Prvým faktom po rokovaní parlamentu o návrhu na odvolanie premiéra je, že I. Matovič ostáva v tejto funkcii, keďže parlament mu nevyslovil nedôveru. Prirodzene, iný výsledok nikto ani neočakával, lebo ho reálne očakávať možné nebolo.

A to aj napriek opätovnej prítomnosti SaS v parlamente, ktorá kedysi skutočne dokázala povaliť vlastnú vládu – dnes to síce urobiť nedokáže, ale urobiť to ani nechce. Dôvod je prostý: v nastávajúcich časoch čakajú svetlé zajtrajšky výlučne vládne strany a ich predstaviteľov, nikoho iného.

Druhým faktom je, že vzhľadom na krátkosť času si každý môže porovnať vyhlásenia vládnych strán k rovnakým kauzám. Presnejšie, k takpovediac neoriginálnym diplomovým prácam poslancov (P. Krištúfková, B. Kollár) a členov vlády (B. Gröhling, I. Matovič). V krátkosti: boli od nezáujmu, cez rôzne silácke vyhlásenia až po stranícku a politickú realitu. A, isteže, každý má možnosť porovnať si tieto vyhlásenia aj s tzv. zásadnými stanoviskami uvedených osôb v prípade rovnakej kauzy bývalého predsedu parlamentu A. Danka. Pretože to, čo sa odvtedy zmenilo, nie je vecná stránka, ale iba politické pomery. Teda to, že vtedajší kritici A. Danka neboli pri moci, ale dnes ju už ovládajú a čo je horšie, moc ovláda ich. Opätovne to teda potvrdzuje poučku, podľa ktorej je výrazný rozdiel medzi pohľadom na vládne BMW a z vládneho BMW.

Tretím faktom je to, že bez ohľadu na výsledok vajatania a hlasovania vo všetkých kauzách oprávnených podozrení z plagiátorstva, ktoré sa týkajú verejných funkcionárov, oprávnene podozrivými plagiátormi už navždy zostanú. Mali možnosť napraviť chybu, ktorú kedysi dávno urobili, ale urobiť to nedokázali. Čo – okrem iného – predurčuje aj ich ďalšie kroky pri spravovaní krajiny.

Zhrnuté a podčiarknuté: o slušnom Slovensku sa nedá hlasovať, slušné Slovensko buď je, alebo nie je.