Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Komentár Juraja Hrabka.
Autor Teraz.sk
Už zajtra uplynie termín, ktorý stanovil predseda parlamentu A. Danko parlamentným stranám na nomináciu členov do komisie, ktorá sa má zaoberať zmenami v ústavnom zákone o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Vzhľadom na značne komplikovaný názov, je vo verejnosti známym viac ako ústavný zákon o konflikte záujmov, pričom ju azda najviac zaujímajú majetky politikov. Je to prirodzené.
Návrhov ako a v čom je potrebné upraviť nielen túto časť zákona bolo za 12 rokov, kedy bol zákon naposledy upravený, takpovediac už viac ako x. Vzhľadom na to, že ide o ústavný zákon, na jeho zmenu je potrebný súhlas najmenej 90 poslancov a niet sa čo čudovať tomu, že dostatočný počet sa hľadá iba veľmi ťažko. To napokon uvidíme aj o pár dní a hneď opakovane, keďže v parlamente ležia súčasne dva návrhy na zmenu tohto zákona – jeden predkladajú poslanci OĽaNO a druhý poslanec M. Beblavý.
Z uvedeného vidno najmä to, ako ťažko sa dohoda na zmenách hľadá, keď sa nenájde ani len na mimovládnej strane. Vo vládnej koalícii sa pritom hľadá ešte ťažšie. Úvahami o tom, že koalícia podporí niektorý z oboch predložených návrhov alebo že tieto návrhy zlúči do jedného a podporí ho, sa netreba vôbec zaoberať. Oba budú zmietnuté z parlamentného stola a hlavný dôvod je uvedený v úvode: má totiž – ako vždy, keď je záujem odložiť vec na neurčito - vzniknúť komisia.
Má mať 11 členov, šesť z vládnej koalície a päť z mimovládnych strán. Pri hlasovaní v nej je tak výsledok istý: schválené bude to, čo budú chcieť strany koalície a neschválené to, čo budú chcieť iné strany. Na tom však v podstate ani veľmi nezáleží, napokon, komisia môže prísť aj k záveru, že sa dohoda v jej rámci na zmene zákona vôbec nenájde. Totiž tak alebo onak – či už sa dohoda nájde alebo nie – naozaj dôležité hlasovanie je iba jedno. V parlamentom pléne.
O tom, že je zmena zákona potrebná niet najmenších pochýb, keďže zákon sa netýka viacero funkcionárov, ktorých by sa týkať mal. Problém tak bude v detailoch a medzi nimi hlavne v tom, ako upraviť priznania tak, aby sa z nich dalo vypočítať ani nie tak to, aký má funkcionár majetok, ale skôr to, o koľko mu za rok narástol. A akým spôsobom sa tak stalo.
Na to by však pri dobrej vôli stačila obyčajná zmena príslušného formulára. Akurát treba vyriešiť vskutku neľahkú politickú dilemu. Poslanci totiž - bez ohľadu na stranícke tričká - zhodne tvrdia, že sa väčšej kontrole nebránia, ale pritom vždy nájdu dôvody, prečo sa tak urobiť nedá.
Návrhov ako a v čom je potrebné upraviť nielen túto časť zákona bolo za 12 rokov, kedy bol zákon naposledy upravený, takpovediac už viac ako x. Vzhľadom na to, že ide o ústavný zákon, na jeho zmenu je potrebný súhlas najmenej 90 poslancov a niet sa čo čudovať tomu, že dostatočný počet sa hľadá iba veľmi ťažko. To napokon uvidíme aj o pár dní a hneď opakovane, keďže v parlamente ležia súčasne dva návrhy na zmenu tohto zákona – jeden predkladajú poslanci OĽaNO a druhý poslanec M. Beblavý.
Z uvedeného vidno najmä to, ako ťažko sa dohoda na zmenách hľadá, keď sa nenájde ani len na mimovládnej strane. Vo vládnej koalícii sa pritom hľadá ešte ťažšie. Úvahami o tom, že koalícia podporí niektorý z oboch predložených návrhov alebo že tieto návrhy zlúči do jedného a podporí ho, sa netreba vôbec zaoberať. Oba budú zmietnuté z parlamentného stola a hlavný dôvod je uvedený v úvode: má totiž – ako vždy, keď je záujem odložiť vec na neurčito - vzniknúť komisia.
Má mať 11 členov, šesť z vládnej koalície a päť z mimovládnych strán. Pri hlasovaní v nej je tak výsledok istý: schválené bude to, čo budú chcieť strany koalície a neschválené to, čo budú chcieť iné strany. Na tom však v podstate ani veľmi nezáleží, napokon, komisia môže prísť aj k záveru, že sa dohoda v jej rámci na zmene zákona vôbec nenájde. Totiž tak alebo onak – či už sa dohoda nájde alebo nie – naozaj dôležité hlasovanie je iba jedno. V parlamentom pléne.
O tom, že je zmena zákona potrebná niet najmenších pochýb, keďže zákon sa netýka viacero funkcionárov, ktorých by sa týkať mal. Problém tak bude v detailoch a medzi nimi hlavne v tom, ako upraviť priznania tak, aby sa z nich dalo vypočítať ani nie tak to, aký má funkcionár majetok, ale skôr to, o koľko mu za rok narástol. A akým spôsobom sa tak stalo.
Na to by však pri dobrej vôli stačila obyčajná zmena príslušného formulára. Akurát treba vyriešiť vskutku neľahkú politickú dilemu. Poslanci totiž - bez ohľadu na stranícke tričká - zhodne tvrdia, že sa väčšej kontrole nebránia, ale pritom vždy nájdu dôvody, prečo sa tak urobiť nedá.
