Najvyšší súd už potvrdil, že traja obvinení v súvislosti s vraždou dvoch mladých ľudí sedia vo väzbe v súlade so zákonom. Je to dôležité rozhodnutie a to z viacerých uhlov pohľadu.

Hoci bolo priam nemysliteľné, aby súd rozhodol inak, nebolo to ani nemožné. Ani verejná mienka, ani skutočnosť, že jeden sudca oznámil úmysel kandidovať do funkcie prezidenta a nemôže si tak dovoliť prísť o voličov, ale ani odovzdávanie ocenení policajtom za dobre vykonanú prácu ministerkou vnútra, by jednoducho nestačili na to, ak by boli obvinení držaní vo väzbe v rozpore so zákonom.

V tejto chvíli síce ešte nie je známe ako senát hlasoval, či jednotne alebo bol jeden z troch sudcov prehlasovaný, na výsledku rozhodnutia to však nič nemení. Ak ale boli za odmietnutie sťažnosti všetci traja sudcovia, ide o lepšiu správu, ako keby išlo o rozhodnutie iba dvoch: znamenalo by to totiž, že ani jeden zo sudcov nenašiel dôvod na oprávnenosť podania sťažnosti obvinených. A to by zároveň znamenalo mimoriadne dôležitú okolnosť – že neprišlo ani k procesným pochybeniam pri uvalení väzby.

Zdá sa to ako maličkosť, ale nie je to tak – dodržiavať procesné pravidlá takpovediac vždy a všade môže byť často otravné, ale je to zároveň aj veľmi dôležité. Obzvlášť na Slovensku, kde je verejným tajomstvom, že právo dokáže vzniknúť aj z bezprávia, že parlament má povolené Ústavným súdom porušovanie procesných pravidiel pri schvaľovaní zákonov a kde si ešte aj mnohí ústavní činitelia voľkajú v právnom bezvedomí.

Je fajn, že uvedené neplatí v prípade vraždy dvoch mladých ľudí. Teraz stačí dávať pozor na to, aby to platilo aj ďalej. Väzba nie je odsúdenie, vo väzbe sa nedá trčať nastálo a súd má povinnosť skúmať, či dôvody väzby pretrvávajú.

Inými slovami, prípad je síce ďalej ako bol na začiatku, jeho koniec je však ešte stále v nedohľadne. Pečiatka Najvyššieho súdu v spisoch ale potvrdzuje, že vyšetrovatelia si prácu robia naozaj dobre. Zatiaľ.