Spor medzi A. Kiskom a R. Ficom – alebo naopak – je priam dokonale absurdný. Vecne aj politicky, keďže obaja protagonisti si v ňom fúkajú najmä vlastné boľačky.

Nevidno relevantný dôvod, pre ktorý by mal byť A. Kiska vyňatý z podozrení, že firma, ktorej je spoluvlastníkom a v inkriminovanom období bol aj konateľom, sa dopustila ekonomických chýb súvisiacich s jej činnosťou. To sa stávalo, stáva a bude stávať. Faktom je však to, že ak sa niekto rozhodne podstúpiť politický zápas a uchádzať sa o verejnú funkciu, mal by si ešte predtým usporiadať súkromné záležitosti, vrátane podnikateľských aktivít tak, aby bol čistejší ako horský prameň.

Navonok aj dovnútra. Inak mu hrozí, že kostlivci mu môžu vypadnúť zo skrine kedykoľvek. Napokon, nedávno sa o tom presvedčil aj jeden z uchádzačov o post ústavného sudcu.

A. Kiska má možno pravdu keď hovorí, že ak by sa nestal prezidentom, o firmu KTAG by finančná správa ani nezavadila. Isté je, že aj keby zavadila, nebolo by to také zaujímavé, ako napríklad „pol na pol“ iného neúspešného kandidáta. Lenže keď A. Kiska voľby vyhral, zrejme sa spoliehal na to, že na prezidenta si nikto nedovolí siahnuť a ak áno, potom to vybaví, napríklad u generálneho prokurátora. Aspoň to tak vyznelo, keď vyšlo najavo, že sa u neho opakovane zaujímal o vyšetrovanie firmy KTAG.

A. Kiska jednoducho podcenil robenie politiky po slovensky a R. Fica osobne. O predsedovi Smeru-SD si, samozrejme, môže myslieť každý čo chce, ale je faktom, že nepozná žiadne politické škrupule a ovláda zákulisné ťahy. V podstate je politickým hráčom, nie politikom a iný už nebude.

To, že prezident A. Kiska azda po prvý raz v paláci pripustil otázky novinárov (hoci keď ide o záležitosti krajiny, otázky nedovoľuje) a spomenul tiež situáciu v rodine (reakciu manželky a dcéry na jeho prípadné obvinenie po ukončení mandátu) navráva, že by malo ísť o vážnu situáciu. Nejde. Ak firma a on osobne porušili zákon, majú niesť následky a ak prokuratúra usúdila, že doplatenie daní, účinná ľútosť a ďalšie okolnosti nie sú postačujúce, netreba verejne nariekať, ale sa brániť: vznesenie obvinenia je nepríjemné, ale nič neznamená, keďže rozhodnúť o ňom musí súd.

Zvyšok – napríklad, čo povedal tamten, čo henten, čím chcel byť onen a prečo je s ďalším amen – sú obyčajné politické intrigy.