Tohtoročné prezidentské voľby nebudú o prezidentovi, ale o Robertovi Ficovi.
Autor Juraj Hrabko
Maroš Šefčovič je oficiálne prvým straníckym kandidátom, uchádzajúcim sa o funkciu hlavy štátu v tohoročných prezidentských voľbách. Isto, kandiduje aj Béla Bugár, predseda Mosta-Híd alebo Milan Krajniak zo Sme rodina-Boris Kollár, ale tí sa uchádzajú o funkciu na základe podpisu občanov, a nie poslancov politickej strany.
Maroš Šefčovič je naozaj serióznym kandidátom, na rozdiel od viacerých iných, ktorí kandidujú iba na podporu straníckej značky, osobných ambícií a záujmov alebo iba preto, aby kandidovali a takpovediac boli do počtu.
Serióznym v tom zmysle, že patrí k favoritom postupu do druhého kola, v čom však spočíva jedna z jeho slabín i sily zároveň. Hlavnou slabinou zostáva, že jeho voliči budú považovať jeho postup do druhého kola za samozrejmosť a preto ho budú chcieť prísť podporiť až v druhom kole. Ako kedysi, keď iní voliči považovali za samozrejmosť postup E. Kukana do druhého kola, do ktorého sa však nedostal, keďže mu na postup chýbalo zhruba tri tisíc hlasov. V druhom kole tak nemali koho voliť a k urnám ich dostali iba obavy, že sa prezidentom mohol stať V. Mečiar.
Otázka však znie, či je M. Šefčovič aj silným a teda relevantným kandidátom. To však už nezáleží iba od neho, ale najmä od strany Smer-SD a hlavne od jej predsedu R. Fica. Presnejšie, koľko peňazí a iných prostriedkov bude investovať a vloží strana do podpory kampane svojho prezidentského kandidáta. Jedným z najväčších problémov M. Šefčoviča je totiž jeho nepoznateľnosť medzi voličmi, ktorí budú mať vo voľbách hlavné slovo.
Ďalším je jeho neznalosť či orientácia v domácej politike, na rozdiel od politiky európskej, ktorá však nebude hrať v súboji kandidátov ani v ich debatách rozhodujúcu úlohu.
Faktom a špecifikom tohtoročných volieb prezidenta je, že nebudú o voľbe prezidenta, hoci na ich konci bude zvolený. Voľby budú viac o marketingu, poradcoch a volebných tímoch jednotlivých kandidátov a obzvlášť o súboji politických strán, najmä snahe potlačiť preferencie strany Smer-SD ešte nižšie ako sú v súčasnosti. A na takýto súboj je M. Šefčovič zatiaľ nepripravený, na čo poukazuje hlavne jeho útek z miestnosti, keď oznamoval svoju kandidatúru.
Postup M. Šefčoviča do druhého kola je síce možný, ale nie aj istý. Nezáleží totiž iba na ňom, ale je viac v rukách jeho nominantov, ako aj politickej kvality ostatných kandidátov: keďže volič má iba jeden hlas, aj na ich množstve záleží.
Maroš Šefčovič je naozaj serióznym kandidátom, na rozdiel od viacerých iných, ktorí kandidujú iba na podporu straníckej značky, osobných ambícií a záujmov alebo iba preto, aby kandidovali a takpovediac boli do počtu.
Serióznym v tom zmysle, že patrí k favoritom postupu do druhého kola, v čom však spočíva jedna z jeho slabín i sily zároveň. Hlavnou slabinou zostáva, že jeho voliči budú považovať jeho postup do druhého kola za samozrejmosť a preto ho budú chcieť prísť podporiť až v druhom kole. Ako kedysi, keď iní voliči považovali za samozrejmosť postup E. Kukana do druhého kola, do ktorého sa však nedostal, keďže mu na postup chýbalo zhruba tri tisíc hlasov. V druhom kole tak nemali koho voliť a k urnám ich dostali iba obavy, že sa prezidentom mohol stať V. Mečiar.
Otázka však znie, či je M. Šefčovič aj silným a teda relevantným kandidátom. To však už nezáleží iba od neho, ale najmä od strany Smer-SD a hlavne od jej predsedu R. Fica. Presnejšie, koľko peňazí a iných prostriedkov bude investovať a vloží strana do podpory kampane svojho prezidentského kandidáta. Jedným z najväčších problémov M. Šefčoviča je totiž jeho nepoznateľnosť medzi voličmi, ktorí budú mať vo voľbách hlavné slovo.
Ďalším je jeho neznalosť či orientácia v domácej politike, na rozdiel od politiky európskej, ktorá však nebude hrať v súboji kandidátov ani v ich debatách rozhodujúcu úlohu.
Faktom a špecifikom tohtoročných volieb prezidenta je, že nebudú o voľbe prezidenta, hoci na ich konci bude zvolený. Voľby budú viac o marketingu, poradcoch a volebných tímoch jednotlivých kandidátov a obzvlášť o súboji politických strán, najmä snahe potlačiť preferencie strany Smer-SD ešte nižšie ako sú v súčasnosti. A na takýto súboj je M. Šefčovič zatiaľ nepripravený, na čo poukazuje hlavne jeho útek z miestnosti, keď oznamoval svoju kandidatúru.
Postup M. Šefčoviča do druhého kola je síce možný, ale nie aj istý. Nezáleží totiž iba na ňom, ale je viac v rukách jeho nominantov, ako aj politickej kvality ostatných kandidátov: keďže volič má iba jeden hlas, aj na ich množstve záleží.