Aj keď definitívne výsledky volieb vo Veľkej Británii ešte nie sú známe a prognózy o tom, kto v nich získal väčšinu sa rôznia, s pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou, možno povedať, že nastal Mayxit. Teda, že vláda Theresy Mayovej odchádza do minulosti.

Bez ohľadu na to, či napokon vo voľbách získa nejakú väčšinu – čo nemožno stále ešte vylúčiť – alebo nie. Vzhľadom na dôvody vyhlásenia predčasných volieb a ich predpokladaný výsledok je prakticky nemožné, aby sa súčasná premiérka udržala v čele vlády a rovnako aj v čele strany. Ak by v nich totiž zostala, politické problémy nebudú ubúdať, ale pribúdať.

To je však záležitosť, ktorú si musia vo Veľkej Británii vyriešiť sami. Pre zvyšok Európskej únie, ktorej je Veľká Británia stále členom platí, že tamojšie voľby nemohli pre ňu skončiť lepšie. Bez ohľadu na to, či napokon získa niektorá strana vo Veľkej Británii tesnú väčšinu alebo nie, či vznikne koaličná vláda alebo nie, výsledok volieb je pre Úniu z hľadiska plánovaného odchodu Veľkej Británie tou najlepšou možnou správou.

Malá väčšina niektorej strany alebo koaličná vláda vo Veľkej Británii totiž z toho uhla pohľadu pre ňu veští problémy – rokovania o Brexite vyžadujú pevnú silu a jasnú väčšinovú podporu, čo predbežné výsledky volieb ani len nenaznačujú. Naopak, naznačujú oslabenie pozícií. To by mala byť výhoda pre Európsku úniu, prirodzene, za predpokladu, že vie, čo pri Brexite chce dosiahnuť. Iné je rečniť a iné konať, ale je isté, že pri neveľmi stabilnej alebo koaličnej vláde vo V. Británii, bude mať možnosť pri dobrom robení politiky získať viac, ako si jej potentáti doteraz mysleli či dúfali.

Veľká Británia je z hľadiska brexitu zatiaľ na kolenách. To však automaticky neznamená, že je to dobrá správa – ani pre Veľkú Britániu ani pre Európsku úniu. Napokon, ani pre zvyšok sveta.