Čo nie je v médiách, to sa nestalo, tak znie jedna z hlavných poučiek politickej abecedy. Inými slovami, možno mať super víziu, nápad či návrh zákona, ale ak zostáva v zásuvke, je nanič. Z vecného aj politického hľadiska.



To je zrejme aj hlavným dôvodom, prečo tak utešene pribúdajú rôzne prezentácie politických strán, ako aj jednotlivých politikov. Teda odhliadnuc od toho, že politických tém je viac ako iba veľa a keď akýmsi nedopatrením chýba, tak sa hneď oživí stará alebo vyrobí nová. Aj tu totiž platí múdrosť predkov – zíde z očí zíde z mysle – a to sa v politike jednoducho neodpúšťa.

Politických alebo spolitizovaných tém je v súčasnosti naozaj veľa. Najmä vďaka internetu a sociálnym sieťam, ktoré umožňujú okamžitý prenos a šírenie informácií. Takpovediac rýchlo až zbesilo. Aj mnoho iného, ale to je už iná téma.

Napríklad, bez internetových vymožeností by Igor Matovič nedokázal tak rýchlo, presvedčivo a dôkazmi reagovať na zvýšenie cien energií, ktoré sa zvyšovať nemali. Kým by mu faktúry, ktoré mu posielali ľudia, prišli v liste poštou, bolo by už dávno, ľudovo povedané, vymaľované.

Alebo príklad z druhého brehu – kým by premiér napísal list šéfovi VŠZP, kým by mu bol poštou doručený a kým by dostal odpoveď, prešli by aj týždne a málokto by tom vedel. Videom na sociálnej sieti vybavil R. Fico uvedené šmahom ruky za pár minút a vie o tom každý, kto to vedieť chce. Stáva sa pritom účastníkom deja, priamym svedkom rozhovoru dvoch štátnych úradníkov, ktoré bývajú obvykle pred verejnosťou ukryté.

Jednou z hlavných úloh politika je, aby bol viditeľný a to najlepšie ráno, na obed aj večer. Ale nielen politika, o to sa snažia aj mnohí iní. Aj preto, aby sa politikmi mohli stať. Opäť príklad – Boris Kollár priznal nielen to, že má v telefóne celé know-how ako byť úspešný na internete, ale tiež to, že za premenu na politika vďačí práve telefónu, internetu a sociálnym sieťam.

Účinné, keďže sa vďaka tomu stal poslancom, ale v podstate smutné. Takýmito spôsobmi sa totiž krajina nedá riadiť, iba doriadiť.