Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ľudia na Slovensku môžu robiť všetko, čo im zákon nezakazuje. Na rozdiel od pani prezidentky, ktorá môže robiť iba to, čo jej zákon a ústava dovoľuje, povedal J Hrabko. (správa, PODCAST, VIDEO)
Autor Teraz.sk
Bratislava 22. júla (Teraz.sk) – Ústava priamo nedefinuje procedúru odobratia poverenia individuálnemu členovi dočasnej vlády, ktorá funguje bez dôvery parlamentu. To vytvára priestor na to, aby exminister vnútra Ivan Šimko podal vo veci svojho odvolania sťažnosť na Ústavný súd (ÚS) SR. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko s tým, že rozhodnutie ÚS SR by pre budúcnosť určilo postup, ako v takýchto prípadoch môžu ústavní činitelia postupovať.
Ozrejmil, že vláda Ľudovíta Ódora má iba dočasné poverenie. Po nevyslovení dôvery v parlamente ju prezidentka Zuzana Čaputová najprv odvolala a následne poverila vládnutím. "Raz Ivana Šimka prezidentka odvolala z rozhodnutia parlamentu, ktorý vláde nevyslovil dôveru a druhýkrát ho odvolala teraz," poznamenal Hrabko. Podľa neho nie je možné, aby prezidentka opakovane "odvolala" ministra. Ústavne čisté riešenie by podľa neho bolo, keby prezidentka vymenovala novú vládu, ktorá by bola opäť povinná do 30 dní požiadať o dôveru parlamentu.
Na rozdiel od občanov, ktorí môžu robiť všetko, čo im ústava zákony nezakazujú, štátne inštitúcie a najvyšší ústavní činitelia môžu podľa Hrabka robiť len to, čo majú ústavou a zákonmi vyslovene dovolené. V ústave však podľa neho spôsob odobratia poverenia de facto už raz odvolanému členovi dočasnej vlády priamo definovaný nie je. Nedá sa to urobiť tak jednoducho, ako to urobili,“ tvrdí.
Hrabko upozornil, že hoci sa možnosť dočasnej vlády pod gesciou prezidentky považovala za hraničnú a výnimočnú, len v tomto volebnom období už máme druhú takú vládu. Je teda možné, že sa tento model vládnutia bude v budúcnosti vyskytovať častejšie a bolo by vhodné, ak by bolo známe stanovisko ÚS napríklad k situácii, aká nastala teraz.
Samotné odvolanie Ivana Šimka považuje Hrabko za politickú chybu hlavy štátu. „Situácia sa dostala do polohy „buď-alebo“, čo je situácia, ktorej sa politici vyhýbajú ako čert krížu. Lebo potom sa už nedá dosiahnuť kompromis. Pani prezidentka namiesto vlastného ministra uprednostnila dvadsiatich policajtov,“ poznamenal Hrabko s tým, že pre budúcnosť štátu bolo toto rozhodnutie prezidentky veľmi nešťastné.
Dodal, že aj Šimko mal podľa neho pred dvoma mesiacmi zvážiť, či za súčasnej situácie ponuku prezidentky viesť rezort vnútra vôbec prijme. „Situácia sa od čias, kedy pôsobil v politike a ministerských funkciách, rapídne zmenila a on jednoducho precenil svoje sily,“ konštatoval Hrabko.
Na margo sporu samospráv s premiérom Ódorom o vyplatenie 108 miliónov eur ako kompenzácií zvýšených nákladov na energie, Hrabko poznamenal, že sa čaká na 15. august, kedy predseda vlády avizoval svoje rozhodnutie. Hoci tieto peniaze samosprávam prisľúbil expremiér Heger a sú súčasťou rozpočtu, zvýšené výdavky spôsobené dodatočnými legislatívnymi zmenami podľa Hrabka situáciu zmenili. Odhaduje, že premiér Ódor napokon rozhodne o vyplatení časti tejto sumy, celú ju však zrejme samosprávy nedostanú.
Ozrejmil, že vláda Ľudovíta Ódora má iba dočasné poverenie. Po nevyslovení dôvery v parlamente ju prezidentka Zuzana Čaputová najprv odvolala a následne poverila vládnutím. "Raz Ivana Šimka prezidentka odvolala z rozhodnutia parlamentu, ktorý vláde nevyslovil dôveru a druhýkrát ho odvolala teraz," poznamenal Hrabko. Podľa neho nie je možné, aby prezidentka opakovane "odvolala" ministra. Ústavne čisté riešenie by podľa neho bolo, keby prezidentka vymenovala novú vládu, ktorá by bola opäť povinná do 30 dní požiadať o dôveru parlamentu.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Jurajom Hrabkom vo forme PODCASTU si môžete vypočuť TU.
Na rozdiel od občanov, ktorí môžu robiť všetko, čo im ústava zákony nezakazujú, štátne inštitúcie a najvyšší ústavní činitelia môžu podľa Hrabka robiť len to, čo majú ústavou a zákonmi vyslovene dovolené. V ústave však podľa neho spôsob odobratia poverenia de facto už raz odvolanému členovi dočasnej vlády priamo definovaný nie je. Nedá sa to urobiť tak jednoducho, ako to urobili,“ tvrdí.
Hrabko upozornil, že hoci sa možnosť dočasnej vlády pod gesciou prezidentky považovala za hraničnú a výnimočnú, len v tomto volebnom období už máme druhú takú vládu. Je teda možné, že sa tento model vládnutia bude v budúcnosti vyskytovať častejšie a bolo by vhodné, ak by bolo známe stanovisko ÚS napríklad k situácii, aká nastala teraz.
Samotné odvolanie Ivana Šimka považuje Hrabko za politickú chybu hlavy štátu. „Situácia sa dostala do polohy „buď-alebo“, čo je situácia, ktorej sa politici vyhýbajú ako čert krížu. Lebo potom sa už nedá dosiahnuť kompromis. Pani prezidentka namiesto vlastného ministra uprednostnila dvadsiatich policajtov,“ poznamenal Hrabko s tým, že pre budúcnosť štátu bolo toto rozhodnutie prezidentky veľmi nešťastné.
Dodal, že aj Šimko mal podľa neho pred dvoma mesiacmi zvážiť, či za súčasnej situácie ponuku prezidentky viesť rezort vnútra vôbec prijme. „Situácia sa od čias, kedy pôsobil v politike a ministerských funkciách, rapídne zmenila a on jednoducho precenil svoje sily,“ konštatoval Hrabko.
Na margo sporu samospráv s premiérom Ódorom o vyplatenie 108 miliónov eur ako kompenzácií zvýšených nákladov na energie, Hrabko poznamenal, že sa čaká na 15. august, kedy predseda vlády avizoval svoje rozhodnutie. Hoci tieto peniaze samosprávam prisľúbil expremiér Heger a sú súčasťou rozpočtu, zvýšené výdavky spôsobené dodatočnými legislatívnymi zmenami podľa Hrabka situáciu zmenili. Odhaduje, že premiér Ódor napokon rozhodne o vyplatení časti tejto sumy, celú ju však zrejme samosprávy nedostanú.
