Je normálne a na Západe aj obvyklé, keď súd povie, ako skončilo hlasovanie. Len nesmie povedať menovite kto a ako hlasoval, povedal na margo verdiktu v kauze Kuciak publicista Juraj Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 12. septembra (Teraz.sk) - Epidemiologická situácia v Rakúsku a najmä Českej republike je podľa publicistu Juraja Hrabka výrazne horšia, ako na Slovensku. „Ak nezatvárame hranice s Českom, kde už bolo za jeden deň viac ako tisíc nakazených a hranice s Rakúskom, má to iba politické dôvody, nie zdravotné. My sme museli nosiť rúška aspoň v obchodoch a MHD, v Ćesku a Rakúsku to ľudia nemuseli robiť. Tam sa k tomu pristupuje až teraz,“ povedal Hrabko 10. septembra v diskusii na Tablet.tv.
Aj keď Slovensko podľa Juraja Hrabka nevyužilo dostatočne letné mesiace na prípravu na druhú vlnu pandémie nového koronavírusu a aktuálne opatrenia skôr ad hoc reagujú na vzniknutú situáciu, jar sme vďaka vláde Igora Matoviča (OĽaNO) a predtým Petra Pellegriniho (Hlas-SD) zvládli lepšie ako susedné štáty. Teraz podľa neho hrozí, že sa k nám nákaza bude dostávať od susedov.
„Opatrenia, aké sa robili na jar, dnes neplatia a podľa môjho názoru je to všetko chaotické,“ konštatuje Hrabko. „Bola e-karanténa, kontroly na hraniciach, meranie teploty. To dnes neexistuje. Aspoň námatkové kontroly a meranie teplôt na hranici malo ostať,“ tvrdí.
Na druhej strane, niektoré prijímané opatrenia podľa Hrabka nemajú zmysel. „Aký význam má povoliť zábavu do 23. hodiny? To sa čaká, že po tej diskotéke pôjde každý domov spať? Takéto obmedzenie nemá absolútne žiadny význam, buď to treba uťať úplne, alebo to treba povoliť, podľa toho, aká je epidemiologická situácia v danej lokalite,“ povedal.
Vláda Igora Matoviča aktuálne schválila spresnenie legislatívy ohľadom pandemického ošetrovného tak, aby bolo jasné, že si naň môže robiť nárok len ten rodič, ktorý z objektívnych dôvodov nemôže dať dieťa do školy, napríklad preto, že je kvôli karanténe uzavretá. Nie však v prípade, že sa sám subjektívne rozhodne nedať dieťa do školy či škôlky. Poslanci okolo Petra Pellegriniho zasa navrhujú zvýšiť vymeriavací základ pandemického ošetrovného z 55 na 75 percent hrubej mzdy.
„Myslím si, že je to v poriadku z jednej aj druhej strany,“ reagoval Hrabko. Dodal, že vládna iniciatíva rieši praktický problém a je oprávnená, opozičná zasa môže priniesť vznikajúcej strane Hlas-SD politické body.
Na margo vyhlásenia ministra zdravotníctva Mareka Krajčího (OĽaNO), že vláda čelí v otázkach koronakrízy dezinfomačnej kampani, Hrabko poznamenal, že prekvapením by bol skôr opak, teda, že by sa v takejto téme nikto o dezinformačnú kampaň nepokúšal. „Otázka je, čo robilo ministerstvo a vláda, aby sa dezinformačnej kampani bránili. Vláda má prostriedky na to, aby dezinformácie okamžite dementovala a upozorňovala na ne,“ dodal.
Výmenu generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Juraj Hrabko očakával z politických dôvodov už skôr a prekvapivé je podľa neho skôr to, že k nej dochádza až teraz. „Nového riaditeľa Juraja Káčera nepoznám, ale zachytil som vyjadrenia pána Sulíka, že bývalý riaditeľ sociálnej poisťovne, pán Lopatka, ktorý teraz pre neho robí, je ochotný pomáhať,“ poznamenal Hrabko s tým, že teraz je na novom riaditeľovi, aby osvedčil svoje manažérske kvality.
Na margo výhrad odvolaného riaditeľa Ľubormíra Vážneho (Smer-SD) k argumentácii ministra Milana Krajniaka (Sme rodina), ktorý odvolanie odôvodnil porušovaním zákona zo strany Vážneho, Hrabko reagoval, že najlepšie ich vyhodnotí Ústavný súd, na ktorý sa chce Vážny obrátiť.
Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) uviedol, že sa ho neznámy muž snažil vydierať kvôli jeho zdravotnému stavu, respektíve operácii obličiek spred jeden a pol roka. „O tomto zdravotnom probléme som osobne vedel už dlho, nie je to nič nové. Funkciu poslanca pán Budaj zvládal tak isto, ako teraz zvláda funkciu ministra. Je to nepríjemné, určite si nikto z nás neželá, aby bola zverejnená jeho zdravotná karta alebo stav a nie je to ani záujem verejnosti. Ale neviem si predstaviť, ako by to politika mohlo ohrozovať. Minister podľa mňa urobil správne, keď s tým vyšiel skôr, ako sa to niekde objavilo,“ zhrnul Hrabko.
Predseda Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) Ján Hrubala nevylučuje trestnoprávnu dohru pre tých, ktorí budú podozriví z úniku informácií o hlasovaní senátu ŠTS vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Predseda ŠTS upozornil, že podľa predsedníčky senátu Ruženy Sabovej medializované informácie o hlasovaní sudcov o rozsudku, ktorý bol vyhlásený 3. septembra, sú nepravdivé.
„Podľa mňa je povolené, normálne a na Západe aj obvyklé, keď súd povie, ako skončilo hlasovanie. Len nesmie povedať menovite kto a ako hlasoval. Môže povedať, že 2:1, alebo 3:0, na tom podľa mňa nie je nič tajné. Ale zverejniť mená je zákonom zakázané. Ak polícia vyšetrí, kto to vyniesol, bude to mať konsekvencie. Ale podľa mňa to nevyšetrí,“ odhadol Hrabko.
Dodal, že jedným z dôvodov nerealistických očakávaní verejnosti ohľadom rozsudku ŠTS vo veci údajných objednávateľov vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, bolo aj opakované zverejňovanie selektívne vybratých informácií zo spisu ohľadom výsledkov vyšetrovania. „Neboli to komplexné informácie, ale vyberané informácie. Celá vec ide na Najvyšší súd, ktorý buď rozsudok potvrdí, alebo sa to zvráti. Predpokladám skôr ten druhý prípad, takže môže prísť aj k opätovnému dokazovaniu. Môže to byť, jednoducho, už dlhý príbeh. Netreba ale zabúdať na to, že nie iba strelec, ale až traja ľudia už sú odsúdení. Ak si uvedomíme, ako dlho sa ťahajú rôzne prípady na Slovensku, tak to, že ich za dva roky polapali a odsúdili, to je obrovský úspech, ktorý nám môže závidieť každá iná krajina,“ uzavrel Hrabko.
Aj keď Slovensko podľa Juraja Hrabka nevyužilo dostatočne letné mesiace na prípravu na druhú vlnu pandémie nového koronavírusu a aktuálne opatrenia skôr ad hoc reagujú na vzniknutú situáciu, jar sme vďaka vláde Igora Matoviča (OĽaNO) a predtým Petra Pellegriniho (Hlas-SD) zvládli lepšie ako susedné štáty. Teraz podľa neho hrozí, že sa k nám nákaza bude dostávať od susedov.
„Opatrenia, aké sa robili na jar, dnes neplatia a podľa môjho názoru je to všetko chaotické,“ konštatuje Hrabko. „Bola e-karanténa, kontroly na hraniciach, meranie teploty. To dnes neexistuje. Aspoň námatkové kontroly a meranie teplôt na hranici malo ostať,“ tvrdí.
Na druhej strane, niektoré prijímané opatrenia podľa Hrabka nemajú zmysel. „Aký význam má povoliť zábavu do 23. hodiny? To sa čaká, že po tej diskotéke pôjde každý domov spať? Takéto obmedzenie nemá absolútne žiadny význam, buď to treba uťať úplne, alebo to treba povoliť, podľa toho, aká je epidemiologická situácia v danej lokalite,“ povedal.
Vláda Igora Matoviča aktuálne schválila spresnenie legislatívy ohľadom pandemického ošetrovného tak, aby bolo jasné, že si naň môže robiť nárok len ten rodič, ktorý z objektívnych dôvodov nemôže dať dieťa do školy, napríklad preto, že je kvôli karanténe uzavretá. Nie však v prípade, že sa sám subjektívne rozhodne nedať dieťa do školy či škôlky. Poslanci okolo Petra Pellegriniho zasa navrhujú zvýšiť vymeriavací základ pandemického ošetrovného z 55 na 75 percent hrubej mzdy.
„Myslím si, že je to v poriadku z jednej aj druhej strany,“ reagoval Hrabko. Dodal, že vládna iniciatíva rieši praktický problém a je oprávnená, opozičná zasa môže priniesť vznikajúcej strane Hlas-SD politické body.
Na margo vyhlásenia ministra zdravotníctva Mareka Krajčího (OĽaNO), že vláda čelí v otázkach koronakrízy dezinfomačnej kampani, Hrabko poznamenal, že prekvapením by bol skôr opak, teda, že by sa v takejto téme nikto o dezinformačnú kampaň nepokúšal. „Otázka je, čo robilo ministerstvo a vláda, aby sa dezinformačnej kampani bránili. Vláda má prostriedky na to, aby dezinformácie okamžite dementovala a upozorňovala na ne,“ dodal.
Výmena v Sociálnej poisťovni
Výmenu generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Juraj Hrabko očakával z politických dôvodov už skôr a prekvapivé je podľa neho skôr to, že k nej dochádza až teraz. „Nového riaditeľa Juraja Káčera nepoznám, ale zachytil som vyjadrenia pána Sulíka, že bývalý riaditeľ sociálnej poisťovne, pán Lopatka, ktorý teraz pre neho robí, je ochotný pomáhať,“ poznamenal Hrabko s tým, že teraz je na novom riaditeľovi, aby osvedčil svoje manažérske kvality.
Na margo výhrad odvolaného riaditeľa Ľubormíra Vážneho (Smer-SD) k argumentácii ministra Milana Krajniaka (Sme rodina), ktorý odvolanie odôvodnil porušovaním zákona zo strany Vážneho, Hrabko reagoval, že najlepšie ich vyhodnotí Ústavný súd, na ktorý sa chce Vážny obrátiť.
Vydieranie ministra
Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) uviedol, že sa ho neznámy muž snažil vydierať kvôli jeho zdravotnému stavu, respektíve operácii obličiek spred jeden a pol roka. „O tomto zdravotnom probléme som osobne vedel už dlho, nie je to nič nové. Funkciu poslanca pán Budaj zvládal tak isto, ako teraz zvláda funkciu ministra. Je to nepríjemné, určite si nikto z nás neželá, aby bola zverejnená jeho zdravotná karta alebo stav a nie je to ani záujem verejnosti. Ale neviem si predstaviť, ako by to politika mohlo ohrozovať. Minister podľa mňa urobil správne, keď s tým vyšiel skôr, ako sa to niekde objavilo,“ zhrnul Hrabko.
Únik informácií
Predseda Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) Ján Hrubala nevylučuje trestnoprávnu dohru pre tých, ktorí budú podozriví z úniku informácií o hlasovaní senátu ŠTS vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Predseda ŠTS upozornil, že podľa predsedníčky senátu Ruženy Sabovej medializované informácie o hlasovaní sudcov o rozsudku, ktorý bol vyhlásený 3. septembra, sú nepravdivé.
„Podľa mňa je povolené, normálne a na Západe aj obvyklé, keď súd povie, ako skončilo hlasovanie. Len nesmie povedať menovite kto a ako hlasoval. Môže povedať, že 2:1, alebo 3:0, na tom podľa mňa nie je nič tajné. Ale zverejniť mená je zákonom zakázané. Ak polícia vyšetrí, kto to vyniesol, bude to mať konsekvencie. Ale podľa mňa to nevyšetrí,“ odhadol Hrabko.
Dodal, že jedným z dôvodov nerealistických očakávaní verejnosti ohľadom rozsudku ŠTS vo veci údajných objednávateľov vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, bolo aj opakované zverejňovanie selektívne vybratých informácií zo spisu ohľadom výsledkov vyšetrovania. „Neboli to komplexné informácie, ale vyberané informácie. Celá vec ide na Najvyšší súd, ktorý buď rozsudok potvrdí, alebo sa to zvráti. Predpokladám skôr ten druhý prípad, takže môže prísť aj k opätovnému dokazovaniu. Môže to byť, jednoducho, už dlhý príbeh. Netreba ale zabúdať na to, že nie iba strelec, ale až traja ľudia už sú odsúdení. Ak si uvedomíme, ako dlho sa ťahajú rôzne prípady na Slovensku, tak to, že ich za dva roky polapali a odsúdili, to je obrovský úspech, ktorý nám môže závidieť každá iná krajina,“ uzavrel Hrabko.