Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Komentár Juraja Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Generálna prokuratúra sa rozhodla vstúpiť do verejnej debaty o rozhodnutí Najvyššieho súdu, ktorý posudzoval jej vlastný návrh na rozpustenie politickej strany. Súd návrh zamietol aj konštatovaním, že prokuratúra neuniesla dôkazné bremeno.
Keď poslanec NR SR M. Klus (SaS) vyslovil v tejto súvislosti názor, že išlo o „totálne zlyhanie Generálnej prokuratúry“, prokuratúra reagovala stanoviskom, podľa ktorého toto vyjadrenie považuje „za neodôvodnený a účelový útok na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky.“ S predpokladom, že poslanec žalobu ani nečítal, keďže niektoré ním namietané fakty boli aj súčasťou žaloby prokuratúry.
Poslanec M. Klus sa mýli v hodnotení, že išlo o totálne zlyhanie Generálnej prokuratúry. Zatiaľ totiž ide iba o zlyhanie a to, či bude aj totálne ukáže krátka budúcnosť. Presnejšie, keď sa ukáže, ako naloží Generálna prokuratúra s písomným odôvodnením súdu – či si ho iba prečíta a vydá ďalšie zbytočné verejné vyhlásenie alebo s ním bude pracovať a opätovne podá návrh na rozpustenie dotknutej strany.
Tak, ako to urobila vláda Českej republiky zhruba pred desiatimi rokmi. Jej prvý návrh na rozpustenie Dělnickej strany súd zamietol, ale druhý, ktorý bol podaný zhruba o pol roka neskôr, už akceptoval, stranu rozpustil a zneškodnil. Mimochodom, rozhodnutie súdu potvrdil aj tamojší Ústavný súd, aj Európsky súd pre ľudské práva.
Rozsudok českého Najvyššieho správneho súdu má síce viac ako 120 strán, čo však neznamená, že Generálna prokuratúra by sa z neho nemohla naučiť, ako podať návrh na rozpustenie strany tak, aby ho súd mohol akceptovať a bola v spore úspešná.
Nedostatočne spracovaným návrhom sa Slovensko ocitlo nielen v tristnej, ale tiež v nebezpečnej situácii. V tristnej v tom, že nielen dotknutá strana vie čo je zač, ale vie o tom aj celá spoločnosť. Každý, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu, politickú stranu, súkromnú alebo verejnú inštitúciu, si povesť buduje hlavne na základe skutkov, nie rečí.
Je nepochybné, že dotknutá strana je nahlas v spoločnosti nazývaná stranou fašistickou, za všetkých azda stačí spomenúť napríklad vyjadrenia hlavy štátu. Ak niečo vyzerá ako kačka, kváka ako kačka a chodí ako kačka, je to kačka.
Prokuratúra, na čele ktorej je generálny prokurátor má podľa Ústavy v spoločnosti nezastupiteľné miesto: chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Povedané po lopate, jej úlohou nie je reagovať, ale konať. Profesionálne. Tak, aby neprišlo k totálnemu zlyhaniu.
Keď poslanec NR SR M. Klus (SaS) vyslovil v tejto súvislosti názor, že išlo o „totálne zlyhanie Generálnej prokuratúry“, prokuratúra reagovala stanoviskom, podľa ktorého toto vyjadrenie považuje „za neodôvodnený a účelový útok na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky.“ S predpokladom, že poslanec žalobu ani nečítal, keďže niektoré ním namietané fakty boli aj súčasťou žaloby prokuratúry.
Poslanec M. Klus sa mýli v hodnotení, že išlo o totálne zlyhanie Generálnej prokuratúry. Zatiaľ totiž ide iba o zlyhanie a to, či bude aj totálne ukáže krátka budúcnosť. Presnejšie, keď sa ukáže, ako naloží Generálna prokuratúra s písomným odôvodnením súdu – či si ho iba prečíta a vydá ďalšie zbytočné verejné vyhlásenie alebo s ním bude pracovať a opätovne podá návrh na rozpustenie dotknutej strany.
Tak, ako to urobila vláda Českej republiky zhruba pred desiatimi rokmi. Jej prvý návrh na rozpustenie Dělnickej strany súd zamietol, ale druhý, ktorý bol podaný zhruba o pol roka neskôr, už akceptoval, stranu rozpustil a zneškodnil. Mimochodom, rozhodnutie súdu potvrdil aj tamojší Ústavný súd, aj Európsky súd pre ľudské práva.
Rozsudok českého Najvyššieho správneho súdu má síce viac ako 120 strán, čo však neznamená, že Generálna prokuratúra by sa z neho nemohla naučiť, ako podať návrh na rozpustenie strany tak, aby ho súd mohol akceptovať a bola v spore úspešná.
Nedostatočne spracovaným návrhom sa Slovensko ocitlo nielen v tristnej, ale tiež v nebezpečnej situácii. V tristnej v tom, že nielen dotknutá strana vie čo je zač, ale vie o tom aj celá spoločnosť. Každý, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu, politickú stranu, súkromnú alebo verejnú inštitúciu, si povesť buduje hlavne na základe skutkov, nie rečí.
Je nepochybné, že dotknutá strana je nahlas v spoločnosti nazývaná stranou fašistickou, za všetkých azda stačí spomenúť napríklad vyjadrenia hlavy štátu. Ak niečo vyzerá ako kačka, kváka ako kačka a chodí ako kačka, je to kačka.
Prokuratúra, na čele ktorej je generálny prokurátor má podľa Ústavy v spoločnosti nezastupiteľné miesto: chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Povedané po lopate, jej úlohou nie je reagovať, ale konať. Profesionálne. Tak, aby neprišlo k totálnemu zlyhaniu.
