Hromy a blesky zo všetkých strán sa zniesli na hlavu Igora Matoviča a jeho OĽaNO z dôvodu obsadenia námestia SNP počas sviatočných novembrových dní. I. Matovič pritom neurobil nič nezákonné, neslušné či neočakávané – námestie obsadzuje pravidelne a podľa daných pravidiel, nie svojvoľne. Inými slovami, dôležité je, že každý mal rovnakú možnosť, príležitosť alebo šancu ako on a to, že ju nevyužil, prespal alebo zabudol, rozhodne nie je chyba I. Matoviča. To je ako výčitka P. Saganovi, že opakovane vyhral zelený dres.

Je však ľahšie okamžite zatrúbiť do politického útoku, ako si priznať vlastnú chybu. A tak sa do I. Matoviča značne neslušným spôsobom pustilo aj Za slušné Slovensko (ZSS), viacero médií či Progresívne Slovensko. Hoci ZSS sa neskôr „akoby“ ospravedlnilo, I. Matoviča pritom nespomenulo, hoci ho predtým menovite a opakovane napadlo. A obvinilo za zneužívania výročia novembra 1989 na politickú kampaň. Aj tak sa dá, ale slušné to naozaj nie je.

A to aj napriek tomu, že I. Matovič považuje Za slušné Slovensko už za politickú organizáciu, a nie občiansku iniciatívu. V ZSS sa tým môžu síce cítiť dotknutí či urazení, ale nič už na tom nezmenia. Napokon, I. Matovič v tom nie je ani zďaleka sám a ani to napovedal nahlas ako prvý. To zase poslúžilo ako zámienka Progresívnemu Slovensku, aby opätovne vyhlásilo svoju stranícku mantru, že staré tváre v politike, vrátane I. Matoviča, sú nanič a treba ich vymeniť. Mimochodom, v Progresívnom Slovensku si to možno neuvedomujú, ale s rétorikou výmeny starých politikov prišiel ako prvý R Fico pri zakladaní strany Smer. Faktom je, že s ňou aj uspel, a preto môže byť inšpiráciou aj pre iných, pokiaľ nemajú dostatok vlastných nápadov.

Tak či onak, platí, že ak by nebol 17. november 1989, neboli by ani žiadne spory a ani politické naťahovačky. Nebolo by ani OĽaNO, ani ZSS a ani Progresívne Slovensko. To, že existujú, je dôsledkom Nežnej revolúcie. Rovnako, ako to, ako sa správajú a aké spôsoby používajú. Povedané po lopate a bez vzletných rečí – aj to je pravdivý obraz toho, kam a ako sme po tridsiatich rokoch slobody dospeli a v akej sme demokratickej kondícii.
A nie je to vôbec až také zlé, ako to môže aj z uvedeného zdať alebo aj vyzerať. Hoci viac slušnosti a pokory by ani v politike neuškodilo.