Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 24. november 2024Meniny má Emília
< sekcia Publicistika

HRABKO KOMENTUJE PODPIS AMNESTIÍ: V kruhu bludov

Komentár Juraja Hrabka Foto: Teraz.sk

Komentár Juraja Hrabka, straty a nálezy po prezidentovom podpise novely ústavy.

Novela Ústavy SR bola schválená, možno tak začať rátať straty a nálezy.

Tie vecné sú jednoduché a boli opakovane povedané: To, že novela bola schválená v skrátenom legislatívnom režime je ústavné hulvátstvo. To, že zavádza konkrétne a jednorazové záležitosti, napríklad, že spätne ruší právoplatné rozhodnutia výkonnej a súdnej moci, je malý ústavný prevrat. A to, že súdom prikazuje ako majú v konkrétnych veciach rozhodovať – napríklad zrušením premlčacích lehôt v niektorých prípadoch – je ústavná fantazmagória.

Rovnako jednoduché sú straty a nálezy z politického hľadiska. Jednoznačným politickým víťazom je Robert Fico: To, o čo sa ostatní politici snažili zhruba dve desaťročia, osobne vybavil zhruba za dva týždne. Mimochodom, v novelizáciách Ústavy je mimoriadne úspešný: veď bez toho, aby disponoval ústavnou väčšinou, dokázal zariadiť, že počas troch jeho vlád bola Ústava novelizovaná až sedem krát, pričom v parlamente už čaká na schválenie ďalší návrh na jej novelu.

Vládna koalícia apelovala na prezidenta republiky, aby novelu Ústavy podpísal rýchlo. Podľa predsedu parlamentu Andreja Danka bolo už deň po hlasovaní v parlamente neskoro. Po správe, že prezident sa chystá podpísať novelu v utorok vyhlásil: „Verím, že táto správa je len omyl. Ak by to mal byť problém z hľadiska prepravy, tak sme pripravení poskytnúť aj technickú podporu, aby to podpísal čo najskôr.“ A jeho kolega Béla Bugár dodal: „Želáme si, aby to bolo čo najrýchlejšie, lebo aj zverejnenie v Zbierke zákonov potrvá minimálne deň.“

Je nesporné, že koalícia si želá, aby sa o novele Ústavy vzhľadom na jej (ne)kvalitu hovorilo už čo najmenej. Je nepochybné, že sa nevie dočkať, kedy novelu prezident podpíše, aby mohla zariadiť jej skoré uverejnenie v zbierke. Až potom môže schváliť uznesenie o zrušení Mečiarových amnestií, milosti Michala Kováča ml., príkazy pre súdy ako majú rozhodovať a poslať ho na Ústavný súd. Povedané obrazne – až potom si môže parlament začať umývať ruky.

A prezident Andrej Kiska – potom, ako ho poslanci účelovo podrobili tvrdej kritike za lietanie domov – ich tlaku veľmi rýchlo podľahol a novelu podpísal. Predseda parlamentu mal pravdu – správa o tom, že prezident novelu podpíše v utorok, bola omyl.

Ak si ide Igor Matovič nohy dolámať utekaním cez polovicu sály iba preto, aby mohol podať ruku Andrejovi Dankovi, je to pozoruhodné. Odkaz vyslaný parlamentom je však zreteľný: na Slovensku je možné oživiť to, čo zomrelo (zaniklo) a spätne zrušiť to, čo bolo nezrušiteľné.

Pri veľkej radosti väčšiny straníkov v parlamente, viacerých médií, časti verejnosti, ale tiež prezidenta s takýmto upratovaním minulosti, však netreba zabúdať, že spôsoby, akými bolo gumovanie novodobých dejín a pamäti urobené, môžu byť uplatnené aj v budúcnosti.

Inými slovami – ak je v demokratickom režime správne a možné zrušiť rozsudky súdov o uplatnení amnestií a udelenej milosti či prikázať súdom ako majú rozhodovať – čo pre nich platí a čo už nie – bude to rovnako správne a možné aj v budúcnosti. Tak, ako to bolo správne a možné aj v totalitnom a zločineckom režime v minulosti. Kruh bludov sa uzavrel.