mýtom o svojej stabilite. Teoreticky je možné, že sa bude robiť dodatok ku koaličnej zmluve, prípadne sa bude pripravovať nová, za určitých okolností by sa mohlo meniť aj Programové vyhlásenie vlády. Hrabko však zásadné zmeny neočakáva.
„Politicky to neznamená nič, len to, že vo vnútri koalície je spor. Neznamená to koniec tejto koalície, to by sa muselo stať niečo úplne iné,“ komentuje vypovedanie koaličnej dohody. „Nerozumiem tomu, prečo to Andrej Danko urobil takýmto spôsobom. Nikoho vopred neinformoval, dokonca ani Bélu Bugára, s ktorým má v poslednej dobe kamarátske vzťahy,“ povedal Hrabko, podľa ktorého sa predseda SNS týmto krokom „znedôveryhodnil“.
„Ak to zoberieme vážne, nie je žiadna "sranda" vypovedať koaličnú zmluvu. Svojho času to urobilo KDH, stiahlo svojich ministrov, odišlo z vlády, Pavol Hrušovský sa okamžite vzdal postu predsedu parlamentu,“ spomína Hrabko. „Poznáme aj iný príklad, Richard Sulík (SaS) musel byť z postu predsedu parlamentu odvolaný, lebo sa nechcel vzdať. Ministri ostali na svojich miestach, Ľubomír Galko dokonca ministroval aj potom, čo ho prezident odvolal z funkcie. Máme také aj onaké spôsoby, Andrej Danko prišiel s novým. Vypovedal koaličnú zmluvu, ale chce ostať v koalícii,“ dodal.
„Uvidíme o niekoľko týždňov, čo znamená Dankovo „až nadoraz“, čo si dokáže vyboxovať,“ povedal. „Nevylučujem nejaké kozmetické zmeny. Teraz sa hrá iba o to, že niekto musí ustúpiť a Robert Fico nemôže ustupovať večne,“ dodal Hrabko s tým, že strany vládnej koalície budú chcieť spor vyriešiť bez toho, aby stratili tvár. „Problémy, ktoré v koalícii sú, sa tým neodstránia,“ upozornil.
„Ak chcú byť pri moci, nemajú inú možnosť, len sa dohodnúť. Inak budú riskovať predčasné voľby a ľahko si môžu spočítať, v koho prospech môžu dopadnúť,“ zdôraznil Hrabko.
Opozičná alternatíva
Hoci SaS vyhlásila, že je pripravená na vládnu zodpovednosť aj predčasné voľby, podľa Hrabka je to len rétorika a dnešná opozícia vôbec nie je v stave vládnu krízu využiť. „V tejto situácii nevidím stranu, ktorá by bola ochotná a schopná nahradiť niektorého z aktuálnych koaličných partnerov,“ poznamenal.
„Ak by boli mimovládne strany sformované, akože nie sú, tak túto príležitosť využijú. Ako sa to stalo v roku 1998, kedy mal mimovládne strany sformované Mikuláš Dzurinda. Vtedy povedali, že neodvolajú Vladimíra Mečiara, aj keby sa o to mohli pokúsiť a možno by to bolo úspešné. Nechali ho, nech si to „vyje“ až do konca a išli do normálnych volieb,“ komentoval.
„Ale tu nie je sformované nič. Vyhlásenie SaS, že sú schopní vládnuť a sú ochotní ísť do predčasných volieb, je iba rétorika. Nie je to ničím podložené. Vidíme to aj na tom, že SaS má opozičnú dohodu s OĽaNO, ale každý vystupuje sám. Jednoducho tu chýba zmysluplná alternatíva,“ povedal. „Je to smutné, ale iná šanca, ako táto vládna koalícia, tu nie je,“ dodal Hrabko.
Skutočnosť, že v takmer všetkých doterajších vládnych koalíciách vypukli v období pred schvaľovaním druhého rozpočtu spory, ktoré napokon viedli k dôležitým zmenám, podľa Hrabka nesúvisí ani s tvorbou rozpočtu, ani s etapou volebného obdobia. „Ak si zoberieme všetky tie koalície, prípadne vládu samotného Smeru, všetky tie krízy súviseli s ozajstnými politickými problémami. Vždy to boli problémy iného politického druhu,“ povedal.
Odvolávanie ministra školstva
Na argument opozície, že vyvolaním koaličnej krízy chcel Andrej Danko prekryť eurofondovú kauzu svojho ministra Petra Plavčana Hrabko povedal, že minister sa tejto téme aj tak nevyhne. Okrem iného aj preto, že opozícia na koniec augusta avizuje iniciovanie mimoriadnej schôdze parlamentu s cieľom vysloviť Plavčanovi nedôveru.
„Minister školstva sa debate o eurofondoch nevyhne. Osobne považujem za chybu, že sa mimovládni poslanci rozhodli zvolať mimoriadnu schôdzu s cieľom odvolať ministra už v auguste, ale je to ich právo,“ povedal Hrabko. Už v minulosti sa vyjadril, že v letnom čase bude mať opozícia problém zhromaždiť na schôdzi aj všetkých vlastných poslancov.
Úspech odvolávania Hrabko nepredpokladá, zmysel schôdze vidí skôr v diskusii. „Minister Plavčan ostane ministrom dovtedy, kým to Andrej Danko bude chcieť. Ale Robert Fico už nebude môcť používať argument o stabilite vlády,“ uzavrel.
