Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Počet nakazených bude podľa mňa stúpať. Koronavírus tu je, len tak ľahko nezmizne. Netreba hovoriť o druhej vlne, ale o tom, že je stále tu. Aspoň kým nebude k dispozícii vakcína, povedal J. Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 16. júla (Teraz.sk) – Vzhľadom na celkový stav slovenského vysokého školstva je pravdepodobné, že ministrom školstva Branislavom Gröhlingom (SaS) sa výpočet politických osobností, ktoré novinári alebo nejaká časť akademickej obce obvinia z napísania nekvalitnej študentskej práce, zďaleka nekončí. V diskusii na TABLET.TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
„Potkýňať sa o tieto prípady budeme ešte veľmi dlho,“ konštatoval. „Posudzovať kvalitu práce urobenej pred rokmi z hľadiska dnešného uhlu pohľadu nemôže skončiť inak ako katastrofou. Nejde tu o kvalitu prác, za tú nesú zodpovednosť tí, ktorí prácu prijali. Ale opäť, v politike sú dôležité spôsoby,“ tvrdí Hrabko. Pripomína, že niektorí politici, ktorí tvrdo kritizovali študentské práce svojich kolegov, ich sami nemali v poriadku.
„Keď si spomenieme na výrazivo pána Gröhlinga na adresu Andreja Danka, radšej mohol držať jazyk za zubami. Vidíme, že v prípade pána Kollára bol už omnoho zdržanlivejší,“ poznamenal. V politike hrá podľa Hrabka veľkú úlohu osobná integrita, ktorú dokazujú často práve postoje z minulosti. „A v prípade pána ministra by som určite nešiel po kvalite práce, ale po rozporoch ohľadom zverejnenia a stiahnutia jeho práce z internetu,“ poznamenal.
Poznámka: Relácia bola nahrávaná v stredu 15.7., teda ešte pred medializáciou problémov s prácou I.Matoviča
Napriek tomu Hrabko nesúhlasí s tvrdením, že najzraniteľnejšími parlamentnými stranami z hľadiska možnosti „grilovania“ ich členov za chyby v roky starých prácach, sú strany Za ľudí a SaS, ktoré vo svojej kritike parlamentných kolegov zašli najďalej. „Nemyslím si, že je to až tak. Bolo by to na dlhšiu debatu,“ povedal Hrabko. Pripomenul, že svojich "plagiátorov" mal v minulosti aj Smer-SD.
Spôsob, akým problém vyriešil Boris Kollár (Sme rodina), bol síce podľa Hrabka politicky úspešný, pravidlom by sa však stať nemal. „To, čo sa udialo v prípade Borisa Kolára, môžem s čistým svedomím označiť za politickú absurdnosť roka,“ poznamenal na margo Kollárovho návrhu na odvolanie seba samého, za ktorý napokon v NRSR hlasovalo len päť poslancov.
Dlhodobým riešením problému podľa Hrabka môže byť len tlak na zvýšenie kvality vysokých škôl. „To, že s kvalitou vysokých škôl je treba niečo robiť, je známe už veľmi dlho. Pamätáme si všetky tie príbehy lietajúcich profesorov. Samozrejme, že kvalita išla dole. Je otázka, či tento minister a táto vláda má na to, aby s tým niečo robila, lebo vieme, že tá predchádzajúca na to nemala,“ povedal. Zároveň dodal, že vďaka práci novinárov sa tento problém objavil v plnej nahote už za bývalej vlády, v jeho riešení sa však zatiaľ ďaleko nepokročilo.
Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) po utorkovom (15.7.) rokovaní ústredného krízového štábu uviedol, že štát sa pripravuje na možné zhoršenie situácie s novým koronavírusom na Slovensku a na prípadný príchod druhej vlny pandémie. „Myslím si, že počet nakazených bude stúpať. Nesúhlasím celkom s tým, že je to príprava na nejakú „druhú vlnu“. To by sme mohli potom hovoriť o tretej, štvrtej vlne, atď. Jednoducho, ten koronavírus tu je, len tak ľahko nezmizne. Aspoň kým nebude k dispozícii účinná vakcína a všetci preočkovaní. Ale čo sa týka opatrení, treba sa poučiť z toho, aký zmätok nastal pri nástupe koronavírusu a rozplánovať si úlohy tak, aby každý vedel, čo má robiť,“ reagoval Hrabko.
Aktuálnu novelu zákona o elektronických komunikáciách, ktorá umožňuje mobilným operátorom poskytovať Úradu verejného zdravotníctva dáta o príchodoch ľudí z krajín označených za nebezpečné aj bez súhlasu týchto ľudí, však považuje Hrabko za problematickú.
„Aj ľudské práva je možné za určitých podmienok obmedziť, ale toto ich nespĺňa. V podobnom prípade už Ústavný súd pozastavil účinnosť zákona,“ povedal. Podľa Hrabka existujú aj iné prostriedky, ktorými štát môže dosiahnuť svoj cieľ čím skôr identifikovať nakazené osoby. „Čím budeme otvorenejšia krajina a čím viac turistov sem bude môcť prichádzať, tým je väčšie riziko zavlečenia choroby. To už sa ukazuje. Najviac nakazených prišlo z Českej republiky, s ktorou máme úplne voľný styk,“ upozornil.
Navrhnuté sociálne opatrenia v hodnote pol miliardy eur podľa Hrabka aktuálna vláda realizovať dokáže, keďže si, podobne ako iné európske štáty, z titulu koronakrízy aj tak požičiava historicky najväčšie peniaze. „Diabol býva skrytý v detailoch. Toto sú zatiaľ iba zámery toho, čo chcú robiť. Dôležité budú paragrafové znenia, toho, ako chcú svoje zámery pretaviť do praxe. Neviem to v tejto chvíli označiť ani za nezodpovedné správanie. Množstvo zdrojov dostaneme od Európskej únie, máme dostať o osem mld. viac, ako sme doteraz poberali,“ povedal Hrabko.
Na margo schválenia Sulíkovho „kilečka“, teda zákona so 114 opatreniami na zlepšenie podnikateľského prostredia, Hrabko povedal, že ho strana v skutočnosti pripravovala roky a podnikateľom môže naozaj do istej miery rozviazať ruky. „Ale spôsob prijatia, v skrátenom legislatívnom konaní, nebol vôbec namieste. V tejto súvislosti ma zaujíma, ako sa bude správať pani prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá vo svojej správe o stave republiky avizovala, že takéto móresy viac parlamentu tolerovať nebude,“ uviedol Hrabko.
Na margo víkendového pracovného snemu Smeru-SD Hrabko povedal, že Robert Fico potrebuje poupratovať v strane po odchode Petra Pellegriniho a jeho prívržencov. „Odišli aj niektorí predstavitelia vedenia strany a nie je dobré, keď strana nemôže fungovať tak, ako má. Smer je v zúfalej situácii a potrebuje sa s nej dostať,“ povedal.
„Ja mám pocit, že Robert Fico ide skúšať hru na pána Kaczyńského, ktorý za nitky ťahá skôr z pozadia. Či mu to vyjde, neviem, pán Kaczyński je v Poľsku veľkým hráčom,“ dodal Hrabko.
Začiatkom augusta bude snem strany Za ľudí voliť nástupcu Andreja Kisku na čele strany. Ten už odporučil za predsedníčku Veroniku Remišovú. „Politický boj o budúcnosť strany, ktorá na tom vôbec nie je dobre, bude musieť byť zvedený. Otázkou je, kto by ho vo funkcii predsedu zviedol lepšie. Na Andreja Kisku sa zniesla kritika, že nemal verejne podporiť Veroniku Remišovú. Ale on je slobodný človek, ja sa mu vôbec nečudujem, že to takto urobil,“ povedal Hrabko.
„Ale je to iba jeho názor, ktorý vyjadril. Tak isto, ako je právom delegátov snemu hlasovaním rozhodnúť, či to bude tak alebo onak. Je to jeho odkaz ako otca-zakladateľa strany. Právo vysloviť tento názor má, ale ak ho delegáti nebudú rešpektovať, bude to posledné politické „zaucho“ Andrejovi Kiskovi v jeho politickej kariére,“ uzavrel publicista.
„Potkýňať sa o tieto prípady budeme ešte veľmi dlho,“ konštatoval. „Posudzovať kvalitu práce urobenej pred rokmi z hľadiska dnešného uhlu pohľadu nemôže skončiť inak ako katastrofou. Nejde tu o kvalitu prác, za tú nesú zodpovednosť tí, ktorí prácu prijali. Ale opäť, v politike sú dôležité spôsoby,“ tvrdí Hrabko. Pripomína, že niektorí politici, ktorí tvrdo kritizovali študentské práce svojich kolegov, ich sami nemali v poriadku.
„Keď si spomenieme na výrazivo pána Gröhlinga na adresu Andreja Danka, radšej mohol držať jazyk za zubami. Vidíme, že v prípade pána Kollára bol už omnoho zdržanlivejší,“ poznamenal. V politike hrá podľa Hrabka veľkú úlohu osobná integrita, ktorú dokazujú často práve postoje z minulosti. „A v prípade pána ministra by som určite nešiel po kvalite práce, ale po rozporoch ohľadom zverejnenia a stiahnutia jeho práce z internetu,“ poznamenal.
Poznámka: Relácia bola nahrávaná v stredu 15.7., teda ešte pred medializáciou problémov s prácou I.Matoviča
Napriek tomu Hrabko nesúhlasí s tvrdením, že najzraniteľnejšími parlamentnými stranami z hľadiska možnosti „grilovania“ ich členov za chyby v roky starých prácach, sú strany Za ľudí a SaS, ktoré vo svojej kritike parlamentných kolegov zašli najďalej. „Nemyslím si, že je to až tak. Bolo by to na dlhšiu debatu,“ povedal Hrabko. Pripomenul, že svojich "plagiátorov" mal v minulosti aj Smer-SD.
Spôsob, akým problém vyriešil Boris Kollár (Sme rodina), bol síce podľa Hrabka politicky úspešný, pravidlom by sa však stať nemal. „To, čo sa udialo v prípade Borisa Kolára, môžem s čistým svedomím označiť za politickú absurdnosť roka,“ poznamenal na margo Kollárovho návrhu na odvolanie seba samého, za ktorý napokon v NRSR hlasovalo len päť poslancov.
Dlhodobým riešením problému podľa Hrabka môže byť len tlak na zvýšenie kvality vysokých škôl. „To, že s kvalitou vysokých škôl je treba niečo robiť, je známe už veľmi dlho. Pamätáme si všetky tie príbehy lietajúcich profesorov. Samozrejme, že kvalita išla dole. Je otázka, či tento minister a táto vláda má na to, aby s tým niečo robila, lebo vieme, že tá predchádzajúca na to nemala,“ povedal. Zároveň dodal, že vďaka práci novinárov sa tento problém objavil v plnej nahote už za bývalej vlády, v jeho riešení sa však zatiaľ ďaleko nepokročilo.
Koronakríza
Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) po utorkovom (15.7.) rokovaní ústredného krízového štábu uviedol, že štát sa pripravuje na možné zhoršenie situácie s novým koronavírusom na Slovensku a na prípadný príchod druhej vlny pandémie. „Myslím si, že počet nakazených bude stúpať. Nesúhlasím celkom s tým, že je to príprava na nejakú „druhú vlnu“. To by sme mohli potom hovoriť o tretej, štvrtej vlne, atď. Jednoducho, ten koronavírus tu je, len tak ľahko nezmizne. Aspoň kým nebude k dispozícii účinná vakcína a všetci preočkovaní. Ale čo sa týka opatrení, treba sa poučiť z toho, aký zmätok nastal pri nástupe koronavírusu a rozplánovať si úlohy tak, aby každý vedel, čo má robiť,“ reagoval Hrabko.
Aktuálnu novelu zákona o elektronických komunikáciách, ktorá umožňuje mobilným operátorom poskytovať Úradu verejného zdravotníctva dáta o príchodoch ľudí z krajín označených za nebezpečné aj bez súhlasu týchto ľudí, však považuje Hrabko za problematickú.
„Aj ľudské práva je možné za určitých podmienok obmedziť, ale toto ich nespĺňa. V podobnom prípade už Ústavný súd pozastavil účinnosť zákona,“ povedal. Podľa Hrabka existujú aj iné prostriedky, ktorými štát môže dosiahnuť svoj cieľ čím skôr identifikovať nakazené osoby. „Čím budeme otvorenejšia krajina a čím viac turistov sem bude môcť prichádzať, tým je väčšie riziko zavlečenia choroby. To už sa ukazuje. Najviac nakazených prišlo z Českej republiky, s ktorou máme úplne voľný styk,“ upozornil.
Sociálne opatrenia a kilečko
Navrhnuté sociálne opatrenia v hodnote pol miliardy eur podľa Hrabka aktuálna vláda realizovať dokáže, keďže si, podobne ako iné európske štáty, z titulu koronakrízy aj tak požičiava historicky najväčšie peniaze. „Diabol býva skrytý v detailoch. Toto sú zatiaľ iba zámery toho, čo chcú robiť. Dôležité budú paragrafové znenia, toho, ako chcú svoje zámery pretaviť do praxe. Neviem to v tejto chvíli označiť ani za nezodpovedné správanie. Množstvo zdrojov dostaneme od Európskej únie, máme dostať o osem mld. viac, ako sme doteraz poberali,“ povedal Hrabko.
Na margo schválenia Sulíkovho „kilečka“, teda zákona so 114 opatreniami na zlepšenie podnikateľského prostredia, Hrabko povedal, že ho strana v skutočnosti pripravovala roky a podnikateľom môže naozaj do istej miery rozviazať ruky. „Ale spôsob prijatia, v skrátenom legislatívnom konaní, nebol vôbec namieste. V tejto súvislosti ma zaujíma, ako sa bude správať pani prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá vo svojej správe o stave republiky avizovala, že takéto móresy viac parlamentu tolerovať nebude,“ uviedol Hrabko.
Stranícke snemy
Na margo víkendového pracovného snemu Smeru-SD Hrabko povedal, že Robert Fico potrebuje poupratovať v strane po odchode Petra Pellegriniho a jeho prívržencov. „Odišli aj niektorí predstavitelia vedenia strany a nie je dobré, keď strana nemôže fungovať tak, ako má. Smer je v zúfalej situácii a potrebuje sa s nej dostať,“ povedal.
„Ja mám pocit, že Robert Fico ide skúšať hru na pána Kaczyńského, ktorý za nitky ťahá skôr z pozadia. Či mu to vyjde, neviem, pán Kaczyński je v Poľsku veľkým hráčom,“ dodal Hrabko.
Začiatkom augusta bude snem strany Za ľudí voliť nástupcu Andreja Kisku na čele strany. Ten už odporučil za predsedníčku Veroniku Remišovú. „Politický boj o budúcnosť strany, ktorá na tom vôbec nie je dobre, bude musieť byť zvedený. Otázkou je, kto by ho vo funkcii predsedu zviedol lepšie. Na Andreja Kisku sa zniesla kritika, že nemal verejne podporiť Veroniku Remišovú. Ale on je slobodný človek, ja sa mu vôbec nečudujem, že to takto urobil,“ povedal Hrabko.
„Ale je to iba jeho názor, ktorý vyjadril. Tak isto, ako je právom delegátov snemu hlasovaním rozhodnúť, či to bude tak alebo onak. Je to jeho odkaz ako otca-zakladateľa strany. Právo vysloviť tento názor má, ale ak ho delegáti nebudú rešpektovať, bude to posledné politické „zaucho“ Andrejovi Kiskovi v jeho politickej kariére,“ uzavrel publicista.
