Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Stranícke spory si veľmi všímať netreba, podstatné je, že vládna koalícia má v parlamente stále väčšinu, povedal Juraj Hrabko v TASR TV. (správa, PODCAST a VIDEO)
Autor Teraz.sk
Bratislava 30. decembra (Teraz.sk) – Medzi najdôležitejšie míľniky 2. polroka 2021 na Slovensku zaradil publicista Juraj Hrabko rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR o protiústavnosti referenda o skrátení volebného obdobia, návštevu pápeža Františka, tretiu vlnu koronavírusovej pandémie a schválenie legislatívy k prvým reformám. Povedal to v diskusii na TASR TV.
„Ide o jedno z kľúčových rozhodnutí Ústavného súdu (ÚS) SR. Treba ho vziať na vedomie a postupovať podľa neho, ale rešpekt si podľa mňa nezaslúži,“ komentoval Hrabko rozhodnutie ÚS z júla tohto roku, podľa ktorého je na Slovensku skrátenie volebného obdobia referendom alebo ústavným zákonom protiústavné.
„Ústavný súd vlastne doplnil ústavu. Ústava totiž priamo zakazuje vykonať referendum v istých oblastiach, ku ktorým teraz ÚS pridal aj referendum o predčasných voľbách,“ dodal Hrabko s tým, že rozhodnutie súdu nespochybňuje, ale nestotožňuje sa s ním.
Hoci prezidentka Zuzana Čaputová naznačila možnosť, že by parlament mohol umožniť referendum o skrátení volebného obdobia zmenou ústavy, podľa Hrabka je len malá šanca, že poslanci dobrovoľne dajú voličom možnosť skrátiť im volebné obdobie, ak už raz ÚS rozhodol, že ju mať nemajú. „Kapre si rybník nevypustia, tobôž pri takých pôžitkoch, aké dnes poslanci majú,“ konštatoval.
V dňoch 12. až 15. septembra prebehla na Slovensku návšteva pápeža Františka, podľa Hrabka bola organizovaná na vysokej úrovni a prebehla bez väčších problémov. „Nezachytil som žiadne väčšie nedostatky, ktoré by ju poznačili. Organizovaná bola veľmi dobre. Pápež prešiel celú republiku od východu na západ a venoval sa aj rómskej komunite,“ konštatoval Hrabko. Návšteva pápeža v strednej Európe sa podľa neho uskutočnila aj preto, že mal v pláne aj návštevu Maďarska. „Ale tam sa zdržal len niekoľko hodín, kdežto u nás až tri dni,“ poznamenal Hrabko.
Na zvládnutie tretej vlny pandémie na jeseň roku 2021 napokon nestačili regionálne opatrenia a štát musel opäť vyhlásiť núdzový stav a lockdown. „Hlavnou príčinou toho, že covid automat a regionálne opatrenia nestačili, bude pravdepodobne nízka miera zaočkovanosti na Slovensku. Vláde sa nepodarilo presvedčiť dostatok ľudí, aby sa nechali zaočkovať. A nedokázala im včas zabezpečiť servis napríklad mobilnými očkovacími jednotkami,“ povedal s tým, že relatívne dobrá miera zaočkovanosti sa podarila dosiahnuť v Bratislave, kde sú očkovacie centrá ľahko dostupné. V regiónoch, kde bolo za očkovaním treba cestovať ďalej, boli pre niektoré skupiny obyvateľov podľa Hrabka dôležité práve mobilné jednotky.
Hrabko nesúhlasí s tvrdením, že za slabšie výsledky očkovacej kampane môže negatívny postoj časti opozície. „Zodpovednosť je vždy na vláde, nie na opozícii. Vláda na vládnutie nepotrebuje opozíciu a to, že jej opozícia znepríjemňuje život, je normálne,“ tvrdí.
Legislatívu k zdravotníckej reforme a reforme národných parkov sa podarilo chváliť aj bez súhlasu hnutia Sme rodina, podľa Hrabka však za cenu veľkých zmien v predložených návrhoch. „Z politického hľadiska bol spôsob, ako prešli tieto dve reformy, problematický. Vieme, koľko pozmeňujúcich návrhov bolo podaných. Až tak, že sa v tom dnes nikto nevyzná,“ poznamenal. Teraz bude podľa neho kľúčová implementácia legislatívy. „Vejár možností, ako ďalej pracovať v schválených rámcoch, je široký. Od možnosti, že sa to skončí dobre, cez možnosť, že sa to neskončí vôbec až po to, že sa to skončí zle. To, že to prešlo v parlamente, je iba základný krok,“ dodal Hrabko.
Na záver roka prezidentka Zuzana Čaputová vyzvala na silnejšie politické líderstvo. O predčasných voľbách je podľa jej slov možné sa baviť až vtedy, ak súčasná koalícia nebude schopná vládnuť. Zároveň odmietla možnosť úradníckej vlády. „Slová o úradníckej vláde boli úplne zbytočné, to bolo niečo navyše, čo tam nepatrilo. Pokiaľ má vládna koalícia väčšinu najmenej 76 poslancov v parlamente, tak sa v podstate nič nedeje,“ reaguje Hrabko. „Vládna koalícia väčšinu stále má a môže robiť, čo uzná za vhodné. Stranícke spory si veľmi všímať netreba,“ dodáva.
Uznáva však líderskú zodpovednosť premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO). „Premiér, ako osoba, ktorá vedie vládu, je zodpovedný a tejto zodpovednosti ho nikto nezbaví. A to aj zodpovednosti za veci, na ktoré by sme najradšej zabudli. Dosah vládnutia je na celú krajinu a ľudí ju obývajúcich, ale z politického hľadiska nemôžeme spochybňovať, že vládna koalícia má v parlamente väčšinu,“ uzavrel Hrabko.
„Ide o jedno z kľúčových rozhodnutí Ústavného súdu (ÚS) SR. Treba ho vziať na vedomie a postupovať podľa neho, ale rešpekt si podľa mňa nezaslúži,“ komentoval Hrabko rozhodnutie ÚS z júla tohto roku, podľa ktorého je na Slovensku skrátenie volebného obdobia referendom alebo ústavným zákonom protiústavné.
„Ústavný súd vlastne doplnil ústavu. Ústava totiž priamo zakazuje vykonať referendum v istých oblastiach, ku ktorým teraz ÚS pridal aj referendum o predčasných voľbách,“ dodal Hrabko s tým, že rozhodnutie súdu nespochybňuje, ale nestotožňuje sa s ním.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Jurajom Hrabkom vo forme PODCASTU si môžete vypočuť TU.
Hoci prezidentka Zuzana Čaputová naznačila možnosť, že by parlament mohol umožniť referendum o skrátení volebného obdobia zmenou ústavy, podľa Hrabka je len malá šanca, že poslanci dobrovoľne dajú voličom možnosť skrátiť im volebné obdobie, ak už raz ÚS rozhodol, že ju mať nemajú. „Kapre si rybník nevypustia, tobôž pri takých pôžitkoch, aké dnes poslanci majú,“ konštatoval.
V dňoch 12. až 15. septembra prebehla na Slovensku návšteva pápeža Františka, podľa Hrabka bola organizovaná na vysokej úrovni a prebehla bez väčších problémov. „Nezachytil som žiadne väčšie nedostatky, ktoré by ju poznačili. Organizovaná bola veľmi dobre. Pápež prešiel celú republiku od východu na západ a venoval sa aj rómskej komunite,“ konštatoval Hrabko. Návšteva pápeža v strednej Európe sa podľa neho uskutočnila aj preto, že mal v pláne aj návštevu Maďarska. „Ale tam sa zdržal len niekoľko hodín, kdežto u nás až tri dni,“ poznamenal Hrabko.
Na zvládnutie tretej vlny pandémie na jeseň roku 2021 napokon nestačili regionálne opatrenia a štát musel opäť vyhlásiť núdzový stav a lockdown. „Hlavnou príčinou toho, že covid automat a regionálne opatrenia nestačili, bude pravdepodobne nízka miera zaočkovanosti na Slovensku. Vláde sa nepodarilo presvedčiť dostatok ľudí, aby sa nechali zaočkovať. A nedokázala im včas zabezpečiť servis napríklad mobilnými očkovacími jednotkami,“ povedal s tým, že relatívne dobrá miera zaočkovanosti sa podarila dosiahnuť v Bratislave, kde sú očkovacie centrá ľahko dostupné. V regiónoch, kde bolo za očkovaním treba cestovať ďalej, boli pre niektoré skupiny obyvateľov podľa Hrabka dôležité práve mobilné jednotky.
Hrabko nesúhlasí s tvrdením, že za slabšie výsledky očkovacej kampane môže negatívny postoj časti opozície. „Zodpovednosť je vždy na vláde, nie na opozícii. Vláda na vládnutie nepotrebuje opozíciu a to, že jej opozícia znepríjemňuje život, je normálne,“ tvrdí.
Legislatívu k zdravotníckej reforme a reforme národných parkov sa podarilo chváliť aj bez súhlasu hnutia Sme rodina, podľa Hrabka však za cenu veľkých zmien v predložených návrhoch. „Z politického hľadiska bol spôsob, ako prešli tieto dve reformy, problematický. Vieme, koľko pozmeňujúcich návrhov bolo podaných. Až tak, že sa v tom dnes nikto nevyzná,“ poznamenal. Teraz bude podľa neho kľúčová implementácia legislatívy. „Vejár možností, ako ďalej pracovať v schválených rámcoch, je široký. Od možnosti, že sa to skončí dobre, cez možnosť, že sa to neskončí vôbec až po to, že sa to skončí zle. To, že to prešlo v parlamente, je iba základný krok,“ dodal Hrabko.
Na záver roka prezidentka Zuzana Čaputová vyzvala na silnejšie politické líderstvo. O predčasných voľbách je podľa jej slov možné sa baviť až vtedy, ak súčasná koalícia nebude schopná vládnuť. Zároveň odmietla možnosť úradníckej vlády. „Slová o úradníckej vláde boli úplne zbytočné, to bolo niečo navyše, čo tam nepatrilo. Pokiaľ má vládna koalícia väčšinu najmenej 76 poslancov v parlamente, tak sa v podstate nič nedeje,“ reaguje Hrabko. „Vládna koalícia väčšinu stále má a môže robiť, čo uzná za vhodné. Stranícke spory si veľmi všímať netreba,“ dodáva.
Uznáva však líderskú zodpovednosť premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO). „Premiér, ako osoba, ktorá vedie vládu, je zodpovedný a tejto zodpovednosti ho nikto nezbaví. A to aj zodpovednosti za veci, na ktoré by sme najradšej zabudli. Dosah vládnutia je na celú krajinu a ľudí ju obývajúcich, ale z politického hľadiska nemôžeme spochybňovať, že vládna koalícia má v parlamente väčšinu,“ uzavrel Hrabko.
