Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Je zrejmé, že ide o novelu, ktorá v prípade jej schválenia na Slovensku zbytočne zahltí už beztak rozkošatený právny priestor, píše J. Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Skupina koaličných poslancov predložila do parlamentu návrh novely zákona o vysokých školách, ktorého hlavným cieľom je možnosť odoberania vysokoškolských titulov. Po jeho prvom prečítaní je zrejmé, že ide o novelu, ktorá v prípade jej schválenia na Slovensku zbytočne zahltí už beztak rozkošatený právny priestor.
S nápadom odnímania titulov zákonom prišla vládna koalícia potom, ako vysvitli podozrenia z plagiátorstva záverečných prác dvoch jej predsedov strán a zároveň predsedov parlamentu (Sme-rodina) a vlády (OĽaNO-Nova-KÚ-Zmena zdola). Do toho sa priplietol ešte minister školstva (SaS) či ďalšia poslankyňa (Sme rodina), ktorá zrejme nechtiac plagiátorskú aféru ústavných činiteľov súčasnej koalície spustila. Tým, že sa snažila dostať a aj dostala funkciu splnomocnenkyne vlády pre podporu rodiny a sociálnu pomoc. Vydržala v nej štyri dni a ako veľmi vláda túto funkciu k výkonu moci potrebovala a potrebuje svedčí to, že je už niekoľko mesiacov neobsadená.
Z čoho vyplýva, že túto funkciu vláda nepotrebuje, rovnako ako krajina nepotrebuje uvedenú novelu vysokoškolského zákona. Autori sa síce netaja, že vzorom im pritom bola legislatíva Českej republiky, z ktorej si však povyberali – na slovenský spôsob – iba to, čo sa im hodilo. Dôrazne pritom dbali na to, aby strata titulu nebola retroaktívna, teda aby sa nemohla týkať tých, kvôli ktorým novela zákona prakticky vznikla. Takže konania o neplatnosti štátnej alebo rigoróznej skúšky, o odňatí titulov či odvolania profesorov nemožno začať voči osobám, ktoré ich získali pred 1. januárom 2021.
Prirodzene, samostatnou kapitolou je možnosť sa titulu vzdať. Hoci nevedno kto a prečo by to dobrovoľne urobil. Faktom je, že verejných činiteľov možno k tomu verejne tlačiť v prípade, keď zhrešili. Také kapre, ktoré si vypustili vlastný rybník však neexistujú ani len v rozprávkach, nieto v realite. Inými slovami, ak premiér I. Matovič dá verejný prísľub, že sa vzdá titulu – v prípade, keď to zákon umožní – možno oprávnene predpokladať, že to zákon neumožní. Obzvlášť, keď sa to osobne týka aj jeho viacerých koaličných partnerov, pričom spolu disponujú väčšinou v parlamente.
Vychádzať možno aj z toho, že koaliční poslanci, ktorí chceli referovať o návrhu novely vysokoškolského zákona, tlačovú besedu jeden krát presunuli na druhý deň a na druhý deň ju zrušili. Isté je, že ak novelu nestiahnu z rokovania, bude možné konštatovať, že to síce mysleli dobre, ale dopadlo to ako vždy.
S nápadom odnímania titulov zákonom prišla vládna koalícia potom, ako vysvitli podozrenia z plagiátorstva záverečných prác dvoch jej predsedov strán a zároveň predsedov parlamentu (Sme-rodina) a vlády (OĽaNO-Nova-KÚ-Zmena zdola). Do toho sa priplietol ešte minister školstva (SaS) či ďalšia poslankyňa (Sme rodina), ktorá zrejme nechtiac plagiátorskú aféru ústavných činiteľov súčasnej koalície spustila. Tým, že sa snažila dostať a aj dostala funkciu splnomocnenkyne vlády pre podporu rodiny a sociálnu pomoc. Vydržala v nej štyri dni a ako veľmi vláda túto funkciu k výkonu moci potrebovala a potrebuje svedčí to, že je už niekoľko mesiacov neobsadená.
Z čoho vyplýva, že túto funkciu vláda nepotrebuje, rovnako ako krajina nepotrebuje uvedenú novelu vysokoškolského zákona. Autori sa síce netaja, že vzorom im pritom bola legislatíva Českej republiky, z ktorej si však povyberali – na slovenský spôsob – iba to, čo sa im hodilo. Dôrazne pritom dbali na to, aby strata titulu nebola retroaktívna, teda aby sa nemohla týkať tých, kvôli ktorým novela zákona prakticky vznikla. Takže konania o neplatnosti štátnej alebo rigoróznej skúšky, o odňatí titulov či odvolania profesorov nemožno začať voči osobám, ktoré ich získali pred 1. januárom 2021.
Prirodzene, samostatnou kapitolou je možnosť sa titulu vzdať. Hoci nevedno kto a prečo by to dobrovoľne urobil. Faktom je, že verejných činiteľov možno k tomu verejne tlačiť v prípade, keď zhrešili. Také kapre, ktoré si vypustili vlastný rybník však neexistujú ani len v rozprávkach, nieto v realite. Inými slovami, ak premiér I. Matovič dá verejný prísľub, že sa vzdá titulu – v prípade, keď to zákon umožní – možno oprávnene predpokladať, že to zákon neumožní. Obzvlášť, keď sa to osobne týka aj jeho viacerých koaličných partnerov, pričom spolu disponujú väčšinou v parlamente.
Vychádzať možno aj z toho, že koaliční poslanci, ktorí chceli referovať o návrhu novely vysokoškolského zákona, tlačovú besedu jeden krát presunuli na druhý deň a na druhý deň ju zrušili. Isté je, že ak novelu nestiahnu z rokovania, bude možné konštatovať, že to síce mysleli dobre, ale dopadlo to ako vždy.
