Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ak koaliční lídri deklarujú potrebu rýchleho postupu a založia na to komisiu, je to znak bezradnosti, povedal v TASR TV Juraj Hrabko (PODCAST a VIDEO).
Autor Teraz.sk
Bratislava 25. septembra (Teraz.sk) – Hoci matematicky vychádza, že by vládna koalícia mohla pokračovať aj bez hnutia Sme rodina, s podporou 76 zákonodarcov, v praxi takéto vládnutie nie je reálne. V diskusii na TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Pripomenul, že ľudia môžu ochorieť, môžu byť na služobných cestách, konkrétni jednotlivci môžu mať rôzne názory na prijímanú legislatívu, čo podľa Hrabka pri krehkej väčšine o jediného poslanca vytvára značné riziko neúspechov pri hlasovaniach. „Na schválenie zákona vám v extrémnom prípade môže stačiť aj len 39 poslancov, ale na otvorenie schôdze parlamentu ich potrebujete 76. Pri tejto opozícii si to celkom dobre neviem predstaviť,“ poznamenal Hrabko.
Iná situácia by podľa neho bola, ak by mala koalícia oficiálne 76 členov, ale pri reálnych hlasovaniach by ju podporovala aj časť nezávislých poslancov, ktorí sa k nej oficiálne nehlásia.
Aktuálne správanie koalície podľa Hrabka vykazuje znaky bezradnosti. Hoci viacerí koaliční lídri hovorili o potrebe urgentných legislatívnych zmien, nepredložili ich do parlamentu najrýchlejšou cestou, teda poslaneckým návrhom, ale založili na ich vypracovanie komisiu. „Mohli by to podať aj formou poslaneckého návrhu, takého poslanca nie je ťažké nájsť, ale najprv by museli vedieť, čo chcú predložiť. Aby sa za to postavili všetci štyria koaliční partneri. Nevedia to, a zdá sa, že to zatiaľ nevie ani tá komisia,“ poznamenal Hrabko.
Na druhej strane je podľa neho potrebné oceniť, že Komisia pre obnovu dôvery v právny štát funguje transparentne, sú známe mená jej členov a aj to, že s výnimkou dvoch zástupcov Špecializovaného trestného súdu sa jej práce nezúčastňujú zástupcovia sudcovského stavu. Rozhodnutie Ústavného súdu SR, aj Najvyššieho súdu SR nenominovať do nej zástupcov podľa Hrabka vyplýva zo špecifického nezávislého postavenia súdnej moci v ústavnom systéme. „Myslím, že sudcovia Špecializovaného trestného súdu pochybili, keď prijali účasť v komisii, ktorá má popri odbornom aj politický alebo štátny charakter,“ povedal.
Väčším problémom by však podľa neho bolo, ak by boli legislatívne zmeny prijímané účelovo, len preto, že časť koaličných poslancov nesúhlasí s konkrétnym rozhodnutím generálneho prokurátora Maroša Žilinku.
„Vladimír Mečiar a jeho vláda boli prví, ktorí kvôli osobným sporom menili zákon. Narážam na to, že prezident Kováč by nevymenoval Ivana Lexu za riaditeľa SIS. Preto bolo nariadené zmeniť zákon, prezidentovi Kováčovi bola kompetencia odňatá a prisvojila si ju vláda,“ pripomenul Hrabko. Dodal, že Žilinka využitím paragrafu 363 Trestného poriadku len naplnil svoju zákonnú kompetenciu, ktorú by len ťažko mohli suplovať súdy.
„Sudca pri rozhodovaní o väzbe vychádza z prvotného predpokladu, že to, čo má na papieri, bolo dosiahnuté v súlade so zákonom. Nemôže skúmať, či to naozaj tak bolo. Ale generálny prokurátor má právo preveriť, či sa postupovalo v súlade so zákonom. A keď zistí, že boli porušené práva dotknutej osoby, je jeho povinnosť to zrušiť,“ povedal Hrabko.
Na margo rozbiehajúcej sa jesennej vlny pandémie Hrabko povedal, že je diametrálne odlišná od minulého roka. „Máme tu inú mutáciu vírusu, ktorá sa rýchlejšie šíri, aj preto idú v porovnaní s minulým rokom čísla rýchlejšie hore,“ povedal.
Na druhej strane, zaočkovanosť časti obyvateľstva, ako aj fakt, že ďalší ľudia chorobu už fyzicky prekonali podľa neho dáva nádej, že vysoké čísla nakazených neprinesú kolaps nemocníc.
S názorom, že hromadné septembrové podujatia ako návšteva pápeža Františka či letecké dni významne neprispeli k šíreniu vírusu, Hrabko nesúhlasí. „Ľudia síce boli v exteriéri, ale boli premiešaní zaočkovaní s nezaočkovanými a hlavne, na to, aby sa na podujatie dostali, mnohí museli ísť v autobusoch,“ upozornil Hrabko.
Orgány Strany maďarskej komunity aj Mosta-Híd napokon odsúhlasili zlúčenie so stranou Spolupatričnosť do spoločného subjektu s názvom Aliancia – Szövetség. „Percentá isté, samozrejme, nemajú, aj keď sú v istom zmysle nádejné. Aliancia je zložená z troch strán zastupujúcich maďarskú menšinu na Slovensku. Tých päť percent je minimum, ktoré by mali vo voľbách dosiahnuť, keďže budú jediným relevantným zástupcom Maďarov na Slovensku. Ale nie je cieľom iba sa dostať do parlamentu, ale dostať sa k moci,“ upozornil Hrabko.
Pripomenul, že ľudia môžu ochorieť, môžu byť na služobných cestách, konkrétni jednotlivci môžu mať rôzne názory na prijímanú legislatívu, čo podľa Hrabka pri krehkej väčšine o jediného poslanca vytvára značné riziko neúspechov pri hlasovaniach. „Na schválenie zákona vám v extrémnom prípade môže stačiť aj len 39 poslancov, ale na otvorenie schôdze parlamentu ich potrebujete 76. Pri tejto opozícii si to celkom dobre neviem predstaviť,“ poznamenal Hrabko.
Iná situácia by podľa neho bola, ak by mala koalícia oficiálne 76 členov, ale pri reálnych hlasovaniach by ju podporovala aj časť nezávislých poslancov, ktorí sa k nej oficiálne nehlásia.
Aktuálne správanie koalície podľa Hrabka vykazuje znaky bezradnosti. Hoci viacerí koaliční lídri hovorili o potrebe urgentných legislatívnych zmien, nepredložili ich do parlamentu najrýchlejšou cestou, teda poslaneckým návrhom, ale založili na ich vypracovanie komisiu. „Mohli by to podať aj formou poslaneckého návrhu, takého poslanca nie je ťažké nájsť, ale najprv by museli vedieť, čo chcú predložiť. Aby sa za to postavili všetci štyria koaliční partneri. Nevedia to, a zdá sa, že to zatiaľ nevie ani tá komisia,“ poznamenal Hrabko.
Na druhej strane je podľa neho potrebné oceniť, že Komisia pre obnovu dôvery v právny štát funguje transparentne, sú známe mená jej členov a aj to, že s výnimkou dvoch zástupcov Špecializovaného trestného súdu sa jej práce nezúčastňujú zástupcovia sudcovského stavu. Rozhodnutie Ústavného súdu SR, aj Najvyššieho súdu SR nenominovať do nej zástupcov podľa Hrabka vyplýva zo špecifického nezávislého postavenia súdnej moci v ústavnom systéme. „Myslím, že sudcovia Špecializovaného trestného súdu pochybili, keď prijali účasť v komisii, ktorá má popri odbornom aj politický alebo štátny charakter,“ povedal.
Väčším problémom by však podľa neho bolo, ak by boli legislatívne zmeny prijímané účelovo, len preto, že časť koaličných poslancov nesúhlasí s konkrétnym rozhodnutím generálneho prokurátora Maroša Žilinku.
„Vladimír Mečiar a jeho vláda boli prví, ktorí kvôli osobným sporom menili zákon. Narážam na to, že prezident Kováč by nevymenoval Ivana Lexu za riaditeľa SIS. Preto bolo nariadené zmeniť zákon, prezidentovi Kováčovi bola kompetencia odňatá a prisvojila si ju vláda,“ pripomenul Hrabko. Dodal, že Žilinka využitím paragrafu 363 Trestného poriadku len naplnil svoju zákonnú kompetenciu, ktorú by len ťažko mohli suplovať súdy.
„Sudca pri rozhodovaní o väzbe vychádza z prvotného predpokladu, že to, čo má na papieri, bolo dosiahnuté v súlade so zákonom. Nemôže skúmať, či to naozaj tak bolo. Ale generálny prokurátor má právo preveriť, či sa postupovalo v súlade so zákonom. A keď zistí, že boli porušené práva dotknutej osoby, je jeho povinnosť to zrušiť,“ povedal Hrabko.
Koronavírus a Aliancia
Na margo rozbiehajúcej sa jesennej vlny pandémie Hrabko povedal, že je diametrálne odlišná od minulého roka. „Máme tu inú mutáciu vírusu, ktorá sa rýchlejšie šíri, aj preto idú v porovnaní s minulým rokom čísla rýchlejšie hore,“ povedal.
Na druhej strane, zaočkovanosť časti obyvateľstva, ako aj fakt, že ďalší ľudia chorobu už fyzicky prekonali podľa neho dáva nádej, že vysoké čísla nakazených neprinesú kolaps nemocníc.
S názorom, že hromadné septembrové podujatia ako návšteva pápeža Františka či letecké dni významne neprispeli k šíreniu vírusu, Hrabko nesúhlasí. „Ľudia síce boli v exteriéri, ale boli premiešaní zaočkovaní s nezaočkovanými a hlavne, na to, aby sa na podujatie dostali, mnohí museli ísť v autobusoch,“ upozornil Hrabko.
Orgány Strany maďarskej komunity aj Mosta-Híd napokon odsúhlasili zlúčenie so stranou Spolupatričnosť do spoločného subjektu s názvom Aliancia – Szövetség. „Percentá isté, samozrejme, nemajú, aj keď sú v istom zmysle nádejné. Aliancia je zložená z troch strán zastupujúcich maďarskú menšinu na Slovensku. Tých päť percent je minimum, ktoré by mali vo voľbách dosiahnuť, keďže budú jediným relevantným zástupcom Maďarov na Slovensku. Ale nie je cieľom iba sa dostať do parlamentu, ale dostať sa k moci,“ upozornil Hrabko.
