Minister V. Lengvarský sa ju rozhodol riešiť podobným spôsobom ako riešil jeho predchodca vo funkcii testovanie - nie osvetou, ale násilím, píše J. Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Len čo vytiahol predseda vlády E. Heger päty zo Slovenska - rokovanie v Poľsku - ministri mali hody. Viaceré schválené materiály z rokovania vlády však opäť prinášajú viac otáznikov ako odpovedí.
Týka sa to hlavne ministra zdravotníctva, ktorého rezort je stále pod drobnohľadom vzhľadom na relatívne nízku zaočkovanosť obyvateľstva. Minister V. Lengvarský sa ju rozhodol riešiť podobným spôsobom ako riešil jeho predchodca vo funkcii testovanie - nie osvetou, ale násilím.
Keďže ani podvečer ešte nebolo známe uznesenie k azda najdôležitejšieho materiálu, ktorý vláde predkladal - Návrh aktualizácie cestovného semaforu - nie je známe, aké presné obmedzenia a dni, od ktorých budú platiť čakajú tých, ktorí pricestujú na Slovensko. Či už domácich, ktorí vycestovali za jeho hranice z akýchkoľvek dôvodov alebo cudzincov. Až tak veľmi to však neprekáža, keďže skutočne dôležitá bude až vyhláška Úradu verejného zdravotníctva.
Isté je iné, čo však vyplýva z ďalších materiálov ministra zdravotníctva, ktoré vláda schválila bez pripomienok - že hlavným a jediným zámerom je masívne zvýhodňovanie zaočkovaných ľudí. To by bolo v poriadku, keby zároveň nešlo o rovnako masívne znevýhodňovanie ľudí nezaočkovaných. Bez ohľadu na to, z akých dôvodov sa zatiaľ očkovať nedali - teda či už zo zdravotných dôvodov alebo osobných alebo iných.
Príkladom môže byť nová právomoc, ktorú vláda navrhuje dať Úradu verejného zdravotníctva novelou zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. V skrátenom legislatívnom konaní, hoci k zrýchlenému režimu ani v tomto prípade neexistuje žiadny zákonný dôvod. J. Mikas a jeho podriadení majú dostať okrem iného právomoc nariadiť aj „dočasné podmieňovanie vstupu do prevádzkových priestorov zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb a vstupu na hromadné podujatia preukázaním sa vstupujúcich osôb potvrdením o absolvovaní očkovania proti ochoreniu COVID-19, alebo potvrdením o prekonaní ochorenia COVID-19 alebo potvrdením o negatívnom výsledku testu na ochorenie COVID-19“.
Nie je to dobrý návrh. Hoci v parlamente má veľkú šancu prejsť, keďže vládna koalícia má stále k dispozícii ústavnú väčšinu poslancov. Aj kvôli uvedenej „dočasnosti,“ horšie je však to, čo minister zapísal do predkladacej správy: „Zákonodarca vyhodnotil a považuje za racionálne a legitímne, aby ľudia zaočkovaní proti ochoreniu COVID-19 disponovali vo vzťahu k ich základným právam a slobodám (po prijatí príslušnej dočasnej a proporčnej právnej úpravy skrz napr. vyhlášku Úradu) slobodnejším a bezbariérovejším prístupom k ich výkonu. To znamená viac slobody napr. pri vstupe a vjazde do prevádzok, keďže riziko ohrozenia životov a zdravia tretích osôb je pri týchto zákazníkoch (osobách) nízka“.
To skutočne nie je dobré ani ako žart. Po prvé preto, lebo nie je známe, že zákonodarca situáciu takto vyhodnotil - to má ešte iba urobiť. Po druhé preto, lebo ani zákonodarca nemôže mirnix-dirnix určovať a to ani „skrz“ zákon, kto má mať v tejto súvislosti viac slobody a kto už menej. Sloboda nie je pohár, o ktorom sa možno škriepiť, či je dopoly prázdny alebo plný. Buď je alebo nie je, nič medzitým neexistuje.
Povedané jednou vetou - násilím nedosiahne vláda nič s výnimkou svojho skoršieho konca a premiér E. Heger by to mohol a mal členom vlády už prezradiť.
Týka sa to hlavne ministra zdravotníctva, ktorého rezort je stále pod drobnohľadom vzhľadom na relatívne nízku zaočkovanosť obyvateľstva. Minister V. Lengvarský sa ju rozhodol riešiť podobným spôsobom ako riešil jeho predchodca vo funkcii testovanie - nie osvetou, ale násilím.
Keďže ani podvečer ešte nebolo známe uznesenie k azda najdôležitejšieho materiálu, ktorý vláde predkladal - Návrh aktualizácie cestovného semaforu - nie je známe, aké presné obmedzenia a dni, od ktorých budú platiť čakajú tých, ktorí pricestujú na Slovensko. Či už domácich, ktorí vycestovali za jeho hranice z akýchkoľvek dôvodov alebo cudzincov. Až tak veľmi to však neprekáža, keďže skutočne dôležitá bude až vyhláška Úradu verejného zdravotníctva.
Isté je iné, čo však vyplýva z ďalších materiálov ministra zdravotníctva, ktoré vláda schválila bez pripomienok - že hlavným a jediným zámerom je masívne zvýhodňovanie zaočkovaných ľudí. To by bolo v poriadku, keby zároveň nešlo o rovnako masívne znevýhodňovanie ľudí nezaočkovaných. Bez ohľadu na to, z akých dôvodov sa zatiaľ očkovať nedali - teda či už zo zdravotných dôvodov alebo osobných alebo iných.
Príkladom môže byť nová právomoc, ktorú vláda navrhuje dať Úradu verejného zdravotníctva novelou zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. V skrátenom legislatívnom konaní, hoci k zrýchlenému režimu ani v tomto prípade neexistuje žiadny zákonný dôvod. J. Mikas a jeho podriadení majú dostať okrem iného právomoc nariadiť aj „dočasné podmieňovanie vstupu do prevádzkových priestorov zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb a vstupu na hromadné podujatia preukázaním sa vstupujúcich osôb potvrdením o absolvovaní očkovania proti ochoreniu COVID-19, alebo potvrdením o prekonaní ochorenia COVID-19 alebo potvrdením o negatívnom výsledku testu na ochorenie COVID-19“.
Nie je to dobrý návrh. Hoci v parlamente má veľkú šancu prejsť, keďže vládna koalícia má stále k dispozícii ústavnú väčšinu poslancov. Aj kvôli uvedenej „dočasnosti,“ horšie je však to, čo minister zapísal do predkladacej správy: „Zákonodarca vyhodnotil a považuje za racionálne a legitímne, aby ľudia zaočkovaní proti ochoreniu COVID-19 disponovali vo vzťahu k ich základným právam a slobodám (po prijatí príslušnej dočasnej a proporčnej právnej úpravy skrz napr. vyhlášku Úradu) slobodnejším a bezbariérovejším prístupom k ich výkonu. To znamená viac slobody napr. pri vstupe a vjazde do prevádzok, keďže riziko ohrozenia životov a zdravia tretích osôb je pri týchto zákazníkoch (osobách) nízka“.
To skutočne nie je dobré ani ako žart. Po prvé preto, lebo nie je známe, že zákonodarca situáciu takto vyhodnotil - to má ešte iba urobiť. Po druhé preto, lebo ani zákonodarca nemôže mirnix-dirnix určovať a to ani „skrz“ zákon, kto má mať v tejto súvislosti viac slobody a kto už menej. Sloboda nie je pohár, o ktorom sa možno škriepiť, či je dopoly prázdny alebo plný. Buď je alebo nie je, nič medzitým neexistuje.
Povedané jednou vetou - násilím nedosiahne vláda nič s výnimkou svojho skoršieho konca a premiér E. Heger by to mohol a mal členom vlády už prezradiť.