Bratislava 27. októbra (Teraz.sk) – Hoci sa o Marianovi Kočnerovi dlhé roky vedelo, že je to nebezpečný človek, ktorý systematicky zhromažďuje citlivé informácie, politické a manažérske špičky sa s ním podľa publicistu Juraja Hrabka aj tak stretávali. „Teraz sa každý dištancuje od toho, že sa s Marianom Kočnerom stýkal. Naposledy aj Václav Mika, keď sa objavila tá fotografia z Donovalov,“ povedal Hrabko v TABLET.TV.

Mika trinásť rokov starú fotografiu s modelkou Adrianou Sklenaříkovou, Marianom Kočnerom, Borisom Kollárom a Monikou Beňovou z Donovalov vysvetľuje tak, že išlo o spoločenskú akciu, na ktorú ho pozval Sklenaříkovej manažér. „Ak je človek vo vysokej funkcii, musí si dávať pozor, v akej spoločnosti sa pohybuje, lebo sa mu to môže vypomstiť,“ poznamenal Hrabko.

Za väčší problém však považuje, ak sa s problematickým podnikateľom stretáva niekto, kto je vo vysokej štátnej funkcii. „Ja som nikdy nevyčítal pánovi Sulíkovi, že bol na raňajkách u Kočnera, ale vyčítal som to predsedovi parlamentu, ktorým Sulík vtedy bol,“ poznamenal Hrabko s tým že predseda Národnej rady (NR) SR je druhým najvyšším predstaviteľom štátu.

Hoci bývalý novinár a šéf kontrarozviedky SIS Peter Tóth popiera medializované informácie, podľa ktorých pre Kočnera sledoval investigatívnych novinárov, vrátane Jána Kuciaka, podľa Hrabka sa za preukázané dá považovať minimálne to, že Kočner na novinárov informácie zbieral. Samotný podnikateľ sa tým nikdy netajil. „Nevyhrážal sa iba novinárom, ale aj politikom,“ pripomenul Hrabko podnikateľove tlačové konferencie.

Na margo vyhlásenia Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), podľa ktorého ÚSP považuje vynášanie informácií z Kuciakovho spisu za snahu napomáhať páchateľom trestnej činnosti, Hrabko poznamenal, že by si mali najprv pozametať pred vlastným prahom. „Nemožno sa čudovať tomu, že médiá zverejňujú informácie, ku ktorým sa dostanú, veď to je ich poslanie. Prokuratúra nech si urobí poriadok, nech zabezpečí, aby sa informácie nevynášali zo spisu a potom o nich médiá nebudú môcť informovať,“ povedal Hrabko.



V tejto chvíli je Kočner obvinený z viacerých ekonomických trestných činov a NAKA realizovala prehliadky v jeho nehnuteľnostiach aj pre podozrenie z násilnej trestnej činnosti.

Okrem toho SaS v parlamente navrhuje spätne zrušiť aj milosť, ktorú pred desiatkami rokov udelil Kočnerovi prezident Michal Kováč v kauze Technopol. „Marian Kočner už má toľko obvinení, že by mu už jedno ďalšie veľmi ublížiť nedokázalo,“ odhadol Hrabko, podľa ktorého sa SaS týmto návrhom snaží najmä zviditeľniť. Usudzuje to z toho, že návrh bol do parlamentu daný bez akejkoľvek dohody o jeho budúcej podpore. „Návrh je podľa môjho názoru bez šancí,“ povedal.

Keď parlament retroaktívne zrušil amnestie Vladimíra Mečiara, argumentovalo sa tým, že je to jednorazový krok nevyhnutný na odstránenie historickej traumy a už nikdy v budúcnosti sa nebude opakovať. „Vždy som bol proti tej novele, ktorá zasahovala do súdnej moci a rušila spätne rozhodnutia súdov. A samozrejme, platí to zásadné, ako povedal Murphy, čo sa môže zneužiť, to sa zneužije. Neostalo len pri Michalovi Kováčovi mladšom, už je tu ďalší návrh a, samozrejme, v budúcnosti príde aj ďalší. Ja v tejto chvíli neviem povedať, na koho konkrétne ten návrh bude, ale ak raz majú politici šancu toto robiť, tak to robiť budú,“ povedal na margo retroaktívnych právnych noriem Hrabko.

Technopol Servis

S Kočnerom súvisí aj ďalšia z aktuálnych káuz, z bratislavského súdu sa stratilo takmer 300 strán zo spisu v kauze Technopol Servis. Ak by sa aj časť stratených strán podarilo rekonštruovať, podľa Hrabka to rozhodnutie v tomto obchodnom spore môže oddialiť o mesiace, možno až roky.

„V tejto krajine sa stratilo aj veľa iných vecí, napríklad právny štát či úcta k ústave. A aj základná ľudská slušnosť. Ťažko sa čudovať, keď sa potom stratí časť spisu. Podľa môjho názoru bola ukradnutá,“ reagoval Hrabko. Minister spravodlivosti Gábor Gál (Most – Híd) v tejto súvislosti podal trestné oznámenie, nevylúčil vyvodenie osobnej zodpovednosti a prisľúbil pomoc ministerstva pri rekonštrukcii spisu, keďže ho v minulosti mali zapožičaný a z viacerých strán majú urobené kópie.

„Kroky ministra Gála boli pochopiteľné a správne, vrátane podania trestného oznámenia, všetky možnosti konať však ešte nevyčerpal. Podľa môjho názoru by mal zaviesť poriadok, urobiť audit v spisových agendách, v pravidlách, kto si môže spis požičať a ako s ním zaobchádzať. Lebo sa ukazuje, že zlyhala evidencia. Ak by nezlyhala, už dnes sa vie, kto tú časť spisu odcudzil, alebo dal niekam inam,“ upozornil Hrabko.

Voľba ústavných sudcov

Parlament po komplikovanom rokovaní napokon zamietol zamietol novelu ústavy z dielne rezortu spravodlivosti, ktorá mala meniť pravidlá voľby a menovania ústavných sudcov. Pravidlá sa tak napokon nemenia smerom, ktorým to žiadala opozícia, neuspel však ani Smer-SD a ani kompromisná snaha rezortu Gábora Gála.

„Nikdy som sa netajil názorom, že súčasný stav považujem za lepší, ako boli návrhy predložené do parlamentu. Takže dopadlo to dobre,“ poznamenal Hrabko. „Ale bolo to fiasko vlády, vládnej koalície a aj prehra prezidenta Andreja Kisku,“ poznamenal. „Nemôže sa teraz tváriť ako svätý za dedinou, lebo sa do novely ústavy verejne montoval, jeden návrh označil za nadpriemerný, druhý, vládny, naopak za podpriemerný. Podľa môjho názoru boli oba chybné a ako sa ukázalo, politicky nepriechodné,“ povedal Hrabko na adresu prezidenta.

Dobrou správou pre Andreja Kisku však je, že mu parlament neodňal právo vyberať sudcov z kandidátov zvolených parlamentom. Podľa Hrabka dokonca nie je pravda ani to, že po rozhodnutí Ústavného súdu o sťažnostiach kandidátov, ktorých v minulosti prezident odmietal vymenovať, už nemôže svoj vtedajší postup zopakovať. „Prezident postupoval podľa svojho výkladu ústavy, prišli individuálne sťažnosti kandidátov, ktorým dal ÚS za pravdu, ale to je všetko,“ tvrdí Hrabko.

„Rozhodnutie Benátskej komisie nie je právne záväzné. Je to iba odporúčanie. Dôležitá je právomoc prezidenta a tá mu zatiaľ dovoľuje odmietnuť nominantov. Tí sa, samozrejme, môžu potom sťažovať na Ústavný súd. Ale nemáme záväzný výklad ústavy v tejto veci. Ústavný súd ho odmietol dať, hoci ho prezident o to žiadal. ÚS rozhodoval o sťažnostiach individuálnych osôb. Teda prezident môže znovu urobiť to, čo urobil, to znamená zdržiavať alebo rovno nevymenovať niektorých sudcov,“ dodal Hrabko.

Ak by sa parlament dokázal zhodnúť aspoň na malej novele ústavy, mohol by precizovať jej ustanovenie tak, že by prezident už nemal priestor na spochybňovanie svojej povinnosti vymenovať polovicu z kandidátov zvolených parlamentom za sudcov ÚS.

Vo februári 2019 sa totiž končí funkčné obdobie deviatim sudcom ÚS a ak dovtedy parlament s prezidentom nedodajú nových deväť sudcov, ÚS stratí schopnosť rozhodovať v pléne. Zabrániť by sa tomu dalo aj tak, že by parlament doplnil ústavu o vetu, podľa ktorej ostáva každý sudca vo funkcii až dovtedy, kým nie je vymenovaný jeho nástupca. „Ak parlament nie je schopný dodať prezidentovi kandidátov a prezident nemusí z tých kandidátov vybrať ústavných sudcov, bolo by to jedno z riešení. Nešťastné, lebo parlament má povinnosť dodať prezidentovi kandidátov na sudcov, v opačnom prípade brzdí prezidenta vo výkone jeho právomocí,“ konštatoval Hrabko.