Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Juraj Hrabko komentuje pripravované zmeny pri voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR.
Autor Juraj Hrabko
Pomaly sa schyľuje k ďalšej novele Ústavy SR. Ministerstvo spravodlivosti už totiž ukončilo pripomienkové konanie k návrhu zmien, týkajúcich sa voľby ústavných sudcov, ktorá s ňou súvisí.
Návrh, ktorý ministerstvo pripravilo nie je dobrý. Samozrejme, s jeho celkovým hodnotením ešte treba počkať, prinajmenej kým doputuje na rokovanie vlády, pretože ministerstvo ho počas legislatívneho pochodu mení. Na niektorých nápadoch však ministerstvo trvá – napríklad na zvýšení veku kandidátov zo 40 na 45 rokov, ako aj na zvýšení počtu voliteľov, keď mieni zaviesť ďalšiu novinku – kandidátov na ústavných sudcov má zvoliť najmenej 76 poslancov.
Ani v jednom z dvoch uvedených príkladov ministerstvo spravodlivosti rozumne nevysvetlilo, prečo by to tak malo byť. Rozumnejšie, ako zvyšovať spodnú hranicu veku uchádzačov o kandidatúru sa pritom javí stanoviť hornú hranicu, keďže ústavní sudcovia majú vo funkcii pôsobiť 12 rokov. Ústavný súd sa nemá javiť ako dom seniorov, čo mu pri nestanovení hornej hranice veku kandidátov hrozí. Pre príklady netreba chodiť vôbec ďaleko, ale iba do Košíc, priamo na Ústavný súd.
Sudcovia, ktorým sa mandát na budúci rok nekončí, sú štyria. J. Baricová, J. Laššáková, S. Duriš a M. Mamojka. Ak vydržia na súde do skončenia ich mandátu, budú mať 73, 77, 63 a 79 rokov. Preto by bolo vhodné a potrebné – ak už je debata o veku – nezvyšovať spodnú, ale znížiť hornú hranicu veku kandidátov. Ak by bola napríklad stanovená na 60 rokov, mandát by sudcovia ukončili maximálne ako 72 roční.
Zvýšenie potrebného počtu voliteľov ministerstvo obhajuje tým, že doteraz na zvolenie ústavného sudcu stačilo aj 39 poslancov. To je síce pravda, ale také sa ešte nestalo a ak si politické strany v parlamente ctia svoje úlohy a povinnosti v tejto súvislosti, ani sa stať nemôže. Stanovenie takejto podmienky sa tak rovnako, ako aj zvýšenie veku kandidátov, javí ako nadbytočné.
A ako nadbytočné na druhú sa javí zavedenie možnosti odvolať sudcu ústavného súdu na základe rozhodnutia jeho kolegov v disciplinárnom konaní. Obzvlášť v čase, kedy sa kladú ďalšie písané nároky na kandidátov, vrátane ich morálnej integrity. Inými slovami, keď väčšina sudcov usúdi alebo si aj rovno vymyslí, že vznikla závažná skutočnosť, „ktorá dôvodne spochybňuje sudcu ústavného súdu riadne vykonávať svoju funkciu počas jej výkonu,“ začne voči nemu disciplinárne konanie, ktoré sa skončí konštatovaním, že „existuje závažná skutočnosť, ktorá dôvodne spochybňuje schopnosť sudcu ústavného súdu riadne vykonávať svoju funkciu,“ a prezident bude povinný ústavného sudcu z funkcie odvolať.
Už len táto jedna novinka stačí na konštatovanie, že by bolo oveľa lepšie, keby celý návrh na novelu Ústavy, putoval namiesto do vlády a parlamentu, rovno do smetného koša.
Návrh, ktorý ministerstvo pripravilo nie je dobrý. Samozrejme, s jeho celkovým hodnotením ešte treba počkať, prinajmenej kým doputuje na rokovanie vlády, pretože ministerstvo ho počas legislatívneho pochodu mení. Na niektorých nápadoch však ministerstvo trvá – napríklad na zvýšení veku kandidátov zo 40 na 45 rokov, ako aj na zvýšení počtu voliteľov, keď mieni zaviesť ďalšiu novinku – kandidátov na ústavných sudcov má zvoliť najmenej 76 poslancov.
Ani v jednom z dvoch uvedených príkladov ministerstvo spravodlivosti rozumne nevysvetlilo, prečo by to tak malo byť. Rozumnejšie, ako zvyšovať spodnú hranicu veku uchádzačov o kandidatúru sa pritom javí stanoviť hornú hranicu, keďže ústavní sudcovia majú vo funkcii pôsobiť 12 rokov. Ústavný súd sa nemá javiť ako dom seniorov, čo mu pri nestanovení hornej hranice veku kandidátov hrozí. Pre príklady netreba chodiť vôbec ďaleko, ale iba do Košíc, priamo na Ústavný súd.
Sudcovia, ktorým sa mandát na budúci rok nekončí, sú štyria. J. Baricová, J. Laššáková, S. Duriš a M. Mamojka. Ak vydržia na súde do skončenia ich mandátu, budú mať 73, 77, 63 a 79 rokov. Preto by bolo vhodné a potrebné – ak už je debata o veku – nezvyšovať spodnú, ale znížiť hornú hranicu veku kandidátov. Ak by bola napríklad stanovená na 60 rokov, mandát by sudcovia ukončili maximálne ako 72 roční.
Zvýšenie potrebného počtu voliteľov ministerstvo obhajuje tým, že doteraz na zvolenie ústavného sudcu stačilo aj 39 poslancov. To je síce pravda, ale také sa ešte nestalo a ak si politické strany v parlamente ctia svoje úlohy a povinnosti v tejto súvislosti, ani sa stať nemôže. Stanovenie takejto podmienky sa tak rovnako, ako aj zvýšenie veku kandidátov, javí ako nadbytočné.
A ako nadbytočné na druhú sa javí zavedenie možnosti odvolať sudcu ústavného súdu na základe rozhodnutia jeho kolegov v disciplinárnom konaní. Obzvlášť v čase, kedy sa kladú ďalšie písané nároky na kandidátov, vrátane ich morálnej integrity. Inými slovami, keď väčšina sudcov usúdi alebo si aj rovno vymyslí, že vznikla závažná skutočnosť, „ktorá dôvodne spochybňuje sudcu ústavného súdu riadne vykonávať svoju funkciu počas jej výkonu,“ začne voči nemu disciplinárne konanie, ktoré sa skončí konštatovaním, že „existuje závažná skutočnosť, ktorá dôvodne spochybňuje schopnosť sudcu ústavného súdu riadne vykonávať svoju funkciu,“ a prezident bude povinný ústavného sudcu z funkcie odvolať.
Už len táto jedna novinka stačí na konštatovanie, že by bolo oveľa lepšie, keby celý návrh na novelu Ústavy, putoval namiesto do vlády a parlamentu, rovno do smetného koša.
