Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Migrácia podľa mňa úplne zvládnutá nie je a ak príde k väčším vlnám, zvládnutá nebude vôbec, povedal v TASR TV J. Hrabko.
Autor Teraz.sk
Bratislava 19. marca (Teraz.sk) – Od parlamentného hlasovania o predsunutej prítomnosti vojsk NATO na východnej hranici Slovenska po reálne etablovanie vojsk a techniky v určených lokalitách uplynie čas, ktorý by v prípade bezprostredného ohrozenia Slovensko nemuselo mať. Preto je správne, že Národná rada (NR) SR odsúhlasila predsunutú prítomnosť aliančných vojsk už teraz. V diskusii na TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Reagoval tým na argumenty poslancov opozičného Smeru-SD, z ktorých predsunutú prítomnosť vojsk NATO v parlamente podporil iba Jaroslav Baška. Ostatní sa zdržali hlasovania s tým, že umiestnenie aliančných vojsk na našom území by podporili len v prípade bezprostredného ohrozenia Slovenska. „To je zo strany Smeru len politická výhovorka,“ tvrdí Hrabko.
Aj poslanci Smeru-SD sa však 24. februára v parlamente postavili za uznesenie, ktorým NR SR odsúdila ruský útok na Ukrajinu a žiadala bezodkladné stiahnutie ruských vojsk z územia Ukrajiny. „Vyhlásenie parlamentu, ktoré získalo širší konsenzus, je iba deklaráciou. Ale predsunutá prítomnosť, to už sú skutky, ktoré súvisia s obranou Slovenskej republiky,“ upozornil Hrabko.
Na margo dialógu slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej s českou hlavou štátu, Milošom Zemanom, Hrabko povedal, že iba potvrdzuje dlhoročnú tradíciu spolupráce medzi našimi dvoma štátmi. Prezidentka v telefonáte poďakovala českej strane za podporu, vrátane účasti na kontingente aliančných vojsk na východe Slovenska. Zeman podľa nej reagoval, že to považuje za "samozrejmosť a povinnosť voči najpriateľskejšiemu národu".
Česká a Slovenská republika podľa Hrabka spolupracujú aj na riešení migračnej vlny z Ukrajiny. Česká strana však podľa Hrabka s opatreniami prichádza často skôr a Slovensko sa nimi inšpiruje. „Migrácia podľa mňa úplne zvládnutá nie je a ak príde k väčším vlnám, zvládnutá nebude vôbec. Štát sa začal starať až tri týždne potom, čo prepukla odídenecká vlna,“ upozornil publicista.
Pre spoluprácu s ruskou vojenskou rozviedkou polícia obvinila dve osoby pre vyzvedačstvo a prijímanie úplatku. Okrem Pavla B. ide aj o dopisovateľa dnes už štátom zablokovaného webu Bohuša G. „Je to znak toho, že bezpečnostné zložky na Slovensku pracujú. Ak sa to potvrdí, pracujú dobre,“ reagoval Hrabko. „Slovensko reagovalo vyhostením diplomatov, čo je normálny krok. Opak by bol nepredstaviteľný. Samozrejme, automaticky príde recipročný krok zo strany Ruska,“ dodal.
Skutočnosť, že Európska únia, vrátane Slovenska, nakupuje ruský plyn a ropu aj v čase, keď Ruská federácia útočí na Ukrajinu, je podľa Hrabka dôsledkom nedostatočnej snahy o diverzifikáciu zdrojov v uplynulých rokoch. „Na Ukrajine prichádza k masakru, ruská armáda tam ničí infraštruktúru a ide to aj z našich peňazí,“ upozornil.
Európsky plán na vytvorenie alternatívy k ruským zdrojom v priebehu piatich rokov Hrabka prekvapil. „Netušil som, že sa to dá urobiť tak skoro. Keď si spomenieme na udalosti na Kryme v roku 2014 a ešte predtým na plynovú krízu, tak keby vtedy EÚ reagovala tak ako mala, dnes už máme vymaľované. Ale nekonali sme,“ konštatoval. Zároveň upozornil, že takáto masívna diverzifikácia zdrojov musí byť celoeurópskou témou. „Slovensko samo by to nezvládlo,“ tvrdí. „Obchodovať s Ruskom sa môže aj ďalej, ak sa bude správať normálne. Ale ak sa bude správať nenormálne, Európska únia musí mať možnosti, aby tomu zabránila,“ uzavrel Hrabko.
Reagoval tým na argumenty poslancov opozičného Smeru-SD, z ktorých predsunutú prítomnosť vojsk NATO v parlamente podporil iba Jaroslav Baška. Ostatní sa zdržali hlasovania s tým, že umiestnenie aliančných vojsk na našom území by podporili len v prípade bezprostredného ohrozenia Slovenska. „To je zo strany Smeru len politická výhovorka,“ tvrdí Hrabko.
UPOZORNENIE: Diskusiu s Jurajom Hrabkom vo forme PODCASTU nájdete TU.
Aj poslanci Smeru-SD sa však 24. februára v parlamente postavili za uznesenie, ktorým NR SR odsúdila ruský útok na Ukrajinu a žiadala bezodkladné stiahnutie ruských vojsk z územia Ukrajiny. „Vyhlásenie parlamentu, ktoré získalo širší konsenzus, je iba deklaráciou. Ale predsunutá prítomnosť, to už sú skutky, ktoré súvisia s obranou Slovenskej republiky,“ upozornil Hrabko.
Na margo dialógu slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej s českou hlavou štátu, Milošom Zemanom, Hrabko povedal, že iba potvrdzuje dlhoročnú tradíciu spolupráce medzi našimi dvoma štátmi. Prezidentka v telefonáte poďakovala českej strane za podporu, vrátane účasti na kontingente aliančných vojsk na východe Slovenska. Zeman podľa nej reagoval, že to považuje za "samozrejmosť a povinnosť voči najpriateľskejšiemu národu".
Česká a Slovenská republika podľa Hrabka spolupracujú aj na riešení migračnej vlny z Ukrajiny. Česká strana však podľa Hrabka s opatreniami prichádza často skôr a Slovensko sa nimi inšpiruje. „Migrácia podľa mňa úplne zvládnutá nie je a ak príde k väčším vlnám, zvládnutá nebude vôbec. Štát sa začal starať až tri týždne potom, čo prepukla odídenecká vlna,“ upozornil publicista.
Pre spoluprácu s ruskou vojenskou rozviedkou polícia obvinila dve osoby pre vyzvedačstvo a prijímanie úplatku. Okrem Pavla B. ide aj o dopisovateľa dnes už štátom zablokovaného webu Bohuša G. „Je to znak toho, že bezpečnostné zložky na Slovensku pracujú. Ak sa to potvrdí, pracujú dobre,“ reagoval Hrabko. „Slovensko reagovalo vyhostením diplomatov, čo je normálny krok. Opak by bol nepredstaviteľný. Samozrejme, automaticky príde recipročný krok zo strany Ruska,“ dodal.
Skutočnosť, že Európska únia, vrátane Slovenska, nakupuje ruský plyn a ropu aj v čase, keď Ruská federácia útočí na Ukrajinu, je podľa Hrabka dôsledkom nedostatočnej snahy o diverzifikáciu zdrojov v uplynulých rokoch. „Na Ukrajine prichádza k masakru, ruská armáda tam ničí infraštruktúru a ide to aj z našich peňazí,“ upozornil.
Európsky plán na vytvorenie alternatívy k ruským zdrojom v priebehu piatich rokov Hrabka prekvapil. „Netušil som, že sa to dá urobiť tak skoro. Keď si spomenieme na udalosti na Kryme v roku 2014 a ešte predtým na plynovú krízu, tak keby vtedy EÚ reagovala tak ako mala, dnes už máme vymaľované. Ale nekonali sme,“ konštatoval. Zároveň upozornil, že takáto masívna diverzifikácia zdrojov musí byť celoeurópskou témou. „Slovensko samo by to nezvládlo,“ tvrdí. „Obchodovať s Ruskom sa môže aj ďalej, ak sa bude správať normálne. Ale ak sa bude správať nenormálne, Európska únia musí mať možnosti, aby tomu zabránila,“ uzavrel Hrabko.
