Česká republika má oddnes oficiálne vymenovanú ďalšiu – v poradí druhú – vládu pod vedením Andreja Babiša v jednom volebnom období. Osem mesiacov po voľbách a päť mesiacov od nevyslovenia dôvery jeho prvej vláde, ktorá tak doteraz vládla bez dôvery a kontroly parlamentu. Mala však dôveru prezidenta Miloša Zemana.

Prezident zohral v zostavovaní prvej aj druhej vlády Andreja Babiša v jednom volebnom období skutočne kľúčovú úlohu. Vyvinul pritom aj značnú ústavnú kreativitu, okolo ktorej bolo, je a bude ešte veľa rečí, ale to, či pritom aj porušil Ústavu ČR, zostane zrejme neznáme. Inými slovami, zostane to medzi Milošom Zemanom a Andrejom Babišom.

V krátkosti: po prvé ide o to, či premiér vôbec predložil prezidentovi návrh na vymenovanie M. Pocheho, kandidáta ČSSD, do funkcie ministra zahraničných vecí. Ak nie, nie je o čom hovoriť. Ak áno – ako to tvrdí premiér – je to naopak a je o čom hovoriť, konkrétne, o právomociach prezidenta republiky. Po druhé, aj keď sa o tom bude hovoriť, zostane to iba v rovine dohadov, pretože o kompetenciách a ich uplatňovaní prezidentom môže relevantne rozhodnúť iba Ústavný súd.

A ten môže v tomto prípade rozhodnúť iba na návrh premiéra, ktorý ale návrh nepodá, pretože to jednoducho nie je v jeho záujme a nič by ním nezískal. Po tretie a iba pre úplnosť: ak sú kompetencie prezidenta diskutabilné a diskutované, môže ich parlament nanovo formulovať, čo si však vyžaduje dohodu a súhlas ústavnej väčšiny poslancov. Dosiahnuť ho, nie je v Českej republike vôbec jednoduché.

Samozrejme, oveľa relevantnejšie ako škriepka medzi prezidentom M. Zemanom a M. Pochem alebo debata o ústavných právomociach prezidenta a premiéra, sú politické súvislosti a náhľad do budúcnosti. Zdá sa, že po vymenovaní vlády možno A. Babiša označiť za najväčšieho suveréna v českom politickom prostredí po roku 1989.

Niet ničoho, čo by nehovorilo v jeho politický prospech, potrebuje zdolať už iba poslednú prekážku, ktorou je vyslovenie dôvery jeho vláde. Hlasovanie má byť o dva týždne a keď sa skončí v prospech premiéra Babiša, teda vyslovením dôvery jeho vláde, nebude už nikto a nič, čo by mu bránilo pretvoriť krajinu na svoj obraz. Nie je síce jednoduché nájsť v súčasnom českom parlamente väčšinu na vyslovenie dôvery vláde, ale nájsť v ňom väčšinu na vyslovenie nedôvery vláde, je oveľa komplikovanejšie, ak nie nemožné.

Navyše, po získaní dôvery v parlamente môže premiér prestrihnúť pupočnú šnúru, s ktorou je politicky zviazaný s prezidentom. Tak, ako do vyslovenia dôvery vláde v parlamente potreboval A. Babiš viac M. Zemana, ako M. Zeman jeho, po vyslovení dôvery tomu bude naopak.

Vzhľadom na minulé (ŠtB), ale aj súčasné osobné problémy Andreja Babiša (trestné stíhanie) možno konštatovať, že politická situácia v Českej republike bude ešte nielen zaujímavá, ale tiež poučná.