Kauzu s diplomovkou zatiaľ premiér podľa Hrabka marketingovo zvláda, jeho plagiátorstvo mu však budú pripomínať ešte dlho.
Autor TASR
Bratislava 23. júla (Teraz.sk) – Opozícia si podaním návrhu na vyslovenie nedôvery premiérovi Igorovi Matovičovi (OĽaNO) kvôli kauze jeho diplomovej práce a podľa nej nezvládnutými rokovaniami na samite v Bruseli štandardne plní svoju kontrolnú úlohu, takýto postup sa podľa publicistu Juraja Hrabka dal očakávať. „Viete si predstaviť, že by Robert Fico (Smer-SD) pochválil Igora Matoviča za to, s akými dobrými výsledkami prišiel z Bruselu? Toto si naozaj nedokážem predstaviť,“ povedal Hrabko v diskusii na Tablet.tv.
„Vláda sa zasa bude vždy chváliť, neviem si predstaviť ani to, že by napríklad minister zahraničných vecí vyhlásil, že premiér mohol na samite vyrokovať viac,“ dodal publicista.
Reálne odvolanie predsedu vlády z funkcie Hrabko neočakáva, hlavný zmysel schôdze vidí v diskusii poslancov o kontroverzných témach. Samotný Matovič podľa neho zatiaľ komunikáciu kauzy svojej diplomovej práce marketingovo a politicky zvláda, čo však nič nemení na podstate veci.
„Tu vôbec nejde o kvalitu študentských prác, o to, či Igor Matovič citoval toho alebo toho, ale že vlastnoručne podpísal čestné prehlásenie, že tú prácu vypracoval sám a citoval všetko, ako mal,“ poznamenal Hrabko s tým, že nálepku plagiátora, ktorý nechcel voči sebe vyvodiť zodpovednosť, budú odteraz opoziční politici premiérovi dávať rovnako často, ako to on robil v prípade Andreja Danka.
Diskusia o tom, či mal premiér v Bruseli rokovať inak, ako to urobil, je podľa Hrabka už zbytočná a politici by sa mali sústrediť skôr na riešenie otázky, ako čo najefektívnejšie európske prostriedky čerpať. „Celá debata je podľa môjho názoru už o ničom, peniaze sú rozdelené. Zásadné zmeny v tom neurobí ani Európsky parlament, bude to platiť tak, ako je to dohodnuté a uvidíme, ako si s tým Slovensko poradí,“ povedal Hrabko.
„Myslím si, že vláda má dostatok odborníkov, na ministerstvách sedia aj skúsení úradníci, ktorí vedia, ako to chodí. Ale v prvom rade pôjde o politické rozhodnutie vlády a koaličných partnerov. Treba pripomenúť, že nič nie je zadarmo a budeme to musieť my a ďalšie generácie zaplatiť,“ upozornil.
Hrabko súhlasí s názorom, že ak má náš štát rýchlo a efektívne čerpať v priemere šesť miliárd eur ročne, budú potrebné legislatívne zmeny. „Myslím si, že prinajmenšom verejné obstarávania bude treba nejakým spôsobom prekopať, lebo je to veľmi zdĺhavé. Je nonsens, ak v takýchto prípadoch trvá verejné obstarávanie dva-tri roky,“ povedal.
Na margo premiérovej komunikácie na sociálnych sieťach z obdobia rokovaní v Bruseli, ktorú opoziční politici kritizujú ako nedôstojnú, Hrabko povedal, že v tomto štýle informovania bude podľa neho pokračovať. „Stále ako by si neuvedomoval, že je premiér a nemal by sa preto správať ako opozičný politik. Ale on ten rozdiel nevníma a pokiaľ mu to ľudia akceptujú, hlavne jeho voliči a sympatizanti, tak v tom bude pokračovať. Ak zistí úbytok hlasov, tak to prehodnotí,“ odhadol.
Ministerstvo spravodlivosti pripravuje novelu vysokoškolského zákona, ktorá samotným vysokým školám umožní spätne preverovať práce svojich študentov. Ak objavia hrubé chyby, budú môcť začať voči bývalému študentovi správne konanie, ktoré môže skončiť napísaním novej práce, dobrovoľným vzdaním sa titulu, alebo zaradením mena študenta na tzv. čiernu listinu.
Pri výbere uchádzačov o funkcie, pri ktorých sa vyžaduje vysoký morálny kredit by potom mohli zodpovedné orgány prihliadať aj na túto čiernu listinu. „To by muselo byť napísané priamo v tom zákone, že sa nemôže uchádzať o verejnú funkciu. Ja v tom veľký význam nevidím. Treba si ešte počkať na paragrafové znenie, ale pripadá mi to ako chytanie kocúra za chvost. Tým sa nevyrieši absolútne nič. Veď to nie je iba o tom, že študent podvádzal, je to v prvom rade zlyhanie vysokej školy, na ktorej robil skúšky. Vysoká škola by išla sama proti sebe, keby s niečím takýmto súhlasila,“ reagoval Hrabko.
Rada prokurátorov navrhla prezidentke Zuzane Čaputovej, aby zvážila vrátenie novely zákona o prokuratúre do parlamentu. Podľa Hrabka by hlava štátu pri svojom rozhodovaní určite nemala brať do úvahy skutočnosť, že vládna koalícia má dostatok hlasov na prelomenie veta.
„Prezidentka Zuzana Čaputová už svoju cestu slovami vytýčila a teraz pôjde iba o to, či to naplní aj činmi. Keď bol návrh zákona predložený, kritizovala ho. Je tam množstvo vágnych ustanovení. Politici získavajú moc nad generálnym prokurátorom. Bude záležať iba na počte hlasov, ak ich budú mať dostatočný počet, budú ho môcť zoťať, kedy sa im zachce. Môžu ho meniť aj každé tri mesiace,“ poznamenal Hrabko.
„A za dobrý argument považujem aj upozornenie Rady prokurátorov, že na generálneho prokurátora majú byť kladené nižšie nároky ako na prokurátora. Bežný prokurátor musí mať justičnú skúšku, čo generálny prokurátor nebude musieť mať,“ uzavrel publicista.
„Vláda sa zasa bude vždy chváliť, neviem si predstaviť ani to, že by napríklad minister zahraničných vecí vyhlásil, že premiér mohol na samite vyrokovať viac,“ dodal publicista.
Reálne odvolanie predsedu vlády z funkcie Hrabko neočakáva, hlavný zmysel schôdze vidí v diskusii poslancov o kontroverzných témach. Samotný Matovič podľa neho zatiaľ komunikáciu kauzy svojej diplomovej práce marketingovo a politicky zvláda, čo však nič nemení na podstate veci.
„Tu vôbec nejde o kvalitu študentských prác, o to, či Igor Matovič citoval toho alebo toho, ale že vlastnoručne podpísal čestné prehlásenie, že tú prácu vypracoval sám a citoval všetko, ako mal,“ poznamenal Hrabko s tým, že nálepku plagiátora, ktorý nechcel voči sebe vyvodiť zodpovednosť, budú odteraz opoziční politici premiérovi dávať rovnako často, ako to on robil v prípade Andreja Danka.
Diskusia o tom, či mal premiér v Bruseli rokovať inak, ako to urobil, je podľa Hrabka už zbytočná a politici by sa mali sústrediť skôr na riešenie otázky, ako čo najefektívnejšie európske prostriedky čerpať. „Celá debata je podľa môjho názoru už o ničom, peniaze sú rozdelené. Zásadné zmeny v tom neurobí ani Európsky parlament, bude to platiť tak, ako je to dohodnuté a uvidíme, ako si s tým Slovensko poradí,“ povedal Hrabko.
„Myslím si, že vláda má dostatok odborníkov, na ministerstvách sedia aj skúsení úradníci, ktorí vedia, ako to chodí. Ale v prvom rade pôjde o politické rozhodnutie vlády a koaličných partnerov. Treba pripomenúť, že nič nie je zadarmo a budeme to musieť my a ďalšie generácie zaplatiť,“ upozornil.
Hrabko súhlasí s názorom, že ak má náš štát rýchlo a efektívne čerpať v priemere šesť miliárd eur ročne, budú potrebné legislatívne zmeny. „Myslím si, že prinajmenšom verejné obstarávania bude treba nejakým spôsobom prekopať, lebo je to veľmi zdĺhavé. Je nonsens, ak v takýchto prípadoch trvá verejné obstarávanie dva-tri roky,“ povedal.
Na margo premiérovej komunikácie na sociálnych sieťach z obdobia rokovaní v Bruseli, ktorú opoziční politici kritizujú ako nedôstojnú, Hrabko povedal, že v tomto štýle informovania bude podľa neho pokračovať. „Stále ako by si neuvedomoval, že je premiér a nemal by sa preto správať ako opozičný politik. Ale on ten rozdiel nevníma a pokiaľ mu to ľudia akceptujú, hlavne jeho voliči a sympatizanti, tak v tom bude pokračovať. Ak zistí úbytok hlasov, tak to prehodnotí,“ odhadol.
Novela vysokoškolského zákona
Ministerstvo spravodlivosti pripravuje novelu vysokoškolského zákona, ktorá samotným vysokým školám umožní spätne preverovať práce svojich študentov. Ak objavia hrubé chyby, budú môcť začať voči bývalému študentovi správne konanie, ktoré môže skončiť napísaním novej práce, dobrovoľným vzdaním sa titulu, alebo zaradením mena študenta na tzv. čiernu listinu.
Pri výbere uchádzačov o funkcie, pri ktorých sa vyžaduje vysoký morálny kredit by potom mohli zodpovedné orgány prihliadať aj na túto čiernu listinu. „To by muselo byť napísané priamo v tom zákone, že sa nemôže uchádzať o verejnú funkciu. Ja v tom veľký význam nevidím. Treba si ešte počkať na paragrafové znenie, ale pripadá mi to ako chytanie kocúra za chvost. Tým sa nevyrieši absolútne nič. Veď to nie je iba o tom, že študent podvádzal, je to v prvom rade zlyhanie vysokej školy, na ktorej robil skúšky. Vysoká škola by išla sama proti sebe, keby s niečím takýmto súhlasila,“ reagoval Hrabko.
Zákon o prokuratúre
Rada prokurátorov navrhla prezidentke Zuzane Čaputovej, aby zvážila vrátenie novely zákona o prokuratúre do parlamentu. Podľa Hrabka by hlava štátu pri svojom rozhodovaní určite nemala brať do úvahy skutočnosť, že vládna koalícia má dostatok hlasov na prelomenie veta.
„Prezidentka Zuzana Čaputová už svoju cestu slovami vytýčila a teraz pôjde iba o to, či to naplní aj činmi. Keď bol návrh zákona predložený, kritizovala ho. Je tam množstvo vágnych ustanovení. Politici získavajú moc nad generálnym prokurátorom. Bude záležať iba na počte hlasov, ak ich budú mať dostatočný počet, budú ho môcť zoťať, kedy sa im zachce. Môžu ho meniť aj každé tri mesiace,“ poznamenal Hrabko.
„A za dobrý argument považujem aj upozornenie Rady prokurátorov, že na generálneho prokurátora majú byť kladené nižšie nároky ako na prokurátora. Bežný prokurátor musí mať justičnú skúšku, čo generálny prokurátor nebude musieť mať,“ uzavrel publicista.